„Po miliardách rokov evolúcie príroda je našou najlepšou učiteľkou. Je pre nás životne dôležité obnoviť prírodný kapitál, urýchliť prírode blízke riešenia a rozprúdiť obehovú bioekonomiku,“ povedal vtedy ešte princ Charles na klimatickom summite COP26 v Škótsku.
Americký denník The Washington Post krátko po jeho prejave napísal, že je silným hlasom v boji proti klimatickej zmene a trúfal si prorokovať – ešte len bude, keď „raz prevezme trón ako prvý ekokráľ 21. storočia.“
Viaceré denníky v týchto dňoch opakovali, že nový kráľ sa rád zhovára so stromami. A okoliu pripomína, aby to robilo tiež. „Je to dôležité. A rastliny odpovedajú,“ povedal v interview už v roku 1986. Zasadenému stromu potrasie vetvičkou a zaželá všetko dobré. Zasadil a osobne pozdravil už celý les stromov a medzi nimi majú svoje špeciálne miesto aj bresty zo Slovenska.
Foto: Jaroslav Ďurkovič
Veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku Nigel Baker však na rádiu Expres naznačil, že Karol III. historku o zhováraní sa so stromami dávnejšie vymyslel skôr ako vtip. Aby pritiahol novinové titulky a pozornosť verejnosti k stromom, lesom, prírode. Vyšlo mu to.
Faktom však je, že kráľ Spojeného kráľovstva obmedzuje konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov. A dokonca jeho 50-ročný Aston Martin jazdí na zvyšky, ktoré ostávajú po výrobe syra a vína (hoci experti upozorňujú, že jeho riešenie sa nedá nasadiť masovo).
Už pred polstoročím, keď mal 21 rokov, predniesol prejav, v ktorom varoval pred znečistením oceánov, vypúšťaním chemikálií z tovární do riek, zamorovaním ovzdušia. Vysmiali ho, bolo to vnímané ako niečo divné. Dnes pred jeho korunováciou sa zrazu píše o tom, ako veľmi predbehol dobu. Bol vizionár, ktorý precízne upozorňoval na problémy dneška, desaťročia predtým, než sa nimi začali vo väčšej miere zaoberať vedci. Nie je to však presné.
Koniec slobody?
Catherine Mayerová, autorka biografie Charles: the Heart of a King (Charles: Srdce kráľa) pre The Washington Post pripomína, že nie je štandardným environmentalistom. Jeho vzťah k prírode totiž vychádza z mimoriadne konzervatívneho prostredia, nie radikálneho. A jeho vášeň poháňa hlboká a úprimná snaha obnoviť harmóniu. Prírodu vníma podľa Mayerovej ako stelesnenie troch esencií – pravdy, krásy a dobra. A Karol III. verí, že modernizmus tieto esencie odmietol.
Na rozdiel od mnohých nepoužíva len slová. Desaťročia pracuje na riešení. Pretvára rozsiahle pozemky na organické záhrady, polia obrábané regeneratívnym spôsobom, miesta, kde sa deti učia, že mrkva nerastie v supermarkete. Sídlo v Highgrove pretvoril na pozoruhodný riedkoles, kde sa nad pestrými lúkami načahujú mohutné solitéry. Z miest, kde v Anglicku ešte rastú takzvané ancient trees (prastaré stromy), pozbieral žalude a posadil ich tu, aby zachoval genofond. Pod stromami sa voľne pasie staré plemeno dobytka. Na klimatickom summite by ste ťažko hľadali väčšieho odborníka na kompostovanie.
Čítajte aj Uspejeme tam, kde staré civilizácie zlyhali? Vrátime pôde život?
Lenže princov zápal pre životné prostredie ho neraz dostal do konfliktov. Už v 80. rokoch 20. storočia verejne kritizoval fakt, že Spojené kráľovstvo vypúšťa odpad do mora. Vtedajší britský minister životného prostredia Nicholas Ridley zúril.
Pred deviatimi rokmi vo svojom zrejme najtvrdšom prejave označil klimaskeptikov a korporátnych lobistov za tých, ktorí majú podiel na tom, že planéta Zem umiera. Opäť prestrelil? Alebo mal odvahu povedať nepríjemnú pravdu?
Bude sa ako kráľ naďalej otvorene zasadzovať za životné prostredie?
Dôverný rozhovor
„Celkom určite nie,“ odpovedá pre britský denník The Guardian Jonathon Porritt, niekdajší princov poradca, bývalý šéf britskej Strany zelených (pôvodne Ecology Party) a exriaditeľ britskej organizácie Priatelia Zeme (Friends of the Earth). Podľa Porritta sa pre Karola III. končí obdobie relatívnej slobody, ktorú si užíval ako princ. Ako kráľ sa totiž musí riadiť konvenciou, že panovník nesmie zasahovať do politického rozhodovania Spojeného kráľovstva.
To však vôbec neznamená, že Karol III. ako jeden z najvýznamenších hlasov ochrany prírody a klímy zmĺkne. Práve naopak. Ako kráľ bude môcť prehovoriť priamo do duše.
Kráľovná Alžbeta II. počas svojho panovania zažila 15 ministerských predsedov Spojeného kráľovstva. A každý z nich povedal, že dôverné rozhovory s kráľovnou, ktoré sa konali každý týždeň, patrili k najdôležitejším.
Tradícia pravidelných neverejných rozhovorov panovníka s premiérom krajiny pokračuje. A práve to je priestor, kde kráľ Karol III. môže načrtnúť problémy a riešenia týkajúce sa krízy klímy a biodiverzity. „Nech už je premiérom ktokoľvek, mal by počítať s tým, že bude viesť veľmi živé rozhovory o neduhoch. Nebude to, samozrejme, okamžite, ale v pravý čas. Možno o rok. Nech sa radšej pripravia,“ predpovedá Porritt.
Novou premiérkou Spojeného kráľovstva je Liz Trussová. A aj britská reportérka Phoebe Westonová mieni, že pre Karola III. bude aj napriek konvenciám monarchie ťažké zmeniť to, čo je v ňom hlboko zakorenené. Práve počas dôverných rozhovorov s Trussovou môže požadovať zodpovedné rozhodnutia. „Sú náznaky, že vláda Spojeného kráľovstva nepostupuje v súvislosti so zmenou klímy správnym smerom, a preňho môže byť ťažké nebyť aktívnym v zákulisí,“ naznačuje Westonová.
Ktovie, možno bude kráľ Karol III. s premiérkou raz diskutovať o tom, ako správne sadiť v Spojenom kráľovstve stromy. Ide o veľkú tému. A nielen v súvislosti so zmenou klímy, s bojom proti suchu a horúčavám, ukladaním uhlíka. Ale aj s tým, ako vrátiť Britským ostrovom krásnu takmer zabudnutú črtu. Pre Britov a pre ich kráľa má osobný význam. V tomto okamihu môže do kráľovského príbehu vstúpiť Slovensko. Slovenské stromy, slovenská veda.
Čo našiel princ v slovenskom pralese?
Princ Charles navštívil Slovensko dvakrát, v roku 1991 a potom v roku 2000. Počas druhej návštevy kropí krajinu novembrový dážď. Limuzína zaparkuje v Badínskej doline. A princ v gumákoch, kabáte Burberry a s dáždnikom vyráža do – pralesa. Pre tých, čo obdivujú a poznávajú stromy, je to ako výlet do knižnice. Sprevádza ho lesnícky profesor Viliam Pichler (bývalý dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene), rozpráva mu o vzácnom spoločenstve stromov, no princ sa znenazdajky opýta, či tu rastú aj bresty. Iste! O pár metrov jeden urastený brest v pralese obdivujú.
Foto: Edo Genserek
V tej chvíli slovenskí sprievodcovia zatiaľ nemajú potuchy, čo tento brest spôsobí. A prečo vlastne budúceho kráľa tak veľmi zaujal strom, ktorý je súčasťou slovenských lesov.
Prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene profesor Jaroslav Ďurkovič vysvetľuje, že vidieť zdravý statný brest v západnej Európe, na Britských ostrovoch, ale dokonca aj v Severnej Amerike je vzácnosť. Čo sa stalo?
Gény celého sveta
Bresty v anglicky hovoriacich krajinách zdecimovala choroba – grafióza. Stromy hynuli masovo, chorobe podľahli desiatky miliónov jedincov (podľa časopisu Nature ich len v Británii zahynulo 25 miliónov v krátkej dobe). Briti majú k brestom veľmi silný vzťah. A zasiahlo ich to silno, akoby v germánskych krajinách začali zomierať duby alebo v slovanskom regióne vypadli všetky lipy.
Bresty boli veľmi populárne stromy, predstavovali výrazný krajinotvorný prvok Spojeného kráľovstva. „Ľudia ich mali veľmi radi. Spríjemňovali im život v mestách, pôsobili esteticky,“ naznačuje profesor Ďurkovič. Brestové aleje boli typickou črtou anglických, ale aj amerických veľkomiest, takmer v každom meste možno nájsť Elm Street.
Foto: Edo Genserek
Anglický brest (Ulmus procera) navyše má za sebou veľmi starý a zaujímavý príbeh. Genetické výskumy naznačujú, že všetky anglické bresty sú zviazané so stromami, ktoré pred 2 000 rokmi na Britské ostrovy priviezli Rimania z Pyrenejského polostrova. Brest sa v dávnych dobách uplatňoval vo vinohradoch ako podporná drevina. Dokonca v prastarých agrolesníckych systémoch, kde z jednej a tej istej plochy prinášali úžitok rastliny spolu so zvieratami a ktoré by mohli poslúžiť ako cenná inšpirácia dnešným farmárom. V časopise iForest – Biogeosciences and Forestry o tom vyšiel zaujímavý článok holandského botanika a experta na bresty Hansa M. Heybroeka pod názvom Elm, tree of milk and wine (Brest, strom mlieka a vína).
Je veľmi pravdepodobné, že práve ohraničený genofond anglických brestov mohol prispieť k masovému vymieraniu. Ak by bol genofond pestrejší, bresty by možno dokázali lepšie odolať. Princ Charles bol ustanovený za kráľovského patróna znovuzavedenia (reintrodukcie) brestov. Snaží sa zveľadiť genofond. Vo jeho sídle v Highgrove dal vysadiť rôzne hybridy brestov, ktoré pochádzajú z rôznych kútov sveta.
Nuž a poznanie, že na Slovensku rastú zdravé bresty, malo tiež prispieť k záchrannej misii.
Kus Slovenska v kráľovskej záhrade
Slovenských vedcov tri týždne po novembrovej návšteve princa v roku 2000 prekvapí list. Princ sa pýta, či by bolo možné doručiť odolné jedince bresta zo Slovenska, ktoré by si vysadil vo svojom sídle v Highgrove.
V tom čase prebiehal výskum o rozmnožovaní brestov. Slovenskí vedci stromčeky rozmnožovali v skúmavke. Pripravili asi 50 sadeníc, ktoré vzápätí cestujú diplomatickou poštou k princovi. Tu niekde by sa príbeh podľa očakávaní všetkých zúčastnených normálne skončil. Lenže pokračuje živo ďalej. V apríli 2019 prichádza pozvánka od kráľovského lesníka Gérainta Richardsa, aby sa na bresty prišli slovenskí odborníci pozrieť – osobne.
Do sídla v Highgrove prichádzajú Viliam Pichler, prodekani Jaroslav Ďurkovič, Daniel Halaj, Miroslav Kardoš, odborník na pralesy Stanislav Kucbel a Magdaléna Pichlerová, expertka na rekreačnú a zdravotnú funkciu lesnej krajiny.
Čítajte aj Pole dáva chlieb. Les vodu a mrakodrapy
Princ ich sprevádza, bresty skontrolujú. Rastú veľmi dobre. Aj napriek vyhradeným 40 minútam strávia spoločne dvakrát taký dlhý čas. A ešte ich aj princ napriek zdeseniu protokolistov pozve na šálku čaju. Neodmietnu.
Slovensko-britské lesnícke stretnutia na najvyššej úrovni majú pokračovať. Tento rok mal Slovensko navštíviť kráľovský lesník Géraint Richards. Zaujímal sa o prírode blízke hospodárenie, prírodné lesy na Slovensku, chcel poznať ďalšie lokality, kde rastie brest. Posledné udalosti však, pochopiteľne, presunuli návštevu na neskôr.
Kým sa tak stane, v domove kráľa Karola III. rastie malý kus Slovenska. Poklady slovenskej klenotnice, ktoré možno pomôžu kráľovi meniť klímu Spojeného kráľovstva.