Afganská Mona Lisa už nemusí utekať

Ako skončia hrdinovia slávnych fotografií? Šarbat Gula je celkom obyčajná afganská žena, žiadna celebrita ani aktivistka. A predsa sa už trikrát ocitla na obálke prestížneho časopisu. Svet ju spoznal vďaka jej výnimočným očiam a príbehu, ktorý ukazuje, akými osudovými zvratmi prešla celá jej krajina.

27.12.2021 06:00
debata (41)
Šarbat Gula má dnes už 49 rokov a štyri deti.... Foto: TASR/AP
Šarbat Gula Šarbat Gula má dnes už 49 rokov a štyri deti. Jej evakuáciu z Afganistanu zariadila talianska vláda.

Jej život je plný útekov. Pred vojnou, pred Sovietmi, pred Talibanom. Teraz to bolo azda naposledy, keď musela odísť, aby bola v bezpečí.

Taliansky premiér Mario Draghi pred mesiacom vyhlásil, že udelil azyl afganskej žene z ikonickej fotografie, ktorú v júni 1985 zverejnil americký magazín National Geographic. Jej meno je Šarbat Gula a svojho času ju prezývali afganská Mona Lisa.

Keď snímka jej tváre po prvý raz obletela svet, nik nevedel, ako sa volá ani čím si prešla. Len to, že ušla z Afganistanu, aby sa vyhla vojne, ktorá tam vypukla po sovietskej invázii.

Americký fotograf Steve McCurry ju objavil v decembri 1984 v utečeneckom tábore Nasir Bagh v Pakistane. V stane, ktorý slúžil ako dievčenská škola, ho vtedy zaujala 12-ročná Afganka s ligotavými zelenými očami.

Obálka časopisu so slávnym portrétom z júna 1985. Foto: Archív
Šarbat Gula - obálka časopisu Obálka časopisu so slávnym portrétom z júna 1985.

„Mala napätý, vystrašený, naozaj prenikavý pohľad… Bola veľmi hanblivá, a tak som si pomyslel, že ak najprv odfotím iné deti, bude neskôr súhlasiť aj ona, aby nezostala bokom,“ opísal McCurry pre časopis Artspace. Jeho zámer vyšiel. „Myslím, že bola na mňa zvedavá, tak ako ja na ňu, lebo ešte nikdy ju nefotili a zrejme ani nikdy nevidela fotoaparát,“ dodal.

Komu patria tie oči?

Keď portrét dievčiny vyšiel na titulnej strane časopisu National Geographic, uchvátil čitateľov na celom svete. Stal sa ikonou reportážnej fotografie a symbolom utrpenia detí postihnutých vojnou.

„Jej pocity na tej fotke boli vždy tak trochu záhadou, takže ten portrét môžete čítať mnohými spôsobmi,“ vysvetlil McCurry. Oceňovaný fotograf, ktorý vtedy ani nepoznal totožnosť malej Afganky, zožal za svoje dielo uznanie i kritiku. Vyčítali mu, že porušil novinársku etiku a moslimské dievčatá fotil bez súhlasu ich rodín, nedbajúc na islamské zvyky.

Sedemnásť rokov po zverejnení snímky dostal jej autor šancu vrátiť sa na miesto, kde vznikla, a odhaliť, čo sa s tým dievčaťom stalo. Je však možné nájsť neznámu ženu iba podľa očí? Keď McCurry s televíznym štábom v januári 2002 dorazil do Pakistanu, zistil, že utečenecký tábor neďaleko mesta Pešávar už nejestvuje. Ako ďalej?

Saigonska poprava. Zdroj - Wikipedia Čítajte viac Poprava priamo na ulici. Príbeh slávnej fotografie z Vietnamu

Jedinou cestou bolo ukazovať slávnu fotografiu – úradníkom z tábora či predstaviteľom paštunských kmeňov. Výsledkom bolo, že sa vynorilo viacero žien vydávajúcich sa za hľadanú Afganku alebo dokonca muži tvrdiaci, že je to ich manželka.

Bolo jasné, že za to čakali odmenu. Keď ani stovky rozhovorov nepriniesli pokrok a McCurryho informovali, že dievča asi zomrelo, uvažoval, že to vzdá.

Potom sa však naňho usmialo šťastie. Jeden z miestnych hľadanú spoznal a napokon ju aj doviedol z Afganistanu, kde žila od roku 1992. Z ich stretnutia bol však reportér trochu sklamaný.

Šarbat Gula si ho síce pamätala, pretože bol jediný, kto ju kedy fotil, ale to, že sa jej tvár pozerala z obálky časopisu a dojímala množstvo ľudí – o čom ani netušila – jej bolo ľahostajné.

Jana Hochauer-Demin Čítajte viac Príbeh emigrantky: Bojovať o prežitie je skvelá skúsenosť

„Náš rozhovor bol krátky a bez emócií… Časopisy, noviny či televízia nie sú súčasťou jej sveta,“ priblížil fotograf. Jeho ikona so zelenými očami bola už vydatá za pekára a mala tri dcéry. S rodinou žila v zapadnutej afganskej dedine.

A hoci sa svet dozvedel jej meno (identitu potvrdila technológia), rôzne mýty zostali. Podľa niektorých zdrojov bola vraj už v tábore sirotou so štyrmi súrodencami, lebo sovietski vojaci zabili jej rodičov, iní tvrdia, že jej rodičia nezomreli vo vojne.

Sila fotografie

Redakcia National Geographic Šarbatinu rodinu niekoľko rokov podporovala, dokonca jej s manželom zaplatila cestu do Mekky. Založila tiež nadáciu na pomoc afganským deťom.

Keď v krajine pokračovali boje s teroristami, ovdovená Šarbat ušla i s deťmi do Pakistanu. V apríli 2014 tam požiadala o preukaz totožnosti na falošné meno, ktorý aj dostala, no len čo policajti podvod odhalili, skončila vo väzení.

Šarbat Gulaová, national geographic, Čítajte viac Afganka so zelenými očami je späť

Slávna fotka jej však znova pomohla. Afganské úrady vybavili, aby ju Pakistanci prepustili, zariadili jej prevoz do vlasti a sám prezident sa postaral, aby dostala byt v Kábule a pravidelný finančný príspevok. Zaradila sa tak k 17 percentám afganských žien, ktoré vlastnili nehnuteľnosť. Takto žila až do leta tohto roku, keď moc v krajine zase prevzal Taliban.

Šarbat, ktorá vzhľadom na svoju minulosť mohla byť jedným z terčov radikálneho islamského hnutia, preto zažiadala o pomoc a nový domov našla v Taliansku. Je to len ďalšia zastávka na jej strastiplnej životnej ceste, alebo sa jej púť konečne skončila happy endom?

Šarbat Gula v rozhovore pre spravodajskú televíziu BBC v roku 2017.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #Afganistan #fotografie #fotografia #utečenci #National Geographic #Šarbat Gula
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy