Ukrajina má pestrú zmes národností

Medzi utečencami z Ukrajiny sú Arabi - čo ak ide o teroristov? Hoaxy tohto druhu sa ako blesk rozleteli na slovenských sociálnych sieťach.

10.03.2022 06:00
vojna, Ukrajina, Kyjev Foto: ,
Hrôzy vojny na Ukrajine po ruskom ostreľovaní. Kyjevčanka, ktorá sa pozerá na vážne poškodený panelák, v ktorom má byt.
debata (9)

Stačilo, aby v televíznych šotoch z priechodov v Ubli či Vyšnom Nemeckom ukázali medzi migrantmi aj ľudí tmavšej pleti a nastal poplach. Planý, neopodstatnený, vychádzajúci z neznalosti veci. Čo neznamená, že migračnú vlnu netreba aj v tom prípade starostlivo filtrovať už na štátnej hranici.

Vyplašení televízni diváci mohli na hranici zazrieť arabských študentov vracajúcich sa z vojnou zmietanej krajiny okľukou domov. Ale bez ohľadu na to treba vedieť, že ukrajinskí občania, to nie sú len etnickí Ukrajinci. Národnostné zloženie obyvateľstva je oveľa pestrejšie ako na Slovensku. Podľa štatistík je to okolo 130 národností a etnických skupín, z nich desiatky žijú kompaktne na určitom území.

Väčšina obyvateľov sa síce hlási k ukrajinskej národnosti (okolo 72 %) a k ruskej (12 %), ale čo ostatní? Je medzi nimi napríklad 1,9 milióna Židov (8 %), 490-tisíc Nemcov (2 %), 390-tisíc Poliakov (1,2 %) a 220-tisíc Bielorusov (0,9 %).

Avšak aj 211-tisíc Tatárov (0,9 %) a 180-tisíc Rumunov s Moldavcami (0,8%). Podstatne menej je medzi obyvateľmi Ukrajiny príslušníkov národov Kaukazu a Zakaukazska, ale takí Arméni, Gruzínci, Azerbajdžanci alebo Čečenci sa rátajú na tisícky. Tieto údaje poskytlo ostatné sčítanie obyvateľov a bytov na Ukrajine v roku 2001. Odvtedy sa totiž žiadne ďalšie nekonalo a najbližšie bolo naplánované v januári 2023.

Za dve desaťročia (od roku 1995) ubudlo na Ukrajine 7 miliónov obyvateľov.

Na druhej strane v Rusku žije početná ukrajinská menšina. Prekvapilo ma, keď som na svojej prvej ceste po ruskom Ďalekom východe v roku 1988 stretal na každom kroku Ukrajincov. V Chabarovsku, Vladivostoku, dokonca na Kamčatke. Žili tam aj s rodinami, pracovali v rybnom priemysle, v lodeniciach, v poľnohospodár­stve atď.

Keď som sa niektorých pýtal, ako a prečo sa sťahovali tak ďaleko od domova (nezriedka 7-tisíc až 8-tisíc kilometrov), odpovedali unisono: slúžili sme tam v armáde, našli sme si tam životnú partnerku a zostali, zakorenili sa. Iní nasledovali svojich príbuzných, susedov (často sa tak na Kamčatku vysťahovala celá ulica alebo aj menšia dedina). Spravidla išli za lepšími zárobkami – dostávali atraktívne príplatky za prácu v odľahlých, málo zaľudnených oblastiach ZSSR. Ale stretal som tam aj potomkov Ukrajincov vysídlených na Sibír i ďalej v čase červeného teroru proti „kulakom“ či iným „nepriateľom ľudu“.

Ozbrojený muž stojí pri barikáde na Námestí...
Muž kráča pomocou barlí okolo zničených ruských...
+9Vojenské vozidlo horí po bojoch 27. februára...

Koncom 80. rokov 20. storočia bolo podľa štatistík v Ruskej (vtedy ešte sovietskej) federácii okolo 4,5 milióna trvale žijúcich Ukrajincov. Po rozpade Sovietskeho zväzu ich počet klesol takmer na polovicu (údaj z roku 2002), ďalšie dva-tri milióny však z Ukrajiny dochádzali za prácou. V ostatných rokoch navyše pribúdalo v Rusku ukrajinských utečencov. Po vypuknutí terajšej vojny sa ich prúd zmenil na migračnú vlnu.

vojna, Ukrajina, Poľsko, utečenci Čítajte viac Utečenecké krízy: Pokrytectvo alebo neporovnateľné situácie?

Nie je Rus ako Rus

Kedysi sa v ZSSR až tak veľmi nerozlišovalo, kto je Rus alebo Ukrajinec, aspoň verejne nie. Sovietskeho človeka vychovávala škola i propaganda k „socialistickému internacionalizmu a ideovo-politickej jednote ľudu“. Keď uprostred perestrojky vyhlásil ekonóm Ruben Aganbegyan na predvolebnom zhromaždení – „som na prvom mieste Armén, až potom komunista,“ vyvolal senzáciu a zároveň pohoršenie medzi sovietskymi dogmatikmi. Označili ho za radikálneho nacionalistu.

Dlho predtým platilo v širokom povedomí, že je výhodnejšie hlásiť sa k ruskému národu ako k niektorému zakaukazskému. Alebo o svojom etnickom pôvode radšej pomlčať. Aj preto vzrástol medzi rokmi 1926 – 1959 počet Rusov v ZSSR (napriek hladomoru, zničujúcej vojne atď.) takmer o štvrtinu, respektíve o 25 miliónov.

Josif Stalin (Džugašvilli) bol vzorom všetkým sovietskym občanom aj v tomto ohľade. Po prejave na recepcii, usporiadanej v júni 1945 na počesť víťazstva Červenej armády vo vojne, mu maršal Pavel Rybalko (jeho tanky oslobodzovali Prahu) chcel zalichotiť: „Ste Gruzínec, súdruh Stalin, a ako skvele ste hovorili o ruskom národe!“ „Som Rus gruzínskeho pôvodu,“ odpovedal Stalin s takým mrazivým dôrazom, že maršala až striaslo.

Po rozpade ZSSR sa situácia v republikách, ktoré sa osamostatnili a začali budovať vlastnú štátnosť, radikálne zmenila. K štátotvornému národu, ktorým už nebol ruský národ, sa začala hlásiť aj značná časť ruskojazyčného obyvateľstva. Vlaňajší prieskum ukázal, že doma používa ruský jazyk až 44 % obyvateľov Ukrajiny, napriek tomu sa k ukrajinskej národnosti hlásilo podľa sčítania z roku 2001 až 72 %. populácie.

Po roku 2001 sa na Ukrajine namiesto sčítania obyvateľstva vykonávali len výberové zisťovania alebo prieskumy, ktorých údaje sa značne rozchádzajú. Veľa záviselo od toho, či Krym (viac okolo dva milióny obyvateľov) a dve samozvané republiky Donbasu (spolu 3, 6 milióna ľudí) zahŕňali do prieskumu. Podľa sčítania z roku 1989 mala Ukrajina vyše 48 miliónov obyvateľov. Prieskum z roku 2015 však signalizoval, že za dve desaťročia (od roku 1995) ich ubudlo sedem miliónov. Toľko ako počas druhej svetovej vojny! A predvlani oznámil predstaviteľ ukrajinskej vlády Dmytro Dubilet údaje z cenzu, z ktorých vyplynulo, že od roku 2001 klesol počet obyvateľov až o 11, 2 milióna, teda o 23 percent. „Na Ukrajine žije 37,3 milióna obyvateľov,“ tvrdil Dubilet.

Hrôzy vojny na Ukrajine po ruskom ostreľovaní.... Foto: SITA/AP, Vadim Ghirda
vojna, Ukrajina, bombardovanie Hrôzy vojny na Ukrajine po ruskom ostreľovaní. Vidiečanka medzi troskami svojho domu.

Jedna migračná vlna za druhou

Takýto hlboký pokles si však nemožno vysvetliť len anexiou Krymu a odtrhnutím sa samozvaných republík Donecka a Luhanska. Ukrajinská demografka Ella Libanová vidí ďalšie príčiny v znižovaní pôrodnosti, nízkej strednej dĺžke dožitia (u mužov len 62 rokov) a v chudobe, vyplývajúcej z akútneho nedostatku pracovných príležitostí.

Z predvlaňajších zistení Centra pre výskum strategických stratégií v Kyjeve vyplynulo, že v rokoch 2002 – 2017 opustilo Ukrajinu 6,3 milióna obyvateľov, odišli do okolitých krajín. Z nich tretinu tvorili ľudia vo veku do 35 rokov.

Väčšina zamierila do Poľska a do Ruska. „Takmer polovica migrantov tam vykonáva nízko kvalifikovanú prácu, hoci doma absolvovali vysoké alebo stredné školy,“ zdôrazňuje analýza strediska. Nič sa však nevyrovnalo súčasnej migračnej vlne spojenej s prebiehajúcou vojnou. Znamená skutočnú humanitárnu katastrofu.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Z komika prezident. Pred vojnou neuteká. Žiada muníciu

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Ukrajina #migranti #migračná vlna #vojna na Ukrajine