Kde získať bilión na obnovu Ukrajiny? A ako ho minúť?

Koniec vojny v atómových chmárach zatiaľ nevidno. No už teraz je jasné, že Ukrajina potrebuje najambicióznejší plán obnovy v Európe od konca druhej svetovej vojny. Kľúčové sú tri otázky. Za koľko? Kde získať tieto ohromné prostriedky? A ako ich investovať?

03.10.2022 12:00
Izium, vojnove zlociny, ukrajina, masove hroby Foto:
Podľa vyšetrovateľov OSN boli na Ukrajine spáchané vojnové zločiny. V masových hroboch v ukrajinskom Iziume našli špecialisti telá 215 žien, 194 mužov civilistov, päť detí a 22 vojakov. Mnoho malo známky mučenia.
debata (8)

Najnovšiu odpoveď na prvú otázku ponúkol len pre niekoľkými dňami Oleg Ustenko, ekonomický poradca prezidenta Volodymyra Zelenského. V zarátaní priamych a nepriamych dôsledkov Ukrajina utrpela škody „niekde blízko jedného bilióna dolárov“, cituje ho ukrajinský denník Kyiv Post na základe správy od AFP. Pre porovnanie, hrubý domáci produkt Ruska v roku 2021 dosiahol 1,778 bilióna dolárov, Ukrajiny – 0,2 bilióna dolárov. Pričom ukrajinská vláda počíta tento rok s prepadom HDP o 35 percent.

EÚ sa nemôže vyrovnať obeti, ktorú Ukrajina znáša, ale mobilizujeme všetky naše nástroje na riešenie najbezprostred­nejších potrieb.
Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie

Zatiaľ najpodrobnejší ucelený odhad v 20 rôznych ukrajinských sektoroch ponúka posledná správa Svetovej banky – The Rapid Damage and Needs Assessment. Ako však názov napovedá, stále ide skôr o rýchle zhodnotenie škôd a potrieb. Na príprave správy sa podieľala aj ukrajinská vláda a Európska komisia, dospeli k číslu 349 miliárd dolárov.

„Ukrajina bojuje za demokraciu a naše spoločné hodnoty. EÚ sa nemôže vyrovnať obeti, ktorú Ukrajina znáša, ale mobilizujeme všetky naše nástroje na riešenie najbezprostred­nejších potrieb vrátane bývania pre vnútorne vysídlené obyvateľstvo a opravy kritickej infraštruktúry,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ukrajina si medzitým kladie odvážne dlhodobé ciele.

No davaj! Ukrajinci ničia Rusom drony z Iránu

Pohľad do budúcnosti

Komplexnejší Národný plán obnovy predstavila ukrajinská vláda počas Medzinárodnej konferencie o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane. A ten počíta so sumou 750 miliárd dolárov. Neobsahuje len body týkajúce sa opravy zničenej infraštruktúry, ale načrtáva postupnú celkovú modernizáciu priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a ďalších odvetví, ktoré vojnou priamo zasiahnuté neboli.

Prvá fáza plánu, na ktorom sa podieľalo vyše 2 000 expertov, by sa mala rozbehnúť s urgentnou humanitárnou pomocou, obnovou dodávok vody, rekonštrukciou mostov.

Následne do roku 2025 chce ukrajinská vláda postupne vrátiť život do vojnou postihnutých komunít – zrekonštruovať školy, nemocnice, domovy. Tretia fáza naplánovaná na roky 2026 až 2032 načrtáva víziu zelenej digitálnej ekonomiky, s ktorou chce Ukrajina za sebou definitívne zanechať sovietsku éru a pripraviť sa na prípadný vstup do Európskej únie.

Odmínovanie v Donecku. Pre nevybuchnutú muníciu... Foto: The State Emergency Service of Ukraine
ukrajina, odminovanie, miny, municia, polia Odmínovanie v Donecku. Pre nevybuchnutú muníciu nemôže ukrajinské poľnohospodárstvo pracovať.

No už pri predstavení tohto plánu sa objavili názory, že jeho obrovský rozsah nesie viacero rizík. Diplomatický redaktor britského denníka The Guardian Patrick Wintour upozorňuje – „ochota súkromného sektora investovať miliardy na Ukrajine bude závisieť od bezpečnosti krajiny a jej schopnosti odolávať pazúrom oligarchov“. A napokon – aj oligarchovia budú požadovať náhradu.

Zoznam kompenzácií nie je konečný

Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov už v lete oznámil, že na Európskom súde pre ľudské práva podal žalobu na Rusko pre hrubé porušenie jeho práv. Žiada odškodnenie za blokádu čiernomorských prístavov, krádeže jeho obilia. V meste Mariupoľ boli zdevastované dve veľké oceliarne, ktoré patrili pod Achmetovov Metinvest. Len za ne bude Achmetov požadovať od Ruska 17 miliárd dolárov.

Zoznam všetkých možných nárokov nebude mať konca. Jedno je isté. Švédsky ekonóm Anders Åslund, jeden z najväčších odborníkov na postsovietske ekonomiky, predpokladá, že bude nutné zriadiť nezávislú medzinárodnú autoritu, ktorá bude mohutný tok financií na Ukrajinu transparentne spravovať. „Pretože k hlavným štrukturálnym problémom Ukrajiny patrí korupcia,“ napísal Åslund v článku pre The Jerusalem Strategic Tribune.

Švédsky ekonóm pridáva k výpočtu celkových škôd ešte jednu kapitolu – kompenzácie pre pozostalých. „Ak predpokladáme, že straty predstavujú 50-tisíc civilistov (Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva potvrdil k 20. septembru 5 916 civilných obetí, no zdôrazňuje, že skutočné číslo môže byť oveľa vyššie, pozn. red.) a za každého prináleží odškodnenie vo výške jeden milión dolárov, celkový nárok Ukrajiny voči Rusku by bol 50 miliárd dolárov, no táto suma je veľmi diskutabilná,“ píše Åslund.

„Kedy sa to skončí?“ pýta sa 64-ročná... Foto: SITA/AP
sloviansk, ukrajina, bomby, ukryt „Kedy sa to skončí?“ pýta sa 64-ročná Ukrajinka, ktorá sa ukrýva pred ruským útokom v Sloviansku.

Napríklad Líbya v roku 2008 definitívne odškodnila rodiny tých, čo zahynuli po bombovom útoku v roku 1988 na let Pan Am číslo 103 nad škótskym mestom Lockerbie. Na atentáte sa podieľala líbyjská vláda. Trvalo to 20 rokov, no kompenzácia za jednu obeť bola nie milión, ale desať miliónov dolárov.

Ale kto to zaplatí?

Podľa Åslunda existujú len tri možné zdroje, z ktorých bude možné financovať masívnu obnovu Ukrajiny. USA, EÚ a predovšetkým – vojnové reparácie Ruska, ktoré napadlo Ukrajinu. USA tento rok poskytli 54 miliárd dolárov na humanitárnu a vojenskú pomoc, EÚ dosiaľ našla vyše 10 miliárd eur, pričom ďalších päť miliárd sa pripravuje. A čo reparácie od Ruska? Rusko by muselo prehrať. A ani prehra by nebola zárukou ich vymožiteľnosti.

„Putinov režim nebude súhlasiť s platením akýchkoľvek reparácií, ale krása súčasnej situácie tkvie v tom, že Západ už v skutočnosti kontroluje rozsiahle ruské aktíva,“ pripomína švédsky ekonóm. Ide o medzinárodné menové rezervy Centrálnej banky Ruskej federácie, ktoré mala v západných krajinách.

K ich zmrazeniu pristúpili krajiny G-7 okamžite po tom, čo Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Celkový súčet týchto aktív síce nedosahuje sumu, ktorá podľa odhadu Svetovej banky bude Ukrajina potrebovať na rýchle zotavenie, no aj tak ide o obrovské číslo – spolu 316 miliárd dolárov. Nemecko zadržalo 96 miliárd, Francúzsko 61 miliárd, Japonsko 57 miliárd, USA 39 miliárd, Spojené kráľovstvo 31 miliárd, Kanada 17 miliárd a Rakúsko 15 miliárd.

„Rezervy centrálnej banky majú veľa výhod. Ich vlastníka možno jednoznačne identifikovať. Sú nespochybniteľným majetkom Ruskej federácie, ktorá je priamo zodpovedná,“ vysvetľuje Åslund. Navrhuje, aby ich krajiny, ktoré tieto prostriedky zadržali, skonfiškovali v dôsledku Putinovej agresie proti Ukrajine a množstvu porušení ľudských práv vo vojne.

Ešte je tu však jeden zaujímavý „balík peňazí“, ktorý je previazaný aj s poslednou, treťou otázkou.

Dôsledky ruskej agresie na Ukrajine

  • Keď v roku 2014 Rusko zabralo sedem percent ukrajinského územia, HDP Ukrajiny sa prepadol o 17 percent.
  • V auguste tohto roku Rusko okupovalo 20 percent Ukrajiny, jej HDP môže tento rok klesnúť až o 35 percent.
  • Asi 75 % firiem na Ukrajine obmedzilo alebo pozastavilo činnosť, 31 % muselo premiestniť pôsobisko, 65 % nemôže vyplácať zamestnancom platy v plnej výške.
  • 4,8 milióna pracovných miest zaniklo.
  • Vojna poškodila vodohospodárske objekty, znečistila pôdu. Viac ako šesť miliónov ľudí nemá žiadny alebo má len obmedzený prístup k vode.
  • Ukrajinské poľnohospodárstvo je dôležité pre ekonomiku aj svet, keďže Ukrajina je 5. najväčším svetovým vývozcom pšenice, slnečnicového oleja a ďalších komodít. Vojna však prerušila produkciu aj export potravín, budovy sú zničené. A polia sú neprístupné kvôli nevybuchnutej munícii a mínam.
  • Zamínovaných je 82-tisíc km2 krajiny.
  • Bývanie je najviac zasiahnutou oblasťou. Zničených je zhruba 15-tisíc bytových a 116-tisíc rodinných domov, 2 290 škôlok a škôl.
  • Škody na dopravnej infraštruktúre sa odhadujú na 35 miliárd dolárov, poškodených je 24-tisíc kilometrov ciest, čo predstavuje 14 % cestnej siete. Zničených alebo poškodených je 18 civilných letísk, 6 300 kilometrov železníc (tretina z celej siete) a štyri prístavy.
  • Viac ako 280-tisíc hektárov lesa bolo zničených. Celkovo asi 600-tisíc hektárov lesa sa nachádza vo vojnovej zóne, počas vojny narástol rozsah lesných požiarov. Zalesnené oblasti predstavujú asi 15,9 % rozlohy Ukrajiny, spolu asi 9,6 milióna hektárov.

Zdroj: BCG, WWF

Ako a kde investovať?

Na to sa pokúša odpovedať najnovšia správa pod názvom Ukrajina: udržateľná hospodárska obnova pre ľudí a prírodu (Ukraine: a sustainable economic recovery for people and nature). Vypracovali ju odborníci z WWF Stredná a Východná Európa a WWF Ukrajina v spolupráci s jednou z najprestížnejších poradenských firiem sveta – Boston Consulting Group.

V správe vydali súbor konkrétnych odporúčaní. Opierajú sa o kľúčový záväzok aktérov Medzinárodnej konferencie o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane – prím musí hrať udržateľnosť. A tiež taká obnova krajiny, jej podnikov, inštitúcií, infraštruktúry, ktorá nebude poškodzovať prírodu. Prečo?

Pretože práve v prírode tkvie ďalší významný (nielen) ekonomický zdroj. Podľa výpočtov vedcov príroda zabezpečuje ekosystémové služby pre Ukrajinu v celkovej výške 185 miliárd dolárov. Každý rok. Toto číslo je porovnateľné s celkovým HDP Ukrajiny.

Zjednodušene – Ukrajinci dostávajú každý rok vďaka zachovanej prírode čistú pitnú vodu, čistý vzduch, ochranu pred povodňami, suchom v celkovej hodnote 185 miliárd dolárov. Zadarmo. V tom je nielen voda pre domácnosti, ale napríklad aj voda pre priemysel.

Čo vyjde lacnejšie?

Podľa autorov správy môže modernizácia ukrajinského hospodárstva a infraštruktúry, ak bude ohľaduplná voči prírode, priniesť ďalšie výhody. Vrátane vyššej bezpečnosti, odolnosti a sebestačnosti krajiny a zdravia obyvateľstva, rýchlejšieho hospodárskeho rozvoja a tvorby pracovných miest.

Obnovu vojnou zničenej krajiny predkladajú ako príležitosť nasadiť v praxi najlepšie dostupné technológie. Pri obnove budov navrhujú sústrediť sa na nízko- a bezemisné budovy, recyklované materiály. Uznávajú, že obrovskou výzvou bude dekarbonizácia ukrajinského priemyslu, odporúčajú zamerať sa na obnoviteľné zdroje a vodíkové technológie. Veľký potenciál vidia v sektore technológií, aj napriek tomu, že množstvo ľudí so vzdelaním v oblasti informačných technológií Ukrajinu opustilo. Vojna však digitalizáciu nezastavila.

„Z tejto hroznej vojny musíme vyjsť von spolupracujúc na udržateľnej budúcnosti Ukrajiny, nie rekonštruujúc neudržateľnú minulosť. Musíme riešiť okamžité potreby ľudí vrátane bezpečnosti, jedla a bývania. Ale pri tom brať do úvahy aj dlhodobejšie potreby ako zdravé prostredie, čistý vzduch a voda, zdravé jedlo a stabilná klíma,“ vysvetlil Bohdan Vykhor, riaditeľ WWF Ukrajina.

A príklad?

Jedna z najväčších škôd, ktoré Vykhor vyratúval, sa týka vody. „Takmer šesť miliónov Ukrajincov nemá prístup k bezpečnej čistej pitnej vode.“ Klasickým riešením pri obnove potrebnej infraštruktúry by bola oprava alebo výstavba nových vodárenských čistiarní. „Lenže prírodné riešenia môžu byť lacnejšie,“ naznačil Andreas Beckmann, šéf WWF Stredná a Východná Európa. „Napríklad obnova mokradí, ktoré dokážu čistiť vodu, tlmiť záplavy, zabezpečovať čistú pitnú vodu. Toto môže vyjsť oveľa lacnejšie ako budovať sivú infraštruktúru, napríklad priehrady alebo čistiarne vôd.“

Milióny Ukrajincov stratilo prístup k vode. Foto: SITA/AP
voda, ukrajina Milióny Ukrajincov stratilo prístup k vode.

Presne taká je realita vo svetovom finančnom centre v New Yorku. Veľkomesto šetrí miliardy dolárov vďaka tomu, že svoje úsilie nasmerovalo nie do čistiarní vody, ale do prírodného riešenia. Do citlivej správy vodného zdroja, „mokrade“ – pohoria Catskill, kde pramení pitná voda pre celý Manhattan.

V číslach: ak by sa New York v 90. rokoch rozhodol postaviť radšej obrovskú čistiareň vody, stála by šesť miliárd dnešných dolárov, pričom štvrť miliardy ročne by mesto dávalo na údržbu. Celkové náklady prírodného riešenia vyšli na 1,5 miliardy dolárov. Tieto čísla v uplynulých rokoch presvedčili desiatky ďalších amerických miest, aby volili lacnejšie riešenia dodávok vody.

„Od prvého dňa sme u Ukrajincov videli mimoriadneho ducha a rozhodnosť. Som osobne presvedčený, že toto privedie vojnu ku koncu a k tomu, aby sa mohla Ukrajina skokovo prebudovať,“ mienil Beckmann. Ak by sa to podarilo, z krajiny, ktorá potrebuje urgentnú pomoc, môže byť líder, ktorý ju bude rozdávať.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #vojna na Ukrajine #obnova Ukrajiny
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy