Otázka, či potrebujeme ZEVO, aby sa neplnili skládky, už nie je aktuálna
Oslovili sme zakladateľa Nezávislej environmentálnej konzultačnej agentúry NEKA Petra Šimurku.
Foto: Pravda, Andrej Barát
Je ZEVO to, čo potrebujeme? Alebo existuje iný spôsob, ako by Slovensko mohlo vyvážať menej odpadu na skládky?
Tieto zariadenia sa v minulosti naozaj budovali najmä preto, aby došlo k odklonu od skládkovania. Túto cestu zvolili v zahraničí. Má to pozitívne vedľajšie efekty – výroba elektriny a tepla pre domácnosti. Ale predmet sporu dnes už nemá byť o tom, či ZEVO potrebujeme, aby sme utlmili skládky.
Prečo?
Pretože otázka bola aktuálna v minulosti. ZEVO má byť súčasťou systému. A má slúžiť na energetické zhodnotenie odpadu, ktorý nie je možné opätovne použiť, recyklovať. Jeho hlavnou úlohou už nie je odklon od skládkovania, a to najmä s ohľadom na ciele do budúcnosti. Európska únia stanovila, že v roku 2035 sa bude skládkovať iba desať percent komunálneho odpadu.
Aké je riešenie?
Neskrýva sa v jednej ceste. Ide o súbor opatrení. Na začiatku musí začať každý sám od seba. Stále sa to opakuje, ale je to tak! Zamyslieť sa nad svojimi návykmi, nákupom, správnym triedením. Od prvého júla tohto roku sa zaviedla povinnosť triediť kuchynský odpad, čo by malo výrazne znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu. V budúcnosti prispeje ekodizajn, tiež povinnosť uvádzať na trh len recyklovateľné obaly.
Sú s budovaním ZEVO spojené riziká?
Riziká existujú pri každej jednej technológii. V prípade ZEVO sú najčastejšie obavy z emisií do ovzdušia. Existujú desiatky inštalácií ZEVO, ktoré majú za sebou dlhšiu prevádzku, alebo ide o novšie zariadenia, kde sú tieto riziká minimalizované. Nachádzajú sa v priamo v centrách miest, a to v štátoch, ktoré považujeme za „zelené“. Kodaň, Viedeň. Asi nikto si nedovolí povedať, že ide o mestá a krajiny, ktoré majú benevolentný prístup k ochrane životného prostredia a zdravia vlastných obyvateľov.
Čítajte rozhovor Patrícia Krausová: Čím by mal voňať odpad? Človečinou