Mečiar oslavuje 80. narodeniny. Jeho najväčšie chyby? Útoky na Kováča a autoritárstvo

Položil základy samostatnej Slovenskej republiky, ale po jej vzniku ako premiér zabránil vstupu do NATO i smerovaniu k členstvu v EÚ. Hnutie, ktorému šéfoval, malo v názve prívlastok demokratické, no štýl jeho vládnutia sa ponáral do nedemokratického bahna a v niečom to vyzeralo ešte horšie. Vladimír Mečiar oslávil 26. júla 80. narodeniny.

30.07.2022 06:00
Vladimír Mečiar, Michal Kováč Foto:
Vladimír Mečiar a Michal Kováč. Snímka je z októbra 1993 z vyhlásenia výsledkov ankety politik roka, ktorú robil týždenník Slobodný piatok. Mečiar bol na prvom mieste, Kováč hneď za ním.
debata (50)

Mečiar bol jediným predsedom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) od jeho zrodu v roku 1991 až do rozpustenia v roku 2014 a trojnásobným premiérom v období 1990 – 1991, 1992 – 1994 a 1994 – 1998. Svoj politický subjekt založil, keď sa vyhrotil jeho spor s časťou vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu.

Keď HZDS v júni 1992 jednoznačne vyhralo voľby do Slovenskej národnej rady (SNR) a zostavilo vládu so Slovenskou národnou stranou (SNS), hlavným poslaním Mečiara bolo vyriešiť otázku existencie spoločného štátu Slovákov a Čechov.

Ekonomicky a nemenej geopoliticky mohol zánik federácie viac zaujímať Prahu ako Bratislavu. České hospodárstvo bolo výkonnejšie v porovnaní so slovenským a Česi by po osamostatnení Slovákov prestali mať hranice s nevyspytateľným postsovietskym priestorom. Želal si však Mečiar naozaj, aby si ho dejiny pamätali ako „otca národa", čiže zakladateľa samostatnej Slovenskej republiky? A zvládol svoju úlohu?

Pokojné delenie štátu

Niekdajší predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Peter Weiss považuje za najväčší prínos Mečiara to, že spolu s vtedajším českým premiérom Václavom Klausom dokázal pokojne aj rozumne rozdeliť Českú a Slovenskú federatívnu republiku (ČSFR): „Federálne zhromaždenie najprv prijalo dva ústavné zákony – o delení majetku a o zániku federácie. Podarilo sa tiež schváliť 26 medzivládnych dohôd, ktoré riešili všetky problémy: od ďalšieho života Slovákov v Česku a Čechov na Slovensku cez vyplácanie dôchodkov až po hospodárske záležitosti."

Takmer všetko išlo hladko. Výnimkou boli len dva spory: o československé zlato a o dlh, ktorý mala Všeobecná úverová banka.

Na jar 1992 počas zaťažovania slúžiaceho pre... Foto: TASR
Vladimír Mečiar Na jar 1992 počas zaťažovania slúžiaceho pre kardiologické potreby EKG v bratislavskej nemocnici.

Kým na Balkáne už zúrila vojna, naopak, ČSFR kráčala k pokojnému dobrovoľnému rozdeleniu. Weiss, ktorý bol veľvyslanec v Českej republike v období 2013 – 2020, zdôrazňuje, že vôbec nie je prehnané hovoriť o obrovskom obdive v zahraničí: „Ešte aj dve desaťročia po rozluke Čechov a Slovákov boli diplomati v Prahe zvedaví, ako sa to všetko podarilo urobiť bezkonfliktne. Vypytovali sa ma na to mnohí ambasádori. Pokojné delenie federácie malo vo svete podobne výraznú pozornosť ako nežná revolúcia v Československu v novembri 1989."

Weiss poukázal na to, že kým Klaus si v lete 1992 zjavne želal zánik federácie už od januára 1993, naopak, HZDS bolo v tom čase vnútorne rozdelené: „Klaus viackrát označil Mečiara za umierneného v jeho hnutí. Tí, ktorí smerovali k samostatnosti Slovenska, boli v HZDS skôr Michal Kováč a Augustín Marián Húska."

Podľa Weissa v radoch HZDS existovali obavy z rýchleho rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Viacerí to uprednostňovali až od roku 1994. Weiss v tomto kontexte pripomenul, že slovenská ekonomika bola krehkejšia ako česká, čo sa potvrdilo po vzniku dvoch samostatných štátov: „Slovenská republika čelila takmer absolútnemu nedostatku devízových rezerv, preto nemeckému záujemcovi predala veľký podnik na tabakové výrobky," pripomenul Weiss.

Mečiarovo zdravie a tajná misia USA

  • Niekdajší slovenský diplomat a bývalá lekárka z Bratislavy s prísľubom zachovania anonymity povedali dve zaujímavé veci z minulosti. Prvá súvisí s Mečiarovým zdravím, keď bol predseda vlády, a druhá s obavami Washingtonu zo slovensko-maďarského vývoja, keď začalo byť viac-menej jasné, že spoločný štát Čechov a Slovákov speje k zániku.
  • Mečiar bol ako premiér vždy vo výbornej kondícii s výnimkou, keď dostal silný zápal priedušiek. Keď sa uzdravil, naďalej však cíti slabosť. Chvíľami mu bolo takmer až na odpadnutie. Lekári sa rozhodli urobiť mu dôkladné vyšetrenie na onkológii, aby mali istotu, že netrpí veľmi vážnym ochorením. Išlo o vylúčenie podozrenia na rakovinu mozgu. Vyšetrenie modernou technikou ukázalo, že päťdesiatnikovi Mečiarovi by mohli v dobrom závidieť ľudia mladší o polovicu.
  • Keď Vladimír Mečiar a Václav Klaus začali deliť federáciu na dva samostatné štáty, rozpad Juhoslávie sprevádzali krvavé boje. USA zisťovali, či existuje riziko vypuknutia ďalšieho národnostného konfliktu v Európe. Na Slovensku. Pred niekoľkými rokmi sa s tým jeden americký diplomat zdôveril slovenskému diplomatovi. Išlo o Američana, ktorý bol do sondáže priamo zapojený. Tajná služba CIA vyslala približne 50 agentov do zmiešaných národnostných oblastí. Používali rôzne krytie: vystupovali hlavne ako lektori anglického jazyka a šíritelia Biblie. Za úlohu mali zistiť, ako spolu na Slovensku vychádzajú Slováci a Maďari, či existuje možný potenciál vážneho zhoršenia národnostnej situácie. Zo správy vypracovanej pre riaditeľa CIA vyplynulo, že tragický balkánsky scenár určite nehrozí.

Zo spojenca protivník

Mečiarovi patrilo hlavné slovo pri výbere budúceho prvého prezidenta SR. Navrhol dvoch Kováčov: Michala a Romana. Kandidát potreboval získať v SNR najmenej 90 hlasov, ale HZDS a SNS nemali ústavnú väčšinu.

Najprv Mečiar prišiel s Romanom Kováčom, ktorý však v hlasovaní neuspel. Druhý ťah už vyšiel.

Jazýčkom na politických váhach bola SDĽ, pretože mohla poskytnúť 28 hlasov v 150-člennej SNR. Ľavičiari mali dlhú debatu s Michalom Kováčom, po ktorej nadobudli dojem, že dokáže zodpovedne a nestranícky zastávať funkciu hlavy štátu. „Zhodli sme sa v našom poslaneckom klube, že by bol lepší prezident v porovnaní s Romanom Kováčom," povedal Weiss. Michal Kováč napokon získal 106 hlasov.

V máji 1992 so svojou rodinou na chalupe v... Foto: TASR
Vladimír Mečiar V máji 1992 so svojou rodinou na chalupe v Strážovských vrchoch.

Pochopiteľne, že prvý prezident SR v tom čase ešte dobre vychádzal s Mečiarom. „Bol jeho ponovembrovým straníckym spolupútnikom a blízkym spolupracovníkom, pričom dobre poznal Mečiarove silné i slabé stránky. V čase nástupu do prezidentského úradu oceňoval najmä premiérove politické zručnosti, kapacitu oslovovať veľké počty ľudí a jeho kľúčové zásluhy na vzniku samostatnej Slovenskej republiky," povedal Pavol Demeš, ktorý v Grasalkovičovom paláci Kováčovi radil v oblasti zahraničnej politiky.

Upozornil, že obaja politici mali výrazne odlišné povahové a osobnostné danosti: „Mečiar bol vždy mimoriadne dominantný politik, presadzujúci svoje videnie. Očakával, že i nový prezident bude v súzvuku s jeho predstavami o riadení nového štátu a takpovediac nebude robiť problémy." Demeš poukázal na to, že Mečiar sa v Kováčovi dosť rýchlo prerátal: „Povahovo mierny a konsenzus hľadajúci politik začal dôsledne plniť prezidentskú prísahu a prestal byť v područí premiéra, u ktorého sa začali prejavovať autoritárske sklony."

Vývoj k zhoršeniu vzťahov

Vzťahy medzi Mečiarom a Kováčom neochladli zo dňa na deň. Demeš poznamenal, že sa to vyvíjalo postupne. Ako vyzeralo podľa jeho slov pozadie? „Prezident Kováč si ctil ústavu a zákony, snažil sa dôstojne reprezentovať krajinu v zahraničí a napĺňať kritériá na vstup Slovenska do západných štruktúr. Populárny Mečiar mal predstavu, že keď ho ľudia zvolili, tak on so svojím HZDS má právo diktovať a interpretovať politické pravidlá, transformáciu politiky a ekonomiky, a nikto, ani hlava štátu, mu v tom nebude brániť."

Demeš poukázal na to, že ľudia okolo Mečiara začali systematicky vytvárať kult zakladateľa štátu s tým, že vznikal novodobý podtatranský politický koncept „našich ľudí“ a „vyhraj voľby, môžeš všetko“. Prezident sa podľa jeho poradcu vzoprel takejto anomálnej interpretácii demokracie a pochopiteľne začal narážať: „Konflikty s vládnou garnitúrou naberali na sile a hrubosti a dosiahli dramatické vyvrcholenie v podobe únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. v auguste 1995, vraždy svedka a ďalších zverstiev, ktoré boli opísané vo viacerých knihách a dokonca i sfilmované."

Súbežne sa Mečiarovo vládnutie stávalo čoraz väčšou prekážkou na ceste Slovenska do NATO a, samozrejme, aj čo sa týka približovania k členstvu v EÚ. „Západní lídri mu prestávali dôverovať, až mu napokon vôbec nedôverovali. Vyplývalo to z nedemokratických postupov, z posudzovania nášho vnútropolitického vývoja, ktorý bol silno ovplyvnený únosom Kováča ml.," priznáva jeden z blízkych spolupracovníkov Mečiara, ktorý sa s ním neskôr politicky rozišiel, a nechce byť menovaný. „Všetko sa pokazilo zavlečením prezidentovho syna do Rakúska," zdôrazňuje.

Exspolupracovník hovorí, že Mečiar mal veľa opakovaných príležitostí zmeniť sa, ale ani jednu nevyužil. „Bola to jeho veľká chyba. Pritom mal silnú úprimnú túžbu, aby ho na Západe akceptovali. A to napriek jeho smutne známemu výroku, že keď nás nebudú chcieť na Západe, tak sa obrátime na východ."

Demeš, naopak, prízvukuje, že Mečiar bol v prvom rade pragmatik túžiaci po moci, a preto robil všetko, aby si ju udržal. „Krajiny nášho regiónu sa snažili po páde Berlínskeho múru ‚vrátiť do Európy‘. Toto bola aj túžba a ambícia slovenských občanov i spoločensko-politických elít. Mečiar nemohol ísť proti tomuto trendu, a preto aj programové ciele jeho vlád obsahovali ako prioritu vstup do západných politických a bezpečnostných štruktúr," konštatuje Demeš.

Chyby a podozrenia spájané s Mečiarom

  • Únos prezidentovho syna zo Slovenska do Rakúska. Súdnictvo nemohlo pomenovať páchateľov zavlečenia Michala Kováča ml. v auguste 1995, pretože Vladimír Mečiar vyhlásil amnestiu. So škandálom sa spája ešte horší zločin: vražda Róberta Remiáša v apríli 1996, ktorý vo výpovedi povedal, že na únose sa podieľala Slovenská informačná služba.
  • Divoká privatizácia a čudné pôžičky. Viacero podnikov skončilo v rukách členov alebo podporovateľov HZDS za menej peňazí, ako by štát získal prostredníctvom dražby. Podobné prepojenie existovalo v prípade podnikateľov, ktorým banky poskytli úvery, pričom muselo byť jasné, že ich pravdepodobne nesplatia.
  • Zatarasená cesta do NATO. Únos Kováča ml. a s ním súvisiace udalosti i ďalšie maniere Mečiara znamenali pre Slovensko červenú na summite aliancie v roku 1997. Naopak, Česko, Maďarsko a Poľsko vtedy pozvánku do aliancie dostali.

Rýchlovlak a parný rušeň

Mečiar sa mohol nazdávať, že si môže dovoliť stupňovať ataky proti Kováčovi po parlamentných voľbách na jeseň 1994, keď HZDS volili viac ako dve pätiny zúčastnených voličov. Mimochodom, vôbec sa neočakávalo, že by šéf vládnuceho hnutia mal odísť do opozície. Bol na vrchole svojej popularity.

Jeden slovenský politik z vtedajšieho obdobia si zaspomínal, ako Mečiara vnímali americkí experti, ktorí radili politickým stranám. „Zaplatili sme si ich firmu, aby pomohli našej strane v predvolebnej kampani. Prvé, čo po príchode na Slovensku urobili, bolo to, že sa išli pozrieť na futbalový štadión do Trnavy, kde HZDS organizovalo míting."

Dvaja lídri, ktorí rozdelili spoločný štát... Foto: TASR
Vladimír Mečiar, Václav Klaus Dvaja lídri, ktorí rozdelili spoločný štát Čechov a Slovákov: Vladimír Mečiar s Václavom Klausom v januári 1994 v Prahe.

Američania sa vrátili do Bratislavy s pocitom bezmocnosti. „Videli totiž Mečiara, ktorého zbožňuje zaplnený štadión. Burácajúceho Mečiara, ktorý si podmanil dav. Lámali si hlavu, ako pomôcť našej strane. Zdalo sa im, že Mečiar je ako moderný rýchlovlak a my sme ako parný rušeň," hovorí expolitik, ktorý si želá zostať v anonymite.

Predčasným voľbám v októbri 1994 predchádzal v marci pád Mečiarovej druhej vlády. Stratil niekoľko poslancov, už sa nemohol oprieť o parlamentnú väčšinu v SNR. Weiss si spomína, že Mečiar ťažko znášal meniace sa pomery: „Keď v SNR vznikol pomer politických síl 75:75, v januári 1994 v Štúrovom salóniku v parlamente vo veľmi napätej atmosfére vyhlásil, že Slovenská národná rada je nelegitímna. Odvrkol som mu, že nie sme v Moskve v narážke na to, že počas ústavnej krízy v októbri 1993 Boris Jeľcin dal strieľať tankami do sídla ruského parlamentu. Mečiara zaskočilo, že som jeho výrok dal do tejto súvislosti." (Jeľcinovi išlo o presadenie prezidentského systému.)

Mečiarizmus, EÚ, NATO

Ruka v ruke s pribúdajúcimi útokmi na Kováča sa Slovensko vzďaľovalo od euroatlantickej integrácie. Spoločným menovateľom bol Mečiar. „Členské štáty EÚ a NATO nám najprv vysielali signály o narastajúcom deficite demokracie, čo sme my doma začali nazývať mečiarizmom. Poukazovali na to, že vládna moc nerešpektuje demokratické pravidlá, spravodlivosť, deľbu moci, transparentnosť, neprimerane atakuje politickú opozíciu, médiá a občiansku spoločnosť. Mečiarovci to zvyčajne odbili tým, že my máme unikátne podmienky a vlastnú cestu, ktorú treba rešpektovať. Keď to nepomáhalo, Západ nám začal posielať písomné upozornenia v podobe demaršov, kde to bolo popísané čierne na bielom. Keď ani to nezabralo, dostali sme ako jediná krajina stopku na vyjednávanie o vstupe do EÚ i do NATO," hovorí Demeš.

So španielskym kráľom Juanom Carlosom a s jeho... Foto: TASR
vladimír mečiar, juan carlos, So španielskym kráľom Juanom Carlosom a s jeho manželkou kráľovnou Sofiou. Snímka z Madridu je z júla 1997, keď sa konal summit NATO a Slovensko pozvánku na vstup do aliancie nezískalo.

Podľa Weissa bola najväčšou strategickou chybou Mečiara stávka na autoritársky štýl vládnutia a ním vyvolaný konflikt s prvým prezidentom SR: „Bol to takpovediac boj na život a na smrť. Toto Mečiarovi zničilo povesť. A proti Kováčovi použil hrozné metódy, ktoré radšej nejdem konkrétne pomenovať." Na otázku, či Mečiar bol prototyp štátnika, ktorý premrhal svoju charizmu, Demeš odpovedal, že jednoznačne naplno. „Mečiar si sám vykopal svoj politický hrob. Stratil rešpekt a úctu doma, o zahraničí ani nehovorím. Žije si svoj utiahnutý život na strednom Slovensku a nezúčastňuje sa ani na protokolárnych podujatiach pri príležitosti štátnych výročí."

Existovalo riziko, že sa nevzdá moci?

O funkciu premiéra Mečiar prišiel po voľbách v októbri 1998. Nehrozilo, že líder HZDS bažiaci po moci ju neodovzdá? „Neuvažoval o tom. A nebol až taký silný, aby si to mohol dovoliť, a ako som ho poznal, tak nebol ani až taký antidemokrat. Bol realista, vedel, že by sa mu to nepodarilo a, naopak, jedine by sa vývoj nebezpečne vyhrotil. Nemal inú možnosť, ako odovzdať moc demokratickým stranám, ktoré na jeseň 1998 išli zostaviť novú vládu," povedal už zmienený Mečiarov blízky exspolupracovník.

Napriek tomu, že Weiss dôrazne kritizuje viaceré politické kroky Mečiara, hovorí, že s ním mal príjemný zážitok, keď v roku 2009 odchádzal do Budapešti pôsobiť ako slovenský veľvyslanec. „Stretol sa so mnou ako predseda jednej z troch strán vládnej koalície a zaželal mi veľa šťastia so slovami, že som sa pričinil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Poprosil ma, aby som pozdravil maďarského expremiéra Gyulu Horna. Žiaľ, zdravotne bol už veľmi zle, až tak, že už nespoznával okolie." Weiss dodal, že Mečiar si Horna vážil. Obaja vo funkcii predsedu vlády v marci 1995 podpísali významný dokument v parížskom Matignonskom paláci. Mal názov Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Jej cieľ bol položiť základy dobrým medzištátnym vzťahom.

Demeš na rozdiel od Weissa, ktorý vraví o historickej zásluhe Mečiara pri pokojnom rozdelení federácie, na otázku, či treba niečo na ňom oceniť bez ohľadu na mnohé politické prešľapy i závažné podozrenia, reagoval nateraz vyhýbavo: „Rád na túto otázku odpoviem podrobnejšie, keď sa vyvodí zodpovednosť za únos prezidentovho syna a za vraždu Róberta Remiáša. Verím, že sa to udeje ešte za Mečiarovho života."

Vzostup a pád

  • V júni 1992 Vladimír Mečiar priviedol HZDS k volebnému víťazstvu so ziskom viac ako 37 percent hlasov. Vo voľbách v októbri 1994 zaznamenal ešte väčší triumf: jeho hnutie podporilo vyše 40 percent zúčastnených voličov. V septembri HZDS síce opäť zvíťazilo, ale s 27 percentami hlasov muselo odísť do opozície. V nej zostalo aj o štyri roky neskôr (malo už len necelých 20 percent).
  • Vo voľbách do NR SR v júni 2006 HZDS spadlo pod úroveň 9 percent, ale stalo sa súčasťou vládnej trojkoalície, ktorú Smer vytvoril ešte s SNS. Voľby o ďalšie štyri roky znamenali pre Mečiarovo hnutie odchod z parlamentu (zisk 4,32 percenta hlasov).
  • Na jeseň 2013 delegáti na sneme upadajúceho HZDS predsedu nezvolili a v januári 2014 rozhodli o rozpustení hnutia.
  • Mečiar dvakrát kandidoval v prezidentských voľbách. Zakaždým postúpil do druhého kola, ale vo finále prehral: v roku 1999 ho porazil Rudolf Schuster a v roku 2004 neuspel v dueli s Ivanom Gašparovičom.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #HZDS #Vladimír Mečiar #Michal Kováč