Presne pred 65 rokmi to bol už druhý vesmírny triumf Sovietskeho zväzu za sebou. Neprešiel ešte ani mesiac od štartu prvého Sputnika a už ho nasledoval druhý, so živým zvieraťom na palube.
Darček k výročiu revolúcie
„Blížilo sa štyridsiate výročie októbrovej revolúcie, a otec chcel dať ľuďom nejaký darček,“ prezradil syn niekdajšieho šéfa Kremľa Nikitu Chruščova. „Prvý Sputnik bol jednoduchou náhradou zamýšľanej veľkej vedeckej družice, ktorej príprava meškala. Tentoraz sa žiadalo niečo viac,“ spomínal Sergej Chruščov, niekdajší raketový konštruktér, ktorý po rozpade Sovietskeho zväzu žil a predvlani zomrel v Spojených štátoch. „Veľký Sputnik s plánovanou hmotnosťou 1400 kilogramov stále nebol hotový. Vedecké ústavy nestihli dokončiť plánované prístroje, a tak ho vypustili až s poradovým číslom tri v máji 1958. V Sputniku 2 tak napokon letel pes,“ dodal.
Pred Chruščovom Sputnik oslávili USA
Osud Lajky sa podľa Sergeja Chruščova spečatil bezprostredne po štarte prvého Sputnika: „Otec začiatkom októbra telefonicky zablahoželal šéfkonštruktérovi Sergejovi Koroľovovi, a hneď sa ho opýtal, čo ďalšie chystá. Koroľov ponúkol Sputnik so psom na palube. Otec bol nadšený. »Ak to stihnete, bude to vynikajúce«, povedal mu.“
Legenda hovorí, že Chruščov bol vesmírnym letom psa priam posadnutý. Podľa jeho syna však vedcov do ničoho netlačil. Tí stachanovským tempom finišovali s prípravou, hoci viacerých rozladilo, že úbohé zviera musia vyslať na priekopnícky let bez toho, aby ho dokázali dostať späť na Zem.
Za fámu o Chruščovovej posadnutosti vesmírnymi úspechmi podľa jeho syna mohol Koroľov. „Všetkých zapriahol do práce. Prinútil ich drieť vo dne v noci tak, že to vydával za osobné želanie Chruščova, ktorému vraj každý deň musí podávať hlásenie. Ľudia mu to uverili a Sputnik 2 napokon štyri dni pred siedmym novembrom odštartoval,“ pripomenul Sergej Chruščov.
Syn bývalého šéfa Kremľa pripúšťal, že jeho otec, potešený celosvetovým nadšením z pípania prvého Sputnika, sa ihneď chopil príležitosti predviesť let Lajky ako úspech komunistického systému: „Na prípravu psa sa do ústavu k Olegovi Gazenkovi nešiel pozrieť. Jeho zaujímali rakety, nie zvieratá. Chápal však, že je to ďalší historický medzník a dokázal ho využiť na propagovanie Sovietskeho zväzu.“
Gazenko, patriarcha ruskej kozmickej biológie, ktorý mal po medicínskej stránke na starosti výber a prípravu sovietskych kozmonautov a ich štvornohých predchodcov, si k Lajke počas výcviku vytvoril silné citové puto.
„Bol to neobyčajne pokojný a trpezlivý psík. Lajka (od slova lajať – brechať – pozn. red.) bolo skôr ironické meno, pretože takmer nebrechala. Všetci sme si ju obľúbili. Mala milú, inteligentnú papuľku, správala sa veľmi priateľsky. O to ťažšie bolo poslať ju na istú smrť. V tom čase sme, žiaľ, ešte nemali doriešený systém, pomocou ktorého by sme dokázali psíka vrátiť z orbitálnej dráhy späť na Zem. Neodvratne mu bolo súdené pri znížení obežnej dráhy aparátu zhorieť v hustých vrstvách atmosféry,“ povedal Gazenko pre Pravdu v jednom z posledných rozhovorov, ktoré pred svojou smrťou poskytol. Legendárny sovietsky fyziológ skonal krátko po oslavách polstoročnice historického letu Lajky.
Leteli len túlavé psy
Lajka i ostatné psy, ktoré ju vo vesmírnej misii nasledovali, boli všetko túlaví kríženci odchytení na moskovských uliciach. Prečo nie vyšľachtené rasy s rodokmeňom? „Pretože túlavý psík veľmi dobre nadväzuje kontakt. Kríženci z ulice sú zakalení životom. Odmala bojujú o prežitie. Sú vytrvalejší, prispôsobivejší a lepšie znášajú najrôznejšie fyzické a psychické záťaže ako čistokrvné psy,“ vysvetľoval vedec.
„Používali sme mladých, ale už dospelých psíkov, najradšej dvojročných, s hmotnosťou 5 až 6 kilogramov a výškou do tridsaťpäť centimetrov.A prečo lietali iba sučky? Ide o to, že kozmický záchod sa ľahšie robil pre ,dievčatá'. Rúrka odvádzajúca výlučky do zbernej nádoby sa pomocou gumeného návleku dala jednoduchšie pripevniť na sučku ako na psa,“ priblížil Gazenko kritériá výberu.
To, že Lajka nedožije do jari 1958, keď Sputnik 2 zhorel v atmosfére, vedci vopred vedeli. Prečo však nevydržala ani jeden týždeň, na ktorý mali byť pre ňu v kabíne zabezpečené životné podmienky?
Obežná dráha, na ktorú bol vynesený Sputnik 2, bola viac pretiahnutá než sa plánovalo. Čas, keď na družicu dopadali slnečné lúče, bol oproti času strávenému v tieni Zeme dvojnásobne dlhší.
„Pomerne primitívny systém termoregulácie, ktorý bol na palube, nezvládal úlohu odvádzať teplo. Psy veľmi ťažko znášajú horúčavu, osobitne teploty nad 40 stupňov Celzia. Lajka skonala od prehriatia, niekedy v priebehu prvého dňa, zrejme pri deviatom oblete Zeme. Presne sa to určiť nedalo. Prenos biologických údajov sa prerušil ešte predtým, ako posledný raz vydýchla,“ dodal pre Pravdu.
Strelka, Belka, Zviozdočka
O tri roky neskôr sovietska kozmonautika dosiahla ďalší medzník vesmírnym letom sučiek Strelky a Belky, ktoré sa už podarilo vrátiť na Zem živé a zdravé. Keď Strelka neskôr vrhla mladé, jedno šteňa Nikita Chruščov daroval prvej dáme USA Jacqueline Kennedyovej.
Po Strelke a Belke do vesmíru leteli ešte ďalšie psy. „Koroľov si dal podmienku, že človeka pustí do vesmíru až potom, čo sa dve psie misie za sebou skončia šťastne,“ spomínal fyziológ Gazenko. Posledná sučka Zviozdočka úspešne pristála v marci 1961. O devätnásť dní neskôr štartoval Gagarin.
Gazenko nebol pritom, keď sa Gagarin prirovnal k psovi. „Viacerí priami svedkovia mi ale potvrdili, že to skutočne povedal. Od Gagarina to vystalo. Mal taký humor,“ povedal pre Pravdu.
Sergej Chruščov v tomto žarte videl aj racionálne jadro. „Na rozdiel od Američanov Koroľov presadzoval filozofiu, že kozmonaut sa má čo najmenej podielať na riadení letu, aby nič nepokazil. Z trochou nadsádzky: bolo takmer jedno, či sa v jeho raketách viezol pes, krysa, človek, či iný užitočný náklad,“ dodal bývalý raketový konštruktér.