Obyvatelia monarchie počas niekoľkých storočí spoznali strieborné, zlaté a diamantové jubileá panovníkov, ale svedkami platinového sú až súčasníci. Oslávenkyňa sa stala kráľovnou, keď mala 25 rokov. Bolo to v apríli 1952 po smrti jej otca kráľa Juraja VI. Korunovali ju však až 2. júna 1953.
Prečo s takým oneskorením? Lebo prípravy na korunováciu neboli maličkosť. Chystali ich až štrnásť mesiacov. O ich termíne informovali 2. júna 1952, čiže presne rok pred ceremóniou.
Náklady na korunováciu dosiahli s ohľadom na súčasnú hodnotu peňazí v prepočte okolo päťdesiat miliónov eur. Londýn vyzdobili a pozdĺž trasy, kadiaľ sa Alžbeta II. presúvala, postavili tribúny pre 96-tisíc zvedavcov.
Cesta Alžbety II. na trón odštartovala najväčším škandálom, aký britská monarchia dlho nezažila – pozrite si video!
Obsah vznikol v spolupráci s Mall.tv
Britská panovníčka je jednoznačne obľúbená
V Británii prevláda názor, že o zachovanie konštitučnej monarchie v modernej dobe sa jednoznačne zaslúžila kráľovná, ktorá v apríli oslávila už 96. narodeniny. Samozrejme, že treba zobrať do úvahy aj skutočnosť, že veľa Britov spája štátnosť so samotnou monarchiou, ktorú považujú za pýchu svojich dejín.
Alžbeta II. je však jasne tá v kráľovskej rodine, kto spomedzi jej členov má čistý štít. Na rozdiel od viacerých sa jej škandály vyhýbali. Zrejme iba raz vznikli pochybnosti o správaní panovníčky, keď sa k smrti princeznej Diany vyslovila až po niekoľkých dňoch od tragickej autonehody.
Foto: SITA/AP
Z najnovšieho prieskumu verejnej mienky agentúry YouGov vyplýva, že Alžbetu II. kladne vníma až 80 percent opýtaných Britov. Tento údaj však nie je možné považovať za ich pohľad na existenciu konštitučnej monarchie (označenie kráľovstva, kde má panovník reprezentačnú funkciu a hlavné slovo patrí parlamentu s vládou). Zachovanie monarchie podporuje 60 percent oslovených. „Za jej zrušenie sa vyslovilo 27 percent opýtaných, jasný názor nevedelo povedať 13 percent ľudí," uviedla YouGov.
Republikáni vidia Alžbetu poslednú
Súhlas s podobou súčasného štátneho zriadenia síce výrazne prevažuje, ale zástancov zrušenia monarchie v posledných rokoch pribúda. „Prieskum YouGov z prelomu októbra a novembra 2019 ukázal, že 19 percent Britov podporuje volenú hlavu štátu," upozornili noviny Express. Opačný názor malo 65 percent ľudí, zvyšní nevedeli zaujať jasné stanovisko.
V priebehu posledných troch rokov teda stúpa počet tých, čo odmietajú monarchiu, a ubúda tých, ktorí si ju želajú zachovať. Sociológovia pripisujú tento trend tomu, že volenú hlavu štátu uprednostňuje čoraz viac mladých Britov.
Kristov príklad ma naučil, aby som sa snažila rešpektovať a vážiť si všetkých ľudí bez ohľadu na ich vieru.kráľovná Alžbeta II. vo vianočnom príhovore v roku 2014
V Británii existujú spolky, ktoré presadzujú vytvorenie republiky, ale nimi očakávaný ohlas nedosahujú. Nikdy si však nedajú ujsť príležitosť zaútočiť na monarchiu. Vyhovuje im najmä to, keď sa v kráľovskej rodine vyskytne nejaký škandál. Všimli si však aj platinové jubileum. V mnohých mestách vylepili veľkoplošné plagáty s dvomi slovami: Alžbeta posledná.
Čo sa týka tých, ktorí by o odstránení kráľovstva rozhodovali, v ich táboroch sa nič nedeje. Ani jedna zo štyroch hlavných britských politických strán totiž zrušenie monarchie vo volebnom programe nikdy nemala a zjavne na to ani nepomýšľa. Na druhej strane sú politickí jednotlivci, čo chcú žiť v republike, ale je ich stále veľmi málo.
Tieto fakty však neznamenajú, že monarchia by nemohla takpovediac začať hrdzavieť. Čo bude, keď už Alžbeta II. panovníčkou nebude?
Princ Charles nie je výrazne populárny
Max Hastings, znalec panovníckeho dvora a bývalý redaktor novín Telegraph, poukazuje na riziká, keď sa Alžbeta II. pominie. „Veľa miliónov ľudí má rešpekt ku kráľovnej, ale inštitútu monarchie sú menej oddaní. Usudzujem, že by sme mohli zistiť, že monarchia v Británii je krehkejšie štátne zriadenie, ako sa zdá počas rokov, čo Alžbeta II. je na tróne," citoval ho server NPR. Trend z prieskumov YouGov viac-menej jeho názor potvrdzuje.
Otázne je, ako budú Briti vnímať monarchiu, keď sa kráľom stane teraz 73-ročný korunný princ Charles. Pokiaľ ide o popularitu, za svojou matkou veľmi zaostáva. Nepochybne ešte stále pyká za to, že Dianu podvádzal, čo viedlo k ich rozvodu. „Dobrú mienku má o ňom 54 percent opýtaných a za panovníka si ho želá 34 percent," uviedol YouGov. O niečo viac Britov by radšej videlo na tróne Alžbetinho 39-ročného vnuka princa Williama, ale nástupníctvo v prvom poradí patrí jeho otcovi Charlesovi.
Podľa historika Roberta Laceyho, ktorý sa aj knižne venuje monarchii, je nespochybniteľné to, aký odkaz Alžbeta II. zanechá. „Ten najväčší bude taký, že jej nástupca prevezme dobre fungujúcu monarchiu. Už len fakt, že monarchia prežila moderný svet, je sám osebe úspechom," zdôraznil pre NPR.
Oklieštená zostava
Počas osláv platinového jubilea nebude pohľad na balkón Buckinghamského paláca totožný s tým, ako býval zvyčajne. Dvaja princovia sa na ňom neukážu. Dva prípady, ktoré vrhli zlé svetlo na kráľovskú rodinu.
Alžbetin vnuk princ Harry a jeho manželka Meghan síce do Londýna prileteli z USA, kam sa z Anglicka odsťahovali, ale keďže sa vzdali reprezentačných úloh v monarchii, na balkóne budú chýbať. Neobjaví sa na ňom ani princ Andrew. Tento syn kráľovnej bol vyradený z podobných úloh. Zavinil si to škandálom, ktorý po rokoch vyplával na povrch: išlo o sexuálne zneužitie 17-ročného dievčaťa, čiže neplnoletej osoby. Na súde v New Yorku sa v tomto roku zaviazal vyplatiť jej odškodné, čím fakticky priznal svoju vinu. V súvislosti s tým Buckinghamský palác oznámil, že Andrew bude vystupovať už len ako súkromná osoba, pričom sa zrieka svojich čestných vojenských hodností a záštit nad dobročinnými organizáciami.
Málo známe fakty o Alžbete II.
- V celom živote poslala viac ako 300-tisíc pohľadníc s blahoželaním ľuďom, ktorí sa dožili sto rokov, a okolo 900-tisíc pozdravov tým, čo oslavovali diamantovú svadbu (60. výročie sobáša).
- Až 200-krát dovedna pózovala, keď maľovali jej oficiálny portrét. Prvý raz ju maľoval anglicko-maďarský umelec Philip Alexius de László, keď mala ešte len sedem rokov.
- Prvýkrát prehovorila prostredníctvom rozhlasu 14-ročná v roku 1940, aby povzbudila deti zasiahnuté druhou svetovou vojnou. Zvlášť sa zmienila o tých, ktoré museli byť evakuované zo svojich domovov.
Foto: SITA/AP
- Na najdlhšej ceste v zahraničí bola od novembra 1953 do mája 1954. Najprv navštívila Bermudské ostrovy a turné ukončila v Gibraltári. Trvalo to celkovo 168 dní, počas ktorých videla 13 krajín.
- Nepotrebuje mať ani cestovný pas, ani vodičský preukaz. Dôvod? Oba dokumenty sa vydávajú v jej mene. Táto výsada patrí v Británii iba panovníčke.
Zaujímavosti z britského panovníckeho dvora
- Alžbeta II. nosieva na hlave korunu, ktorú vyrobili v roku 1937. Zlatníci ju vtedy vytvorili pre korunováciu Juraja VI. Drahokamy na nej pochádzajú z koruny, ktorú používala kráľovná Viktória (vládla do svojej smrti v roku 1901). Jej koruna sa neúmyselne zničila, keď ju položenú na vankúši niesol vojvoda z Argyllu. Spadla mu na zem. „Všetko sa rozsypalo a stlačilo sa ako puding, na ktorý si sadne človek," poznamenala si Viktória v denníku z roku 1845. Vojvoda ju prinášal do parlamentu, kde mala kráľovná tradične otvoriť nové rokovanie snemovne. Keď v roku 1953 korunovali Alžbetu II., upravili podobu koruny tak, aby zodpovedala ženskej hlave. Koruna váži niečo viac ako jeden kilogram a spolu s drahokamami ju tvorí zlato, platina a striebro.
Foto: SITA/AP, Alastair Grant
- Počas osláv sa v Londýne objaví vozidlo, ktoré sa do ulíc vydá len výnimočne. Je to zlatý štátny koč. Ťahá ho osem koní. V roku 1760 si ho objednal kráľ Juraj III. Výrobu dokončili o dva roky neskôr. Odvtedy sa používa pri korunovácii každého britského monarchu, počas kráľovských svadieb a podobných jubileí, aké má teraz Alžbeta II. Koč má hmotnosť až štyri tony. Je to výrazne viac ako dvojnásobne v porovnaní s luxusnými autami. Keďže je taký ťažký, štyri páry koní ho dokážu utiahnuť len tempom ľudskej chôdze. Jeho dĺžka je 7,3 metra a šírka 3,7 metra. Tentoraz sa v ňom kráľovná ako v roku 1953 nepovezie. Koč bude slúžiť ako pripomienka jej korunovácie – na jeho sklá umiestnia obrazovky, na ktorých premietnu autentické zábery spred takmer siedmich desaťročí. Vyrobený je z pozláteného dreva. Ide o tretí najstarší zachovaný koč v Británii (staršie sú z roku 1698 pre predsedu Snemovne obcí a z roku 1758 pre starostu Londýna).
Foto: SITA/AP, Dominic Lipinski
- Jubileá britských monarchov sa začali oslavovať, keď bol na tróne Juraj III. Sedel na ňom veľmi dlho: od korunovácie v októbri 1760 až do smrti v januári 1820, čiže bezmála celých 60 rokov. Dlho panovala aj kráľovná Viktória (v období 1837 – 1901). Zažila svoje zlaté a diamantové jubileum (50 a 60 rokov na tróne). Prvé jubileum sa oslavovalo v júni 1887. V Buckinghamskom paláci usporiadala hostinu pre 50 kráľov a princov zo zahraničia. Druhý deň sa presunula v otvorenom koči do Westminsterského opátstva, do gotického kostola, v ktorom sa konala bohoslužba. O desať rokov neskôr sa vybrala do Katedrály sv. Pavla, pred ktorou usporiadali krátke vďakyvzdanie (nie vnútri, 78-ročná Viktória mala totiž ochabnuté nohy, dokázala urobiť len niekoľko krokov). Napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu si odniesla z diamantového jubilea úžasné zážitky, čo dokazujú zápisy v jej denníku: „Domnievam sa, že ešte nikto sa nestretol s takým potleskom, aký sa dostal mne, keď som prešla cez tých šesť míľ ulíc. Bolo to ohlušujúce a každá tvár vyzerala byť naplnená skutočnou radosťou. Veľmi ma to dojalo a potešilo."
Foto: SITA/AP