A v tabuľke svieti preto, lebo odvtedy zatiaľ nik ďalší po ňom nenašiel odvahu preplávať La Manche s takou mrazivou a zradnou tvárou. Drvivá väčšina pokusov sa odohrá v lete, aj to sa do cieľa dostane zhruba iba každý šiesty plavec.
Je to čosi ako vodný Mount Everest. „Stáva sa to podobne komerčnou záležitosťou,“ priznáva Richard. Keď nastane v počasí to správne okno, čo na La Manche v tom najideálnejšom prípade znamená hmlu a hladinu nehybnú ako sklo, vyrazí viacero posádok. Navzájom sa sledujú, porovnávajú, podpichujú. Rišo plával v ten deň úplne sám. Absolvoval najneskoršiu plavbu v sezóne.
Viacerí odvážlivci majú pocit, že si zaplatia dobrého sprievodcu, zakúpia kvalitné vybavenie. Rišov tréner Zoltán Makai, ktorý La Manche preplával v roku 2002, raz dokonca „riešil“ jedného záujemcu, ktorý mu oznámil: „Už som si kúpil na balkón kaďu na studenú vodu. Chcem preplávať La Manche.“ Aha. Tak ju radšej využite na kyslú kapustu.
„Na Everest vás do tábora vo výške 6 000 metrov aj vynesú. La Manche za vás nikto neprepláva, človek to musí dať v studenej vode úplne sám,“ naznačuje tréner Zoli. Bez poctivého dlhodobého tréningu, bez účasti na súťažiach to nejde.
Rišo je dvojnásobným víťazom Slovenského pohára v zimnom plávaní, je celkovým víťazom Českého pohára a pokoriteľom dvoch Ľadových míľ (kde sa pláva vo vode, ktorá nepresahuje dva stupne). A je spoludržiteľom viacerých svetových a Guinnessových rekordov. Teraz mal podľa trénera na to, aby prekonal slovenský rekord, ktorý sa podaril Zuzane Juskovej – La Manche zdolala za 11 hodín a 16 minút.
„Ale aby sa vám to podarilo, potrebujete mať šťastie, dobré počasie a vytiahnuť nejaké eso z rukáva,“ povie Zoli. „Rišo vytiahol dve.“
Sizyfovský boj
La Manche má v najužšom mieste vyše 33 kilometrov. No trasy plavcov, ktorí ho zdolali, vôbec nepredstavujú priamku z Doveru do Calais. Vlnia sa ako nahnevaný had, ktorého pred francúzskym pobrežím niečo ešte viac napajedí.
„Láme sa to v posledných desiatich kilometroch,“ vysvetľuje Zoli. Vo chvíli, keď sa druhý breh zdá na dosah. Nemilosrdné oceánske prúdy vymrznuté zrnko ryže čľapkajúce sa vo vode odnášajú preč.
Jednoducho som počul, ako mi začali od zimy cvakať zubyRichard Nyáry, diaľkový plavec
Je zaujímavé, ako tento moment plavec, lodivod a tréner vnímajú inak. Rišo má pocit, že ide ako drak, každým záberom podľa vlastných slov „trhal obkladačky“. Lenže lodivod, ktorý v zdanlivo beztvarej spenenej sivobielej mase rozoznáva prúdy a naviguje celý tím ako v neviditeľnom bludisku, začína mať obavy. Vidí, ako Rišovi klesá rýchlosť, čo komplikuje hľadanie efektívnej trasy. Hádam sa to len neskončí neúspechom? Pre lodivodov ide o prestíž, dobre si navzájom poznajú skóre. Aby si ho nepokazili, vopred odmietajú plavcov, pri ktorých majú náznak pochybnosti. Pretože, keď sa niečo pokazí, ako prvý sa viní pilot.
No a to už aj trénerovi nabiehajú vrásky na čele a začne Riša ešte viac pobádať. „Čo ma toľko ženieš?! Veď o chvíľu sme tam!“ vypočuje si.
Je to ako v mizernom vtipe. Prúdy schmatnú telo, studená voda v kombinácii so studeným vetrom urobia po niekoľkých hodinách svoje. Rišo aj napriek pocitu, že „drie ako čert“, spomaľuje. Zbadá cieľový breh a zavolá – koľko ešte? Asi desať kilometrov. Po hodine sa opytuje znova – tak koľko? Dvanásť kilometrov. Uniesol ho prúd. Práve toto dokáže aj silného plavca zlomiť.
Čítajte viac Francúz po prvý raz prekonal Lamanšský prieliv na flyboarde
Popálený jazyk
„Keď zapadlo slnko, vietor sa ešte viac rozfúkal, vzduch sa ochladil a vtedy mi Rišo prvýkrát zahlásil – je mi zima. No, super!“ ešte viac sa zamračí tréner. „Jednoducho som počul, ako mi začali od zimy cvakať zuby,“ dodáva s úsmevom pri teplej káve Rišo.
Do toho sa začal odliv, ktorý plavca ešte viac odďaľoval od brehu. Rozhojdali sa veľké vlny. Rozhrmela sa búrka, no tá sa nakoniec stočila k anglickému Doveru.
Na lodi zostala vybrakovaná škatuľa s magnéziom. Zoli šetril poslednú dávku na najhorší moment. A pritom sledoval, ako Riša chytajú kŕče, no nevravel nič, len sa ich snažil vyrovnávať protipohybom nôh. Dochádzali aj cukry.
„Poznám Riša. Viem, že sa nebude sťažovať. A teraz čo. Možno už štyri hodiny trpel a až teraz mi to povedal. Prvotná je bezpečnosť, nemôžeme stratiť plavca. Vzniká tu veľké nebezpečenstvo. Čím viac sa človek podchladí, tým je unavenejší. A čím je viac unavenejší, tým viac sa podchladí. Je to ako špirála. Stačí 20 minút, a hoci by sme ho vytiahli na loď, zobrala by ho helikoptéra, už by mohlo byť neskoro. Nedá sa žila napichnúť, takto podchladeného človeka nejde vrátiť späť. Pohybujete sa po tenkom ľade. Musíte veľmi dobre poznať plavca, aby ste správne odhadli jeho možnosti,“ pripomína tréner.
„Každý jeden stupeň smerom dole znamená veľa, najmä, ak máte plávať viac hodín. U Riša som nemal žiadne pochybnosti, je to špičkový otužilec, vie sa dať dokopy. No fúkal silný vietor, teplota vzduchu bola len asi desať stupňov a to všetko ho ešte viac ochladzovalo,“ naznačuje Zoli. Prestávky na rýchle občerstvenie skrátil na polhodinu, postupne na každých 20 minút.
„Nejako som mu musel doplniť energiu. Pokúsil som sa mu na palube lode, kde to s vami hádže, pripraviť čo najhorúcejší nápoj. Zohrial som ho tak, že som sa na ňom skoro popálil. No Rišo ho spokojne vypil a – plával ďalej.“
Foto: Zoltán Makai
Súhra
Odpočítavajú posledný kilometer, keď sa zrazu pilot pýta zababušeného Zoliho, ktorý si na seba navliekol vlastnú bundu a ešte aj Rišovu – máš so sebou plavky? Mám. Tak skoč za ním. Budeš ho navigovať. Pre istotu, je tma, môžu tu byť aj pašeráci.
„Rozohriaty som skočil do pätnásťstupňovej vody. Hovorím Rišovi – veď to máš príjemnú teplotu, nemohlo to byť pre teba až také strašné,“ smeje sa tréner.
Pred nimi sa objavili skaly. Aj si nohy na nich riadne doráňali. Konečne sa dotkli pláže. „Zo dna som zhrabol nejaký šuter, nech ho má Rišo na pamiatku, kde pristál. Ani som nevidel aký, len som rýchlo vopchal do plaviek a dúfal, že to nebude krab,“ opisuje Zoli.
Rišo dopláva, sadne si na pláž a s úžasom pozerá na niekoľkoposchodové trajekty, ktorým to trvá z Francúzska do Anglicka asi hodinu. „A mne sa to podarilo prečapkať. Za niekoľko hodín,“ smeje sa plavec. „Do očí sa mi natlačili slzy, musel som trénera objať. Nič som mu nepovedal. Bol tam celý čas so mnou, vyhodnocoval situáciu, povzbudzoval ma, aby som zamakal.“
Rišo aj Zoli sa zhodnú na tom, že bez toho, aby sa tréner s plavcom dokonale poznali, by sa to nedalo zvládnuť. Prekonať kritické okamihy, odhadnúť sily plavca, či zvládne vzdorovať chladu, prúdom a vlastnej mysli. Rešpektovať kritickú hranicu, ktorú tá istá myseľ chce prekonať.
Cestou späť v člne sa dvihli vysokánske vlny, prelievajú sa cez loď. A obaja, čo ako dobre natrénovaní, musia čeliť morskej chorobe. Azda jediné, čo do „dokonalosti“ lamanšského zážitku chýbalo, boli medúzy.
Čítajte viac Heroický výkon! Jusková ako prvá Slovenka preplávala Lamanšský prieliv
Rekordéri
Tentoraz sa o Riša obtrela iba jedna, aj to taká „štandardná“. No keď sa s trojicou ďalších plavcov vlani júni zapísali do Guinnessovej knihy rekordov, obrovské medúzy ho bičovali na každom úseku. Štvorčlenná štafeta v zostave Richard Nyáry, Dezider Pék, Zoltán Makai a Peter Plavec zdolala aj napriek neustávajúcim dávkam medúzích neurotoxínov Severný kanál medzi Škótskom a Severným Írskom v rekordnom čase 24 hodín 55 minút a 40 sekúnd.
„Ovíjali sa tam okolo nás obrovské medúzy so štvor-, päťmetrovým závojom. A to pálilo ako čert. A nič s tým neurobíte. Keď ste vyšli zo studenej vody, a táto mala iba 11 stupňov, zohriali ste sa, rozšírili sa vám cievy a jed prenikal ďalej do tela. A to bola rozprávka! Mokvali nám ruky, žltú tekutinu sme si s uterákmi šúchali dole. Masírovali sme si nohy, lebo sme ich vôbec necítili. Akoby vás niekto obaril horúcou vodou,“ predbiehajú sa Rišo so Zolim v opisoch a vášnivo pritom gestikulujú.
Stretávali sa veľmi pravdepodobne s tanierovkou obrovskou. Jej najväčší pozorovaný exemplár mal priemer zvona vyše dvoch metrov, s dĺžkou chápadiel 37 metrov pokoril aj vráskavca obrovského.
Dlhodobou výzvou pre ďalekoplavcov je Oceans 7, po slovensky Sedmička oceánov. Ide o sedem prielivov na siedmich kontinentoch. Doteraz sa to podarilo preplávať iba 21 ľuďom. Rišo aj Zoli keď boli obaja členmi tímu Sportfanatic, už zdolali Lamanšský prieliv, Gibraltársky a Severný. Zostáva ešte Catalina, Cugarský, Cookov a prieliv Molokai.
Vráťme sa ešte krátko k jednému prvenstvu, ktoré viaceré zdroje prisudzujú Zoltánovi Makaiovi. Takmer na každej webovej stránke sa píše, že je prvým Slovákom, ktorý preplával Lamanšský kanál. Nie je to pravda, je ním Ján Novák, ktorý La Manche prekonal v roku 1974. Dlhé roky však rodáka z Piešťan Český zväz plaveckých športov uvádzal ako Čecha. Boli prekvapení, že to tak nie je. Veď býva v Prahe, má české občianstvo. Údaje na stránke plavani.info nakoniec skorigovali. Ako Čecha ho vo svojej knižke z roku 2001 uvádzala aj Channel Swimming Association, organizácia, ktorá plavbu cez Lamanšský prieliv zastrešuje. Momentálne má asociácia na svojej stránke pri jeho mene uvedené Československo a čas z roku 1974 – 13 hodín a 27 minút.
Novákovi venovala Pravda článok pred 12 rokmi. Mohol však vzbudiť dojem, že Makaiovci a Ľadové medvede Bratislava tento historický fakt odignorovali. Ani to nie je pravda. Ani oni netušili, že je Slovák. „Mylne sme sa domnievali, že je narodený v Piešťanoch ale pôvodom Čech. Rovnako ako Richard Haan, operný spevák a premožiteľ La Manche, narodil sa v Košiciach, kde mali jeho rodičia pôvodom z Brna angažmán,“ vysvetľuje Zoli. S Novákom udržiavajú priateľské vzťahy a na margo nedorozumení Zolimu odpísal: „Ty si teda prvým za existencie samostatnej Slovenskej republiky.“
Nič ma nerozhádže
Makai trénoval viacerých plavcov, ktorým sa podarilo preplávať La Manche. Najnovší úspech s Richardom Nyárym sa odohráva v čase, keď sa podľa ich slov diaľkovému a zimnému plávaniu na Slovensku dostáva väčšieho uznania. „Hoci v Česku je stále na úplne inej úrovni, tam sa darí dlhé roky udržiavať tradíciu,“ dodávajú.
Pýtame sa Riša na benefity, ktoré mu plávanie v studenej vode prináša. „Pozrite, mal som 106 kilogramov. Nevedel som si zašnurovať tenisky. Čokoláda, čipsy. Nechcelo sa mi, sedel som pred telkou, kde ma aj tak len nahnevali v správach. A teraz? Vyjdem z vody a mám v hlave štvrtú kozmickú rýchlosť. Všetko funguje, všetko si viem aj v súkromnom živote zadeliť a nič ma nerozhádže,“ rozosmeje sa zimný plavec, ktorého priezvisko v slovenčine znamená – leto.
Čítajte viac Som Slovák, tvrdí zabudnutý premožiteľ Lamanšského prielivu