Na rozdiel od klasického seriálu ho totiž vytvorili pomocou počítačovej animácie a nie je ani priamym pokračovaním toho, čo kedysi diváci poznali. Vlk síce naďalej naháňa zajaca, ale správa sa prinajmenšom čudne, takpovediac korektne.
Ukážky z prvého dielu remake s názvom No počkaj! Prázdniny nedávno otestovali na ruských sociálnych sieťach aj na internetovej databáze videí YouTube. „Kde je náš vlk, kde je náš zajac? Čo sú to za neuveriteľné ,ksichty'?" pýtali sa užívatelia. „Kto to vôbec nakreslil, prečo to nemohlo ostať tak, ako to bolo, prečo napodobňovať západné vzory?“ pridávali sa ďalší.
Na 500-tisíc prvých pozretí pripadlo 33-tisíc dislajkov a len 3 500 lajkov. „Náš seriál je určený pre šesťročné až osemročné deti, zatiaľ čo na sociálnych sieťach prevládajú a sú aktívni dospelí," bránia sa tvorcovia zo štúdia kresleného filmu Sojuzmuľtfiľm. Tvrdia, že deti testované v ich experimentálnych skupinách boli animákom nadšené.
Stále síce ide o žáner grotesky, ale jej postavy sú zobrazené už technológiou 3D, preto sa podľa kritiky značne líšia od tých, s ktorými vyrastali rodičia dnešných detí. Žijúci klasik ruského kresleného filmu Jurij Norštejn kritizoval už predvlani nápad urobiť remake seriálu No počkaj! Norštejn je však úhlavný nepriateľ počítačových animácií.
Ktovie, čo by povedal na novú podobu dobrodružstiev vlka a zajaca hlavný tvorca pôvodného seriálu , jeho režisér Alexej Koťonočkin? Vlk totiž v obnovenej verzii nepije, nefajčí, zato je posadnutý počítačovými hrami. Dôvod? Aj súčasné ruské zákonodarstvo zakazuje fajčenie a popíjanie alkoholu na obrazovke.
Inšpiroval ho Bambi
S Koťonočkinom sa autor tohto textu rozprával v Moskve v roku 1988, keď tam pôsobil ako spravodajca denníka Pravda. Spolu s manželkou ho navštívil v novom dvojizbovom panelovom byte na ešte nedokončenom sídlisku ďaleko od centra mesta.
Slávny animátor mal vtedy 61 rokov a dva roky predtým zavŕšil seriál No počkaj! 16. dielom. Vtedy totiž zomrel herec Anatolij Papanov, ktorý dal svoj hlas vlkovi a Koťonočkin si nevedel predstaviť, že by ho nahradil niekým iným.
Podľa sociologických prieskumov vyše 60 percent opýtaných Rusov považuje No počkaj! za najobľúbenejší kreslený seriál všetkých čias.
Počas rozhovoru pre Pravdu Koťonočkin tvrdil, že je to definitívny koniec bez ohľadu na to, že milióny divákov sa dožadovali pokračovania. „Žiaden comeback nebude," opakoval. Ale prvýkrát to vyhlásil ešte v roku 1973, po dokončení 7. dielu, keď sa autor scenára Felix Kandel (Kamov) rozhodol emigrovať do Izraela.
Na pokračovaní však trval sám predseda Najvyššieho sovietu ZSSR (čiže sovietskeho parlamentu) Nikolaj Podgornyj: „To je vylúčené. Seriál pozerá celá moja rodina a všetci moji spolupracovníci."
Koťonočkin v našom rozhovore neskrýval, že sa pri tvorbe seriálu inšpiroval disneyovkami. Nie však kocúrom Tomom a myšiakom Jerrym, ale jedným z najpopulárnejších animákov z tej istej dielne o jelenčekovi Bambim. Videl ho už v roku 1946, čo bolo päť rokov po nakrútení Bambiho. V tom roku Koťonočkin nastúpil do Sojuzmuľtfiľmu, kde mali vo filmotéke takmer sto disneyoviek privezených z Nemecka Červenou armádou ako trofejné veci.
Animátor Koťonočkin zomrel v roku 2000 vo veku 73 rokov, ale ešte rok pred smrťou sa dočkal vydania svojich pamätí, v ktorých sa vyznal z obdivu k tvorbe štúdia Walta Disneyho. Ešte v prvej polovici 90. rokov sa Koťonočkin pokúsil oživiť svoj seriál, so synom Alexejom (ten mu pomáhal aj predtým) pripravili 17. a 18. diel. Už po úmrtí otca v rokoch 2005 – 2006 vytvoril Alexej Koťonočkin ďalšie dva diely, ktoré však už nedosahovali úspech predchádzajúcich.
Obaja Koťonočkinovci sa držali pôvodného konceptu aj štýlu, do veľkých experimentov sa nepúšťali. Najnovší reštart seriálu pripravený mladými animátormi by im zrejme nebol pochuti.
Julia Osetinská, hlavná producentka novej verzie, ktorá má mať 52 dielov, tvrdí, že od starej predlohy sa až tak veľmi nevzdialili: „Veď zajac má naďalej tú istú farbu oči." Ako sa však ukazuje, divákom to asi stačiť nebude…
Foto: SHUTTERSTOCK
Vlka mal ozvučiť Vysockij
No počkaj! (v ruštine Nu, pogodi!) sa v roku 1980 stal najpredávanejším filmovým produktom Sovietskeho zväzu. Predali ho do 102 krajín, pričom ho premietali dokonca aj v USA.
Až 90 percent zisku z predaja pripadlo sovietskemu štátu a len desatina filmovému štúdiu. Mimochodom, keď sme Koťonočkina navštívili, poberal dôchodok len v prepočte 800 československých korún, čo vychádzalo na 20 amerických dolárov.
Jednotlivé diely seriálu si razili cestu k masovému divákovi nie tak hladko, ako by sa mohlo zdať. Koťonočkin pôvodne chcel, aby vlka ozvučil Vladimir Vysockij svojím chrapľavým hlasom, ale to mu u vrchnosti neprešlo. Slávny herec a pesničkár bol totiž práve v nemilosti komunistických úradov.
V Čečensku jeho prvý prezident Džochar Dudajev zakázal začiatkom 90. rokov premietanie filmu No počkaj!, lebo podľa neho autori dehonestovali obraz vlka – štátneho symbolu tejto republiky.
V novších časoch sa v Rusku pokúšali vysielanie seriálu preniesť do neskorých večerných hodín nielen kvôli fajčeniu a popíjaniu vlka, ale v roku 2012 aj kvôli údajnému brutálnemu násiliu v niektorých scénach. Zákazy narazili na odpor verejnosti. Podľa sociologických prieskumov vyše 60 percent opýtaných Rusov považuje No počkaj! za najobľúbenejší kreslený seriál všetkých čias, doslova za národný poklad.
Koťonočkinovo dielo je pritom naďalej populárne aj v zahraničí. Na internete si ho každý mesiac pozrú milióny divákov.
V niekdajšom Československu tento kreslený seriál vysielala televízia ako večerníček. Mnohí Slováci, ktorí v tých časoch navštívili Moskvu či iné sovietske mestá, si domov odnášali No počkaj! na 8 mm filmoch do premietačky. Dnes sú to raritné zberateľské kúsky.