Podobné opatrenia platia v Nemecku, Česku, Portugalsku. Krajiny ich napríklad spúšťajú počas tuhej zimy. „Keď sa predpokladá, že budú zvýšené náklady na teplo, preto to štát vykompenzuje,“ hovorí Čakovská, ktorá zastupuje Slovensko v Európskej poradnej skupine spotrebiteľov.
Takáto pomoc zabezpečí, aby domácnosti s nízkym príjmom zvládli pokryť nevyhnutné energetické potreby v kritickom období, akým je vojna, pandémia alebo situácia, keď výrazne rastú ceny energií. Ale pomoc pre najchudobnejších v čase energetickej krízy má rôzne aj nečakané podoby.
Ako pomáhajú najzraniteľnejším iné krajiny?
Napríklad v Litve je zraniteľným spotrebiteľom každý, kto poberá sociálnu pomoc od štátu alebo s takouto osobou žije v jednej domácnosti. Za energeticky chudobných sa považujú ľudia, ktorí 10 a viac percent svojho príjmu minú na kúrenie. Štátna podpora je preto určená priamo na platby za kúrenie a vodu.
V Spojenom kráľovstve cez zimu otestovali nový podporný fond pre domácnosti pod názvom The New Household Support Fund. Pomohol miliónom domácností. Samosprávy poskytovali z tohto fondu financie domácnostiam, ktoré to najviac potrebovali, prostredníctvom malých grantov na uspokojenie každodenných potrieb ako jedlo, oblečenie a komunálne služby.
Zaujímavosťou je, že tamojšia vláda na ďalšiu podporu rodín s deťmi zdvojnásobila objem bezplatnej starostlivosti o deti pre pracujúcich rodičov na 5 000 libier na dieťa na rok. A ešte perlička – zvýšila hodnotu poukážok Zdravý štart v apríli o viac ako tretinu, čím pomohla znevýhodneným ženám, ktoré sú tehotné, alebo majú deti mladšie ako štyri roky, aby si kupovali čerstvé ovocie a zeleninu a mohli dlhodobo posilňovať zdravie svojich detí.
Zákaz odpojenia
Ďalším opatrením, ktoré v zahraničí už funguje a po ktorom volajú spotrebiteľské organizácie aj na Slovensku, je zákaz odpojenia. Ak sa dnes slovenská domácnosť omešká so zaplatením faktúry za elektrinu alebo plyn, odpoja ju za pár dní.
Následné znovupripojenie však stojí stovky eur. 100 eur sú poplatky za odpojenie, 100 eur za pripojenie. Ale vyplatený musí byť zároveň v plnej výške aj nedoplatok, úroky z omeškania a iné sankcie. To všetko odrádza domácnosti s nízkym príjmom od toho, aby sa opäť pripojili. A tak zostávajú bez energií, alebo sa pripájajú rôznymi pokútnymi spôsobmi.
Foto: Pravda, Andrej Barát
„Sankcie za znovupripojenie sú pre zraniteľné domácnosti často neprekonateľnou prekážkou a ešte viac prehlbujú ich existujúce zdravotné problémy či prístup k vzdelaniu,“ upozorňuje Čakovská.
Francúzsko dokonca predĺžilo zákaz odpojenia aj po skončení zimných mesiacov. A keďže podľa taríf vedia určiť, kto sú malí spotrebitelia, na základe dohody štátu s dodávateľmi im časť nákladov za tieto mesiace odpustia. „Táto pomoc sa dá spraviť hneď a je presne cielená,“ vysvetľuje.
Podľa spotrebiteľských organizácií spoločnosť dosiahla kritický bod. Vojna na Ukrajine vytvorila humanitárnu núdzovú situáciu a ešte viac prehĺbila energetickú krízu, ktorá najviac postihne ľudí ohrozených chudobou.
Energetická kríza zasiahne Slovensko najcitlivejšie
Organizácie z ôsmich krajín EÚ, ktoré spoločne pracujú na projekte STEP: Riešenia energetickej chudoby, preto predstavili tri kľúčové opatrenia, ktoré by mali vlády zaviesť, aby ochránili ľudí ohrozených energetickou chudobou a zároveň zabezpečili energetickú nezávislosť.
Prvou požiadavkou je okamžitá pomoc pre chudobných. Vlády by mali zvážiť zníženie DPH na ceny energií a aj spomínané sociálne tarify. Inštitút finančnej politiky (IFP) vo svojej nedávnej analýze vplyvov invázie Ruska na Ukrajinu na slovenskú ekonomiku uvádza aj prognózu ďalšieho rastu cien za energie.
Čítajte viac Vojna zasiahne najslabších. Pomôže im štát?
Podľa IFP možno očakávať v budúcom roku nárast ceny plynu na Slovensku o 60 percent. Cena za teplo porastie o 40 percent.
Rast cien energií a plynu zasiahne podľa Eurostatu najcitlivejšie práve Slovensko. Pretože na Slovensku je podiel výdavkov na energie v pomere k príjmom najvyšší v celej EÚ. Ide o vyše deväť percent všetkých výdavkov na spotrebu. Európsky priemer sú len štyri percentá. Obyvateľ Slovenska zaplatí za energie ročne 878 eur. Priemer EÚ v roku 2021 bol približne 651 eur.
Najlacnejšia energia je tá, ktorú nevyrobíme
Ďalšia požiadavka smeruje k tomu, aby vlády rozšírili podporné programy pre znižovanie spotreby domácností. „Najlacnejšia energia je energia, ktorú nevyrobíme. Energetická efektívnosť slovenských domácností je aj kľúčovým riešením, ako znížiť potrebu ruských fosílnych palív,“ zdôrazňuje Čakovská.
Chudobné domácnosti si nedokážu financovať obnovu príbytku sami, preto podľa nej štátne podporné programy ako Obnov dom a Zelená domácnostiam musia pokryť aj náklady na renováciu budov s najhoršou kvalitou. Slovenská agentúra životného prostredia už zverejnila nové podmienky pre dotáciu na obnovu rodinných domov. Zvýhodnené budú viacdetné rodiny, zdravotne znevýhodnení, ale napríklad aj samoživitelia. Im by mala štátna podpora podľa Čakovskej pokryť 95 percent nákladov spojených s obnovou domu a modernizáciou kúrenia.
Treťou požiadavkou spotrebiteľských organizácií je urýchlený prechod na obnoviteľné zdroje. „Ide o najlepší spôsob, ako odvrátiť klimatickú katastrofu, stáva sa to otázkou energetickej bezpečnosti. Ukázalo sa, že plyn ako prechodné palivo nie je pre spotrebiteľov ekonomickým riešením,“ dodáva Čakovská. Obnoviteľné zdroje spolu s obnovou domov sú podľa nej najlepšou voľbou.
Vláda by mala podľa nej uľahčiť spotrebiteľom prístup k technológiám obnoviteľných zdrojov. „To zahŕňa pokrytie počiatočných nákladov pre domácnosti, ktoré si tieto technológie samy nemôžu dovoliť, zjednodušenie administratívy, ale aj zabezpečenie dostatočného počtu inštalatérov, technológií a produktov na Slovensku,“ uzatvára Čakovská.