Bude svet bez kávy či kakaa?

Pôžitky a chute, bez ktorých si mnohí Európania nedokážu predstaviť život už nemusia byť samozrejmé. Kto za to môže?

, 30.05.2022 12:00
zber kávy, káva, Luis Carlos Rojas Bolaňa Foto:
Luis Carlos Rojas Bolaňa hovorí, že zber kávy je čoraz nižší.
debata

Luis Carlos Rojas Bolaňa má 56 rokov, je farmárom v Kostarike. Jeho svet sa zmieta medzi dvomi klimatickými fenoménmi, ktoré sú v tejto časti planéty síce normálne, ale v posledných rokoch sa zhoršujú. El Niňo a La Niňa. „Chlapec“ El Niňo prináša čoraz drsnejšie letá, oveľa dlhšie suchá. Farmári horúčkovito budujú zavlažovacie cisterny, aby im farmy nevyschli. Ale keď príde „dievča“ La Niňa…

„Počas krátkych periód spadne obrovské množstvo vody, ktoré krajina nie je schopná zachytiť. To sa deje tento rok. Dochádza k zosuvom pôdy, erózii, odplavovaniu úrodných plôch. Aj teraz v nedeľu nám napršalo za dve hodiny 200 milimetrov! To dramaticky ovplyvňuje zber kávy. Keď veľa prší, zbierať sa nedá. V posledných rokoch zber klesá,“ opisuje farmár počas on-line hovoru z Kostariky.

Bolaňa patrí k miliónom drobných pestovateľov, ktorí stoja úplne na začiatku cesty kávového pôžitku. „Títo drobní pestovatelia sa na zmene klímy podieľajú najmenej, no jej dôsledkami trpia najviac,“ hovorí Lubomír Kadaně, výkonný riaditeľ Fairtrade Česko a Slovensko. „Tá nerovnováha, klimatická nespravodlivosť, je zjavná.“

Prvý internet, posledná užitočná diskusia

Káva povzbudila osvietenecké myslenie. Uvádza to americký novinár a spisovateľ Michael Pollan vo svojej audioknihe Caffeine: How Coffee and Tea Created the Modern World (Kofeín: Ako káva a čaj stvorili moderný svet).

Prvé kaviarne v arabskom a neskôr aj v európskom priestore tvorili „internet“ a kedysi skutočne plodné diskusné fóra kultúry, politiky, vedy. Existujú zaujímavé teórie o tom, ako posun v matematike, vo filozofii, v literatúre môže súvisieť s kávou.

Tradičné pestovanie kávy začína byť problémom... Foto: FAIRTRADE ČESKO A SLOVENSKO
káva, kolumbia Tradičné pestovanie kávy začína byť problémom aj v Kolumbii. Na snímke pestovateľka Maria Clementina Blanco z družstva ASOPROSIERRA.

Už bez pochybností prezentuje Pollan fakt, že káva prispela k smrtiacej špirále zvyšujúcej sa výkonnosti tohto sveta. Kávu stavia do priameho súvisu s industriali­záciou. „Nočné alebo ranné zmeny by sa bez kávy nemohli realizovať,“ uviedol Pollan pre magazín Men’s Health. „Oslobodilo nás to od rytmu slnka, ktorý predtým diktoval v západnej civilizácii všetko.“ Oslobodenie to však vôbec nebolo. Práve naopak. Ľudia sa dobrovoľne odovzdali novodobému otroctvu – vyčerpávajúcej prá­ci.

Pollan sa počas písania knihy vzdal kávy na tri mesiace. Až potom si podľa vlastných slov uvedomil, akou je silnou drogou. Konečne sa dobre vyspal. A urobil kompromis. Kávu pije iba raz týždenne. A každému odporúča jej pitie výrazne obmedziť.

Kávovník arabský je ikonická rastlina. Obrazne by sme mohli povedať, že podobne ako pri pšenici, nie ľudia pestovali kávu, ale káva si vypestovala ľudí. Lenže svet, ku ktorému prispela, ju posiela do záhuby.

Nebude kde pestovať arabiku

Kávovník je veľmi citlivý na zmeny teplôt. Pri zvýšení priemernej teploty o jediný stupeň sa zhoršuje kvalita jeho plodov – kávových čerešní. Ak sa zvýši teplota o dva stupne, strom prestáva plodiť. Ak o tri stupne – hynie. Celý svet zatiaľ smeruje k otepleniu zhruba o tri stupne.

„Podľa vedeckých štúdií do roku 2050 prídeme o 50 percent plôch na pestovanie arabiky. To predstavuje zásadnú zmenu!“ upozorňuje Kadaně. K prehrievaniu prostredia sa pridáva nedostatok vody, prudké dažde, ktoré krajina nedokáže vstrebať, zvýšený výskyt škodcov, viac mimoriadne horúcich, ale aj chladných dní, celkovo viac extrémov.

Kostarický farmár Bolaňa sa preto s kolegami v rámci miestneho kávového družstva pokúša premodelovať krajinu tak, aby dokázala lepšie odolávať klimatickej zmene a absorbovať vodu. A tiež sadia stromy, ktoré pomáhajú tieniť. Na rozdiel od mnohých farmárov v Latinskej Amerike majú šťastie, že na to majú peniaze. Využívajú totiž prostriedky, ktoré získavajú vďaka tomu, že sa zapojili do systému spravodlivého obchodu Fairtrade. Usiluje sa dosiahnuť pre pestovateľov férové ceny. Polovicu tohto programu vlastnia pestovatelia, ktorí rozhodujú o výkupnej cene.

Od produkcie kávy závisí živobytie asi 125 miliónov ľudí. Program Fairtrade aj ďalšie iniciatívy už umožňujú drobným farmárom organizovať školenia, šľachtiť odolnejšie plodiny, bojovať proti škodcom. Svet však stráca ďalšiu esenciu povzbudivej horkej chute.

Pravda o klíme: S populárnym britským producentom a známym ochrancom prírody Nigelom Marvenom o záchrane planéty a aj o káve. Premiéra 5. 5.
Vyrobila TV Pravda a Športová akadémia Mateja Tótha, o.z.

Kakaová veľmoc sa otriasa v základoch

Väčšina kakaa je produkovaná na globálnom juhu. No takmer všetko sa spotrebuje na severe. Iba Európania spotrebujú každoročne asi dva milióny ton kakaa. No a najviac kakaa vypestuje paradoxne krajina, ktorá na to nemá vôbec ideálne podmienky – Pobrežie Slonoviny. Neprší tu tak dobre ako napríklad v Indonézii, kde spadne podľa profesora Patricka Van Damma, dekana Fakulty tropického poľnohospodárstva Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, takmer 3 000 milimetrov za rok. „V Pobreží Slonoviny je asi 1 254 milimetrov.“

Profesor Van Damme sa venuje klimatickej zmene a zbieral dáta o pestovaní kakaa v Indonézii, Malajzii aj v Afrike. „Základným problémom je sucho a nedostatok dažďa. Predtým bola distribúcia vlahy vyrovnaná.“ Van Damme dochádza k podobným záverom ako vedci pri káve. „Do roku 2050 sa výrazne zmenší oblasť vhodná na pestovanie kakaa.“

Pestovateľka kakaa v Pobreží Slonoviny pani Dah... Foto: FAIRTRADE/CHRISTOPH KÖSTLIN
kakao, pestovanie Pestovateľka kakaa v Pobreží Slonoviny pani Dah Oho z Družstva ECAKOG.

V Pobreží Slonoviny, kakaovej veľmoci, sú navyše nízke výnosy, iba 200 až 300 kilogramov kakaových bôbov na hektár. „V Ekvádore sa možno dostať aj na 2 000 kilogramov na hektár,“ porovnáva Van Damme. „K nízkej produkcii sa pridávajú vysoké náklady a veľmi nízka výkupná cena kakaa na trhu. Pestovateľ kakaa zarobí priemerne 85 centov za deň. Klimatická zmena toto zintenzívni. Situácia sa nebude zlepšovať. Iba zhoršovať!“ Výnosnosť sa znižuje, rovnako sa stále znižuje výkupná cena. Pre mnohých farmárov niet inej cesty, len hľadať iný spôsob obživy.

Ak vyklčujeme posledné pralesy, zmizne aj kakao

Tí, čo kakao pestujú, ani nepoznajú chuť čokolády. Podľa profesora platí jednoduchá rovnica – kto pestuje kakao, je chudobný.

Ale prečo sa prehĺbila chudoba? Čo sa stalo? Je tou hlavnou príčinou ekonomika či klimatická zmena? Van Damme vytiahne mapy, ktoré ukazujú zalesnenie Pobrežia Slonoviny, a najmä to, ako sa táto zelená plocha rapídne scvrkávala a bude scvrkávať v čase. „Tie mapy sú desivé! Keď som bol študentom, pamätám si, že Pobrežie Slonoviny bola krajina, ktorá bola takmer celá pokrytá tropickým dažďovým pralesom. To je dnes minulosť. Takmer všetko bolo vyrúbané.“ Z rozľahlých pralesov ostali len zelené fliačiky – rezervácie. Iba od roku 1960 krajina prišla o 80 percent dažďových pralesov!

„Keď sa rúbu pralesy, klimatické zmeny sa ešte viac umocňujú a urýchľujú,“ upozorňuje Van Damme. Pýtame sa ho, ako ale súvisí rúbanie pralesov s kakaom?

„Celkom jednoznačne. Asi od roku 1980 vlády Pobrežia Slonoviny a Ghany (ďalší významný producent kakaa) tlačili na to, aby sa vyčlenilo čo najviac pôdy pre kakao. Verilo sa totiž, že najlepší spôsob, ako pestovať kakaovníky, je nechať ich rásť na priamom slnku. Odstránenie všetkých stromov malo tejto technike pomôcť,“ vysvetľuje.

Nemusíme vysádzať les, stačí pozorovať prírodu

Už pred 15 alebo 20 rokmi sa však začalo prichádzať na to, že pôvodná oveľa staršia metóda pestovania kakaovníkov medzi stromami, keď sú zatienené, je oveľa udržateľnejšia.

Kakaovník sa dokáže na slnku dožiť maximálne 30 rokov, potom zomiera. Ak žije v tieni, plodná doba sa zvyšuje. „Lenže problém už bol vytvorený. Potrvá dlho, než sa to dá do poriadku,“ dodáva Van Damme. Jeho slová nám pred tromi rokmi v rozhovore potvrdil aj Ousmane Traore, predseda kakaového družstva ECAKOG v Pobreží Slonoviny. „My sme ten les zničili a teraz sa ho snažíme obnoviť.“

Kakaové tobolky. Foto: FAIRTRADE/LISA CASADO BOLIVAR
Kakaové tobolky, kakao Kakaové tobolky.

Vysádzajú desaťtisíce stromčekov, pôvodné druhy, snažia sa chybu napraviť aj agrolesníckym prístupom. Ale čo je pozoruhodné a skutočne pokrokové, farmárov rovnako učia, že niekde nemusia vôbec nič vysádzať. Stačí, ak sú vnímaví. „Stačí ak si (farmári) všimnú, že tam rastie mladý strom. Nemusia ho vyťať. Oplatí sa im to. Potrebujeme rozšíriť takúto kultúru, aby poľnohospodár vedel, že prítomnosť stromu je prospešná pre kakaovníky,“ prezradil Traore.

Ale ešte chýba posledný kus skladačky. Ako súvisí s pralesom, s kakaom spomínaná chudoba?

Ľahostajná nespravodlivosť

Vyklčované pralesy umocnili sucho. Sucho, ktoré už bolo znásobené klimatickou zmenou. A s tým išli ruka v ruke extrémne nízke výnosy kakaa. „To vysvetľuje, prečo ľudia rúbu ďalšie a ďalšie lesy. Snažia sa vykompenzovať klesajúce výnosy,“ hovorí Van Damme. Nezmyselný kruh sa krúti čoraz rýchlejšie.

Možným riešením je podľa odborníkov rozvrstvenie výroby medzi viaceré plodiny. Alebo spomínané agrolesníctvo. Tiež šľachtenie odolných plodín. Sadenie stromov alebo povzbudzovanie rozširovania pôvodných lesov, pretože v tom sa zas skrývajú takzvané uhlíkové peniaze. Rozrastá sa totiž trh s uhlíkovými certifikátmi. Ak vlastník zabezpečí, aby jeho pôda dlhodobo ukladala uhlík, môže za to dostať slušne zaplatené.

Ak sa teplota zvýši o jeden stupeň, kávové... Foto: FAIRTRADE ČESKO A SLOVENSKO/STANISLAV KOMÍNEK
káva, Ak sa teplota zvýši o jeden stupeň, kávové čerešne strácajú kvalitu.

Lenže to všetko si vyžaduje školenia, vzdelanie, prípravu, podporu, kurzy, semináre, nákup nových semien, technológií. Jednoducho ďalšie náklady. A kde ich majú získať pestovatelia, ktorým sa neoplatí ani len pestovať kakao, mannu bohatej časti sveta?

„Nie je celkom fér, aby náklady spojené s klimatickou zmenou niesli tí, ktorí sa na nej podieľali najmenej,“ mieni Kadaně. „Niet klimatickej spravodlivosti bez sociálnej.“

Ale ako ju dosiahnuť? Možno prvým krokom je nebyť ľahostajný k príbehom skrytým v nasledujúcej šálke kávy či ďalšej tabuľke čokolády. Za fajnovou chuťou sa nemusí skrývať dôstojné bytie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #káva #kakao #klimatická kríza
Flowers