Pozastavenie platobných kariet Visa a Mastercard a funkčnosti Apple Pay, Google Pay a PayPalu zasiahlo rozsahom menšie finančné transakcie. K dispozícii zostáva ešte národný platobný systém National Payment Cards System (NPCS) pre platenie ruskou kartou Mir. Jej použitie je však obmedzené okrem Ruska iba na niekoľko štátov bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 2019 CBR štartoval i Faster Payment System (FPS), ktorý umožňuje okamžité transfery prostredníctvom mobilných telefónov, no i to je nedostatočná náhrada. Neprekvapuje preto, že po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu masovo narástlo obchodovanie s kryptomenami, podľa Chainalysis až na 60 miliónov dolárov denne. Podkopáva to úsilie izolovať Rusko od medzinárodných finančných transakcií a zatiaľ sa nevie, ako tomu zamedziť.
Obchod s kryptomenami, ktorý dosiahol značný rozmer na Ukrajine, sa na začiatku invázie zabrzdil. Pred ňou, ako rástlo napätie v spoločnosti, Ukrajinci v strachu, čo bude s ich domácou menou, náhlivo investovali do stablecoinov, ktoré sú kryté americkými dolármi. Ako to bude ďalej, si nie je istý ani Mike Chobanian, ktorý vlastní kryptoburzu Kuna.
Čítajte viac Ruský útok trhá Ukrajinu na kusy: Horšie ako Černobyľ
Tragické udalosti na Ukrajine a ich odraz pre bežného Rusa ilustrujú, ako mimoriadne okolnosti môžu akcelerovať nielen investovanie do zlatého kovu, no i do peňazí, ktoré sa volajú virtuálne alebo kryptopeniaze. No i v „normálnych“ časoch sa kryptopeniaze stali atraktívnymi pre investorov, ktorí radi hazardujú, a pre nadšencov nových finančných technológií (fintech). Bitcoin – najstaršie z kryptopeňazí – označovaný za digitálne zlato, si môžeme dnes kúpiť v bitcoinovom automate i na Slovensku. Pravda, v takom automate si môžeme kúpiť iba bitcoiny do výšky 990 eur a pri dnešnej cene bitcoinu (1 bitcoin za približne 40-tisíc až 50-tisíc eur) dostaneme iba asi jednu štyridsatinu či päťdesiatinu bitcoinu.
Vlani v máji prebehla médiami správa, že na Slovensku vypukla bitcoinová horúčka. V prvom štvrťroku 2021 sa v SR predali kryptomeny za takmer 31 miliónov eur a v porovnaní s rokom 2020 to bol až 30-percentný nárast. Bitcoinmánia sa vysvetľovala dvojnásobným nárastom ceny bitcoinu, obmedzenými inými investičnými príležitosťami a jednoduchým spôsobom jeho nakupovania.
Kryptopeniaze mnohí pokladajú za budúcnosť peňazí. Už dnes i veľkí investori ako penzijné fondy, investičné fondy bánk a dokonca niektoré centrálne banky začali do nich investovať, alebo o tom uvažujú. Ale aká je ich odvrátená tvár?
Prvá decentralizovaná digitálna mena
Bitcoin, ako prvá z dnes asi dvoch tisícok kryptomien, vznikol v roku 2008. Kto je autorom bitcoinu, ešte nie je stopercentne isté. Autor sa pôvodne predstavil pseudonymom Satoshi Nakamoto a nikto nevedel, kto sa za týmto menom skrýva. V roku 2016 však americký počítačový vedec Craig Wright vyhlásil, že Satoshi Nakamoto je on. Dodnes to presvedčivo nedokázal, no mnohé nasvedčuje, že autorom je predsa len on.
Zakladateľom druhej najznámejšej kryptomeny ethereum, ktorá začala fungovať v roku 2015, je Vitalik Buterin, programátor rusko-kanadského pôvodu.
Bitcoin sa predstavuje ako prvá decentralizovaná digitálna mena fungujúca na platforme blockchainu, ktorú nevydáva a nekontroluje žiadna centrálna autorita, resp. ako „prirodzené peniaze internetu“.
Bitcoiny sú tzv. fiat peniaze. Fiat peniaze nie sú kryté zlatom ani striebrom či inými cennosťami. Na rozdiel od fiat peňazí, ktoré sú zákonným platidlom, kryptopeniaze však „netlačí“ vláda. Fiat peniaze ako oficiálne peniaze sa v západných štátoch udomácnili po zrútení medzinárodného zlatého štandardu v roku 1971, ktorý vznikol na základe tzv. brettonwoodských dohôd po II. svetovej vojne. Umožňoval, aby meny západných štátov boli prepojené na americký dolár vymeniteľný za zlato.
Pravda, spresniť treba, že fiat peniaze sa v obmedzenej miere používali i predtým, ako i to, že vlády, resp. ich centrálne banky „tlačia“ iba malú časť peňazí v obehu. Prevažný podiel v obehu tvoria tzv. úverové peniaze, ktoré vznikajú poskytovaním úverov komerčnými bankami.
Bitcoin – s výnimkou jediného štátu El Salvadoru – nie je zákonnou menou.
Bitcoin a im podobné iné kryptopeniaze predstavujú „fiat peniaze“, ktoré netlačí ani centrálna banka, ani sa nedostávajú do obehu poskytovaním úverov komerčných bánk. Na ich „emitovanie“ sa používa technológia známa ako „ťaženie“ (mining). Mining predstavuje riešenie zložitých matematických problémov, ktoré si vyžadujú mimoriadne počítačové nasadenie s vysokou spotrebou elektrickej energie. Pri tomto procese vzniká „blockchain“ (reťaz blokov), špeciálny druh distribuovanej decentralizovanej databázy, ktorá uchováva neustále sa rozširujúci počet záznamov (blokov). Práve blockchainová technológia bez sprostredkovateľov môže byť niektorými svojimi vlastnosťami ako svojou cenou, rýchlosťou, vyššou transparentnosťou a bezpečnosťou podnikateľsky atraktívna i pre vládny sektor, zdôrazňuje Marek Môcik z Blockchain Slovakia.
Bitcoin – s výnimkou jediného štátu El Salvadoru – nie je zákonnou menou. Jeho zavedenie salvadorská vláda zdôvodňovala potrebou eliminovať vysoké poplatky, ktoré v zahraničí zarábajúci Salvadorčania museli platiť za to, že zarobené peniaze (remitenty) posielali domov cez bankový účet. Okrem toho až 70 percent Salvadorčanov bankový účet dodnes nemá. Výhodnejšie pre salvadorských gastarbeitrov bolo preto posielať bitcoiny pár kliknutiami smartfónu. Vláda sa preto rozhodla zaviesť bitcoin ako svoju zákonnú menu napriek tomu, že tento krok jej neodporúčali ani Medzinárodný menový fond, ani Svetová banka a napriek protestom i časti domáceho obyvateľstva.
Riziká kryptomien
Najväčším rizikom pri investovaní do bitcoinu a niektorých iných kryptomien je kolísanie ich ceny (volatilita). Práve volatilita bitcoinu viedla k vzniku stablecoinov, resp. iných kryptomien, ktoré sú najčastejšie zabezpečené dolárovými rezervami. To im umožňuje udržiavať si stabilnejšiu cenu. Podľa niektorých zdrojov od januára 2022 je tether, ktorý je previazaný na dolár, treťou najväčšou kryptomenou. No bitcoin stále zostáva najrozšírenejšou kryptomenou.
Na začiatku svojej histórie bola cena jedného bitcoinu vyjadrená v dolároch či v eurách blízka nule, dnes sa pohybuje medzi 40-tisíc či 50-tisíc dolárov a svoj rekord dosiahla nad 60-tisíc USD. Práve očakávanie, že jeho cena porastie ďalej, motivuje mnohých ukladať svoje úspory na päť či desať rokov v bitcoinoch.
Kolísavosť ceny bitcoinu a iných kryptomien nie je ich jediným nedostatkom.
Na druhej strane pri každodennom obchodovaní s bitcoinom a s inými podobnými kryptomenami sa kolísaniu ich ceny nedá vyhnúť. Ak napríklad 17. 1. 2022 jeden bitcoin stál 37 361 eur, o päť dní nato klesol na 31 012 eur, alebo naopak 3. 2. 2022 by sme za jeden bitcoin dostali 32 795 eur, o päť dní neskôr až 39 266 eur.
Napriek kolísavosti bitcoinu rastie počet obchodných spoločností, ktoré akceptujú platby v kryptomenách. Sú medzi nimi napríklad Mastercard, Visa, AXA Insurance, Microsoft, Strarbucks, Coca Cola a dokonca od roku 2015 i LOT Polish Airlines.
Kolísavosť ceny bitcoinu a iných kryptomien nie je ich jediným nedostatkom. Úspory vložené do bitcoinov nie sú chránené, ako sú chránené (neinvestičné) úspory vložené do bánk v EÚ do výšky 100-tisíc eur. Ohrozuje ich nielen riziko prudkého prepadu bitcoinu, no i krach niektorej z tisícky kryptobúrz, resp. i stámiliónové krádeže na burzách, ktoré nikto investorom nekompenzuje.
Počet bitcoinov, ktoré sa môžu „ťažiť“, je obmedzený zhora na 21 miliónov a ich konečný počet sa má dosiahnuť až v roku 2140. Tak je to naprogramované v jeho „rodnom liste“, je to „digitálne“ zlato. Bitcoin je preto pascou rozvoja, ako bol kedysi zlatý štandard, spôsobujúci reťazenie depresií, vysokú mieru nezamestnanosti, biedu a sociálne konflikty.
Kryptopeniaze umožňujú anonymné obchodovanie, i keď obchodovanie na kryptoburzách už anonymné celkom nie je. Tým sa vytvára vhodné prostredie pre pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a daňové úniky.
Aby toho nebolo dosť, ťažba bitcoinov a mnohých iných kryptomien náročných na energiu má za následok, že sa stávajú vážnou hrozbou v boji proti klimatickým zmenám. Rastie presvedčenie, že ak sa má dosiahnuť parížsky klimatický cieľ nezvýšiť teplotu viac ako o 1,5 stupňa Celzia, je nevyhnutné zakázať ťažbu bitcoinov alebo aspoň jednu z osobitne energeticky náročných operácií, tzv. proof of work. Bitcoin sám dnes podľa Cambridgeského indexu spotreby elektrickej energie spotrebúva 0,6 % svetovej produkcie elektriny.
Ako obmedziť neželateľné dôsledky súkromných virtuálnych peňazí? Najradikálnejším riešením je ich úplný zákaz, ku ktorému pristúpili vlády v Egypte, Maroku, Alžírsku či Tunisku. Mnohé štáty sa namiesto toho rozhodli kryptomeny regulovať. Požadujú napríklad, aby kryptoburzy spĺňali niektoré základné požiadavky (napr. povinnosť overovania identity zákazníka) a pod.
Aká je budúcnosť peňazí?
Lektor na bitcoiny Dušan Matuška úspešne získava z crowdfundingu (verejná finančná on-line zbierka) finančné prostriedky na úhradu nákladov za detskú obrázkovú knižku Bitcoinové peniaze určenú na distribúciu do základných škôl. Knižka je určená deťom vo veku desať rokov. Má byť prvou učebnicou o bitcoine. Ako hovorí, chce, aby každý žiak a žiačka mali možnosť učiť sa o budúcnosti peňazí už teraz. Mimochodom, dnes si túto knižočku možno zakúpiť už i v obchodnej sieti.
Ide o preklad anglickej knižky s názvom Bitcoinové peniaze: Rozprávka o Bitville, ktoré objavilo dobré peniaze. Medzitým už existujú jej vydania v jazyku španielskom, francúzskom, talianskom, nemeckom, ba dokonca i v japonskom. Jej autorom je rabín Michael Caras, žijúci v Albany (štát New York), kde vyučuje o judaizme, digitálnych médiách a technológiách. Nadšencom bitcoinu je od roku 2017. Pre úplnosť – knižku ilustrovala Marina Yakubivska.
Čítajte viac Nestrácať empatiu, ale ani rozum
Matuška tvrdí, že bitcoin je dnes ako internet v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Deti, ktoré treba učiť finančnej gramotnosti, sa majú učiť, s čím možno súhlasiť, o budúcnosti peňazí. Kryptopeňazí? Je presvedčený, že bitcoin nemá byť uzatvorenou menou pre elitu, ale má slúžiť všetkým, aby vedeli ochrániť svoj majetok a hodnotu, „ktorú každý deň bitcoiny vytvárajú“. Akú hodnotu bitcoiny vytvárajú a ako ochraňujú naše úspory, nevysvetľuje.
Knižka je o tom, ako deti v Bitčanoch (slovenský preklad Bitvillu) hľadajú nástroj, ktorý im pomôže pri vzájomnom obchodovaní. Keď uvažujú o rôznych druhoch peňazí, do mesta sa prisťahuje „záhadný“ chlapec, ktorý prichádza s novým nápadom: obchodujme s bitcoinom.
Autor Caras je nadšencom bitcoinových peňazí, ale evidentne nič nevie o histórii iných druhov peňazí, ktoré počas kríz nahradili legálnu menu, aby pomohli zamedziť úpadku svojho mesta, regiónu či dokonca štátu. Keby Bitčany zaviedli lokálnu menu, ktorú by napríklad nazvali bitčanský toliar, a obchodovalo by sa s ňou iba v mestečku, urobili by oveľa lepšie. Mali by istotu, že jej hodnota nebude zvečera do rána lietať hore-dole ako na hojdačke, že jej bude presne toľko, koľko jej treba, lebo by jej množstvo samy regulovali, a to je najdôležitejšie, lokálne peniaze by neutekali z Bitčian, ale pomáhali by mestečku rozvinúť lokálne podnikanie a lokálne uspokojovanie potrieb. Deti by si mohli bitčanský toliar porovnať s bitcoinom, ktorý takéto vlastnosti nikdy nemal a nebude mať. Bitcoinové peniaze sú univerzálne, nepoznajú štátne hranice a z Bitčian utekajú do sveta. Ich efekt pre lokálny rozvoj je blízky nule. O tom táto knižka však nehovorí nič.
Je preto otázkou, či knižka Bitcoinové peniaze nie je reklamou bitcoinu, formou získavania budúcich investorov do kryptomien, alebo ich aspoň nekritických podporovateľov, ktorí budú lobovať proti ich akejkoľvek regulácii.
Digitálne euro nebude kolísavé ako bitcoin
Boli by sme nespravodliví, keby sme na záver nepripomenuli dva „vedľajšie“ efekty bitcoinu a iných kryptomien. Bitcoin svojou blockchainovou technológiou prispel k vzniku nových finančných technológií (v skratke fintech), ktoré sa dnes začínajú používať aj mimo sveta kryptomien. Hovorí sa o nich aj na Slovensku. Blockchain Slovakia spolu s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR nedávno organizovali v poradí druhé stretnutie so zámerom predstaviť Európsku infraštruktúru blockchainových služieb. Nové finančné technológie ako Blockchain Technology a DLT sa začínajú využívať v platobnom systéme viacerých bánk. Európska centrálna banka a Bank of Japan (centrálna banka Japonska) už niekoľko rokov testujú finančné technológie DLT v spoločnom projekte zameranom na cezhraničné platby známom ako Project Stella.
Ako konkurovať súkromným digitálnym peniazom digitálnou menou, začínajú riešiť mnohé štáty. Podľa Medzinárodného menového fondu je ich už stovka a je zopár štátov, ktoré už digitálnu menu zaviedli, alebo s ňou experimentujú. A aj keď to nie je otázka zajtrajška, vytvorením digitálneho eura sa zaoberá i Európska centrálna banka. Bude mať niektoré výhody kryptopeňazí, no digitálne euro nebude kolísavé ako bitcoin, investorom či sporiteľom bude zaručovať bezpečnosť (aspoň do určitej výšky), atď. Mnohé, napríklad i ako zabezpečiť ochranu súkromia, bude však ešte treba doriešiť.