Foto: Sony Pictures
Víťazné ťaženie pavúčieho hrdinu sa začalo už pred štartovacím víkendom. Ako býva zvykom, vybrané kiná v USA a Kanade začali titul premietať vo štvrtok (16. 12. 2021) a hneď v prvý deň zarobil 50 miliónov dolárov – napriek pandémii koronavírusu. Lepší výsledok dosiahli v minulosti len filmové trháky Avengers: Endgame (60 miliónov) a Star Wars: Sila sa prebúdza (57 miliónov dolárov).
„Je to monumentálny debut,“ zhodnotil úspech novinky mediálny analytik Paul Dergarabedian. Ako povedal televízii CNBC, každý, kto si myslel, že sa kiná počas koronakrízy nespamätajú, podcenil moc filmu a postavy, ako je Spider-Man. A to sa superhrdina ešte len rozbiehal.
Čítajte viac Nový Spider-Man zarobil už miliardu dolárov! Ako prvý film v časoch pandémie
Keď na druhý deň začalo film premietať vyše 4 300 kín po celej krajine, zisk z predaja vstupeniek vzrástol až na 121,5 milióna dolárov. Cez víkend si Spider-Man pripísal ďalších 260 miliónov a po dvanástich dňoch na striebornom plátne dokonca prekročil hranicu miliardy dolárov – 467,3 milióna zarobil v Severnej Amerike a 587,1 milióna v ostatných štátoch sveta.
Vo filmovej histórii sa tak zaradil na tretie miesto za fantazijné filmy Avengers: Nekonečná vojna (2018) a Avengers: Endgame (2019). Prvý z nich dosiahol miliardový zisk po jedenástich, druhý už po piatich dňoch.
Nový príbeh o Spider-Manovi však túto hranicu prekonal ako prvý od začiatku pandémie. A v priebehu uplynulého týždňa sa jeho zisky vo svete vyšplhali na viac ako 1,6 miliardy dolárov.
Pavučina s peniazmi
V rozruchu, ktorý film vyvolal, akoby sa zabudlo na minulosť jeho hrdinu. Spider-Man sa predsa neobjavil vlani ani pred desiatimi rokmi. A pred kamerou ho nestvárnil iba súčasný predstaviteľ Tom Holland. Spider-Man je úspešná značka so 60-ročnou históriou.
Ani rekordy v kinách nezdoláva až teraz. Už prvý hraný film Spider-Man (2002), kde si hlavnú úlohu zahral Tobey Maguire, zaznamenal veľký komerčný úspech.
Počas otváracieho víkendu v máji 2002 zarobil na vstupnom 100 miliónov dolárov, čo sa dovtedy nijakému kinohitu nepodarilo. Len za prvý deň premietania získal vyše 39 miliónov a jeho pokračovania Spider-Man 2 a 3 zarobili ešte viac.
A nejde iba o filmy. Na dražbe v americkom Texase predali minulý týždeň jednu stranu z komiksu o tomto hrdinovi z roku 1984 za rekordných 3,36 milióna dolárov, hoci vyvolávacia cena bola 330-tisíc. A ďalšiu stranu z rovnakého komiksu vydražili za 288-tisíc.
Nie je prehnané dať taký majetok za kus pokresleného papiera? Je to nejaký ošiaľ medzi fanúšikmi? Vypukla v USA „spidermánia“? Niet pochýb, že táto postava je v Amerike nesmierne obľúbená, aj keď pri jej zrode by to málokto predpovedal.
Príliš detský hrdina?
Kým sa na scéne neobjavil Spider-Man, najväčšími hrdinami amerických komiksov boli Batman a Superman. Autor komiksových príbehov Stan Lee (1922 – 2018), ktorý pracoval pre spoločnosť Marvel Comics, to chcel zmeniť a priniesť úplne novú, originálnu postavu.
O tom, ako skrsol nápad vytvoriť pavúčieho muža, sa šíria hotové legendy. Lee tvrdil, že Spider-Mana vymyslel on pri pohľade na pavúka lezúceho po stene. V autobiografii však priznal, že tú historku toľkokrát rozprával, až si nie je istý, či je pravdivá.
Známy ilustrátor Jack Kirby, s ktorým Lee na postave spočiatku spolupracoval a neskôr sa nezhodli, naopak, vyhlasoval, že mu Lee myšlienku ukradol.
Čítajte viac Lepší ako Avengeri? Spider-Man predviedol dychberúce filmové dobrodružstvo
Tak či onak, v roku 1962 sa Lee obrátil na vydavateľa marvelovských komiksov Martina Goodmana a opísal mu nového hrdinu, ktorý na rozdiel od Batmana či Supermana pôsobil až príliš ľudsky. Bol to bystrý tínedžer s vášňou pre vedu, nešikovný, plachý, takmer bez priateľov. Po tom, čo mu pri leteckej havárii zahynuli rodičia, ho vychovávala teta a strýko.
Peter Parker, ako sa šťúply chlapec volal, nebol žiadny atlét, ale tvorcovia prišli na to, ako z neho spraviť superhrdinu.
Podľa komiksovej predlohy ho poštípe rádioaktívny pavúk, vďaka čomu získa nadľudské schopnosti – obdivuhodnú silu a svižnosť, citlivé zmysly, schopnosť loziť po stene či vystreľovať pavúčie vlákna, na ktorých sa dokáže rýchlo pohybovať po celom meste, aby pomáhal ľuďom.
Nápad zamiešať do toho hmyz nebol nový. Predpokladá sa, že Lee poznal úspešnú hororovú poviedku Mucha, ktorú v roku 1957 napísal francúzsko-britský spisovateľ George Langelaan. Aj jeho hrdina nadobudol po nevydarenom experimente nové „mušie“ schopnosti.
Foto: SITA/AP, Jordan Strauss
Goodmanovi sa však predložený návrh nepozdával. „Povedal, že ľudia neznášajú pavúky, takže hrdina sa nemôže volať pavúčí muž,“ zaspomínal si Lee. A ešte k tomu tínedžer? Podľa vydavateľa mohol byť taký chlapec leda poskokom.
A keď mu Lee naznačil, že to nebude ani silný krásavec, ale chudý stredoškolák s uhrami, ktorý nemá šťastie u dievčat, Goodman sa ho spýtal, či nechápe, ako má vyzerať hrdina.
Lee si však nakoniec vymohol, že to predsa len skúsia. S ilustrátorom Steveom Ditkom (1927 – 2018) dotiahli detaily, vymysleli kostým i dej. Keďže išlo o študenta, v hre bolo aj pomenovanie Spider-Boy, no to pôsobilo príliš detsky. Lee medzi slová Spider (pavúk) a Man (muž) tiež zámerne vložil spojovník, aby svoju postavu odlíšil od Batmana a Supermana.
Kultúrna ikona
Prvý príbeh o pavúčom mužovi vyšiel v auguste 1962 v komiksovom zošite Amazing Fantasy #15. Lee neskôr presviedčal, že išlo o posledné číslo tohto časopisu, takže s pokračovaním Spider-Mana sa už nerátalo. Preto to vraj Goodman povolil.
Pavúčí (anti)hrdina však zabodoval. Čitatelia ho prijali s nadšením, a tak už v marci 1963 začal vychádzať nový komiksový seriál The Amazing Spider-Man.
Stal sa najväčším komerčným úspechom spoločnosti Marvel a v pohnutých 60. rokoch – v prichádzajúcej ére hippies a generačnej vzbury – si ho americká mládež obľúbila ako jednu z revolučných ikon – tak ako Boba Dylana alebo Che Guevaru.
Jeden z vysokoškolských študentov to v roku 1965 vystihol, keď v ankete amerického časopisu Esquire uviedol, že si za ikonu vybral Spider-Mana, lebo ho „sužuje trápenie, problémy s peniazmi a existenčné otázky. Skrátka, je jedným z nás.“
Postupom času Spider-Man prenikal do ďalších oblastí kultúry – do ilustrovaných kníh a románov, karikatúr, videohier či hudby. A, prirodzene, do filmu a televízie. Na obrazovkách mal premiéru v roku 1967 ako animovaný a o jedenásť rokov neskôr ako hraný seriál.
V kinách potom žala úspechy zmienená trilógia Spider-Man s Tobeym Maguireom, po desiatich rokoch pavúčieho muža stelesnil zase Andrew Garfield a v najnovšej trilógii Tom Holland.
Taký ako my?
A prečo sa „Spidey“, ako ho prezývajú, teší takej obľube? Práve preto, že ho tvorcovia „poľudštili“. Jeho alter ego Peter Parker má problémy ako každý smrteľník.
Aj Batman a Superman mali svoju druhú tvár, no prvý bol milionár a druhý iba skrýval svoje nadpozemské schopnosti. Parker si naproti tomu robí starosti, z čoho zaplatí nájomné, ako si udrží prácu alebo čo si počne so životom.
Čitatelia a diváci vidia jeho ľudskosť, neistotu a zraniteľnosť. Sú chvíle, keď sa nevie rozhodnúť, čím chce vlastne byť – hrdinom alebo obyčajným človekom? To podľa odborníkov spôsobuje, že v divákoch vzbudzuje empatiu. Vedia sa s ním stotožniť.
„My všetci by sme mohli byť Petrom Parkerom… Všetci chceme občas uniknúť zo svojich životných úloh a byť niekým iným,“ vysvetlil pred rokmi Milton Thomas Inge, dnes už nebohý profesor humanitných vied z americkej Virgínie.
Spider-Man zároveň zanechal posolstvo, ktoré je dnes rovnako aktuálne ako pred 60 rokmi a možno ho chápať ako výzvu na odvahu a občiansku angažovanosť: „S veľkou mocou prichádza i veľká zodpovednosť.“
Mohol by pavúčí muž naozaj existovať?
Má ohromnú silu, je rýchly a odolný, po stene sa dokáže vyšplhať až na vrchol mrakodrapu a z rúk vystreľuje pavúčie „laná“, na ktorých sa hojdá sťa Tarzan na lianách. Bežné kúsky filmového Spider-Mana…
Hoci divák nepochybuje, že tieto superschopnosti patria do ríše fantázie, nájdu sa vedci, čo sa nimi seriózne zaoberajú. A na základe fyzikálnych zákonov zisťujú, či je na nich niečo reálne. Je všetko iba fikcia alebo by niektoré triky naozaj fungovali?
Jednou z najstrhujúcejších je scéna z filmu Spider-Man 2 (2004), kde sa hrdina snaží zabrzdiť štvorvozňovú súpravu nadzemnej železnice, aby zachránil cestujúcich. Po okolitých budovách vystreľuje toľko lepkavých vláken, až sa mu to tesne pred koncom trate podarí. Je známe, že pavúčí hodváb patrí k najsilnejším prírodným materiálom, no dokáže zastaviť vlak?
Vedci z Univerzity v Leicestri dospeli k záveru, že áno. Podľa štúdie, ktorú zverejnili v časopise Journal of Physics Special Topics, má takto rozbehnutá súprava s hmotnosťou asi 200 ton rýchlosť približne 84 km/h. Skúmali veci ako odpor dráhy, geometriu vlaku a budov, tuhosť elastických materiálov, a keďže pavúčí hodváb odolá tlaku až do 12 gigapascalov, Spider-Man by naozaj uspel.
Tím nemeckej televízie WDR a vedcov Oxfordskej univerzity zase potvrdil, že pavúčí hodváb unesie človeka. Jedno vlákno (20-krát tenšie ako vlas) na to, pravdaže, nestačí, preto z pavúkov získali vyše 26-tisíc vlákien, z ktorých zhotovili lano schopné udržať stokilového muža.
Podľa odborníkov by však Spider-Man nemohol tak skákať, nebol by taký rýchly ani by sa nevedel šplhať po stenách, pretože na tieto pavúčie vlastnosti nie je ľudské telo prispôsobené. Pavúky lezú po stenách či po strope, lebo majú pazúry alebo drobné chĺpky na nohách, ktorými sa dokážu prilepiť na hladké povrchy.
Foto: Sony Pictures
Experti vypočítali, že aby ich Spider-Man dokázal napodobniť, musel by mať takýmito lepkavými plochami pokrytých až 40 percent tela. Alebo by musel mať extrémne veľké chodidlá – s veľkosťou topánok 145.
Arachnológ Rod Crawford, kurátor z Burkeho múzea v Seattli, navyše upozornil na zásadný problém. „Spider-Man vystreľuje hodváb z rúk, ale skutočné pavúky ho tvoria zo spriadacích žliaz pri chvoste na konci brucha,“ priblížil pre internetový portál Science Focus.
Keby mal teda „Spidey“ pavúčie schopnosti, namiesto z rúk by hodvábne vlákna vypúšťal… zo zadku.