Planéta zametá najprv s tými, čo jej ublížili najmenej. Volajú o pomoc

Klimatickí aktivisti rajčinovou polievkou oblejú van Goghove Slnečnice v Londýne s otázkou - čo je hodné viac, umenie či život? Koho budeme konečne počúvať? Štatistov, ktorí vyčísľujú obete tohtoročných horúčav, najhorších, aké Európa zažila za posledných 500 rokov? Zatiaľ ich je 15-tisíc, číslo nie je konečné. Alebo Antónia Guterresa? Šéfa OSN, ktorý otváral klimatický samit COP 27 v Egypte naliehavým tónom. „Ľudstvo má na výber: buď spolupracovať, alebo zahynúť. Svet sa rúti do klimatického pekla.“ Alebo si vypočujeme ľudí, ktorí z klimatického pekla prichádzajú?

20.11.2022 11:33
Nemonte Nenquimo, klimaticka kriza Foto:
Nemonte Nenquimo bojuje nielen za svoj domov, ale za domov všetkých.
debata (17)

Veľká časť Slovákov rieši iné veci. Kde by sa dali kúpiť najlacnejšie zemiaky, cestoviny. Kde kúpia deťom najlacnejšie topánky. Počet tých, ktorým mesačný rozpočet vystačí len na najlacnejšie potraviny a oblečenie, medziročne narástol z vlaňajších 22 percent na 27, informuje spoločnosť KRUK. Nevychádza na kúrenie. Na Ukrajine je vojna.

Lenže Marlen Corea z Hondurasu a Luís Gonzáles zo Salvádoru prišli Európanom podať správu o vojne, ktorá presahuje predstavivosť. A pýtajú pomoc. Čo odpovieme?

Máme na pamäti naše dedičstvo, prírodné, kultúrne. Osud našich detí, budúcich generácií. To je to, čo nás vedie.
Marlen Corea, členka organizácie Centro de Desarrollo

Júlia a Lisa

Luís Gonzáles pôsobí v neziskovej organizácii Unidad Ecológica Salvadoreña. Salvádor nedosahuje ani polovicu rozlohy Slovenska. Salvádorčania strácajú vodu, lesy a – domov.

Hurikánov je toľko, že sa ľudia nestíhajú... Foto: SHUTTERSTOCK
hurikan Hurikánov je toľko, že sa ľudia nestíhajú spamätať.

„Získavajú“ sucho, záplavy, ničivé prílivové vlny a hurikány. Ich frekvencia sa oproti minulosti viac ako zdvojnásobila. Kým predtým sa vyskytol hurikán zhruba raz za 10 rokov a ľudia sa dokázali ako-tak spamätať, v posledných dvoch rokoch majú dva hurikány ročne. A to krátko za sebou.

Podarí sa ľudstvu prežiť klimatické zmeny a akú majú šancu nasledujúce generácie? Odpovedá klimatológ Pavel Faško

„Tento rok prišiel hurikán Júlia a zničil veľkú časť Strednej Ameriky, zdevastoval krajinu, zabíjal ľudí. A o mesiac alebo dva nasledoval ďalší – Lisa. Krajina nemala šancu zareagovať, prispôsobiť sa. Má to dôsledky pre našu sebestačnosť, potravinovú bezpečnosť,“ hovorí Luís.

muž, ekológ Čítajte rozhovor Sme autormi najväčšieho vymierania v dejinách?

Chýbajú základné potraviny, obilie, ryby. Dlhodobo sa znižuje počet druhov rastlín a zvierat, ktoré môžu pestovať a chovať, pretože mnohé už nie sú schopné prežiť v zmenených klimatických podmienkach. Salvádor nezvláda tú najzákladnejšiu vec každej krajiny – uživiť vlastných ľudí. Prehlbuje sa závislosť od dovozu potravín.

Ale niekomu sa v Salvádore darí.

Tri požiadavky

Komárom a chorobám. Malárii, vírusu Zika. „Starší ľudia, tehotné ženy a deti nie sú viac schopní znášať čoraz vyššie teploty,“ pokračuje Luís.

Svet sa na rokovaniach COP zaviazal, že oteplenie udrží na uzde – pod 1,5 stupňa Celzia. Zatiaľ smeruje k trom až štyrom stupňom. „Ak sa priemerná teplota celosvetovo zvýši o štyri stupne, v Latinskej a Strednej Amerike to bude o šesť stupňov. Takému niečomu sa prostredie ani spoločnosť nedokážu prispôsobiť,“ hovorí Luís. Tak čo?

„V takom prípade by sme museli milióny ľudí presunúť inam.“ Ale kam?

Meniaca sa klíma dáva do pohybu milióny ľudí. Foto: SHUTTERSTOCK
klimaticki utecenci, klima Meniaca sa klíma dáva do pohybu milióny ľudí.

„A preto sme tu, na turné po Európe. Aby sme diskutovali s politikmi, poslancami Európskeho parlamentu. Snažíme sa podporiť cieľ, aby sme neprekročili oteplenie o 1,5 stupňa. Ďalej požadujeme podporu pre naše krajiny, aby sa mohli prispôsobiť dôsledkom klimatických zmien. A treťou požiadavkou je, aby krajiny severu prijali zodpovednosť za straty a škody, ktoré sme vplyvom klimatickej zmeny utrpeli. Sú to veľmi náročné požiadavky, ale s takýmito prichádzame do Európy. Snažíme sa dosiahnuť klimatickú spravodlivosť,“ predostrie Luís.

Celkový príspevok Salvádoru ku globálnym emisiám (od roku 1750 po súčasnosť) je podľa portálu Our World in Data 0,01 percenta.

Požadujeme zodpovednosť a spravodlivosť, hovorí Luís Gonzáles

Klimatické reparácie

Ide o jeden z kľúčových bodov rokovaní na COP 27 v Egypte. Už vlani v Glasgowe na COP 26 sa sformovala silná koalícia rozvojových krajín pod názvom G77 a Čína. Presadzovali vytvorenie fondu pre krajiny, ktoré klimatická kríza postihuje najviac, a pritom majú na nej najmenší podiel.

Pýtali sa – prečo bohaté krajiny nájdu peniaze na inštalovanie solárnych panelov, ale keď hurikán zmetie dom v zraniteľnej rozvojovej krajine, peniaze už nie sú? G77 a Čína neuspeli.

(Vpravo) Luís Gonzáles a Marlen Corea. Foto: Andrej Barát
Luís Gonzáles a Marlen Corea, klimaticka kriza (Vpravo) Luís Gonzáles a Marlen Corea.

Ale požiadavky, ktoré predkladá aj Luís, nevyprchali. Nový šéf sekretariátu OSN pre zmenu klímy Simon Stiell (bývalý grenadský minister pre klimatickú odolnosť) sa počas prvého brífingu na COP 27 prihovoril novinárom, že otázku strát a škôd „treba zodpovedne riešiť a nastal čas, aby sme tak urobili.“

Denník The Guardian pripomína, že USA a EÚ sa proti týmto návrhom dlho bránili. Pre obavy, že ak skutočne dôjde na „klimatické reparácie“, budú to oni, ako historicky veľkí producenti emisií, ktorí budú nútení zaplatiť obetiam odškodné.

Dedičstvo kolonialistov

Ostrovné krajiny, ktoré pre stúpajúce hladiny morí strácajú pôdu pod nohami, už 30 rokov žiadajú, aby bohaté krajiny prijali zodpovednosť za straty a škody. Dosiaľ boli ich prosby ignorované.

Tieto krajiny aj mnohé ďalšie rozvojové krajiny majú pritom na kompenzácie nespochybniteľný nárok. Práve tieto krajiny – ich príroda, ich ľudia – boli veľmocami využívané, exploatované, zotročované. Ich zničené prírodné bohatstvo dalo základ súčasnému bohatstvu severu. Kolonializmus z nich vysal život, klimatická kríza pošliape, čo zostalo.

Posmrtný portrét Krištofa Kolomba od talianskeho renesančného maliara Ridolfa Ghirlandaia. Čítajte viac Musíme sa pozrieť do zrkadla, v ktorom Európa zotročuje

„Existuje silná väzba medzi kolonizáciou ako prístupom k svetu a súčasným problémom, ktoré ohrozujú existenciu nielen ľudstva, ale vôbec celej biosféry, ako ju poznáme,“ upozorňuje český sociológ a sociálny teoretik Ondřej Lánský.

Vykorisťovanie pritom neustalo. Čo sa dá v takejto situácii ešte brať? To, čo zostalo. Stromy, voda a ich energia.

Rieka. Zdroj vody alebo peňazí?

Marlen Corea patrí k pôvodnému etniku Lenca v Hondurase, je členkou organizácie Centro de Desarrollo. Organizácia chráni (aj) rieku Palagua. A v ochrane tejto rieky je skrytý boj o ľudské práva, životné prostredie, o holý život.

„Domorodé národy, ktoré žijú vo veľkej harmónii s prírodou, starajú sa o ňu, nesú najťažšie dôsledky klimatickej zmeny,“ hovorí Marlen. Aj Honduras tento rok zasiahli tie isté dva veľké hurikány ako Salvádor. „Niektoré komunity úplne zničili.“

Aký odkaz má pre Európanov Marlen Corea?

A potom sú tu zahraniční investori, ktorí aj v rozvrátenom prostredí vidia príležitosť na obohatenie. Ťažbou kovov, dreva. A stavaním priehrad, aby mohli predávať elektrinu zo spútaných riek. „V Salvádore sa tieto projekty organizujú veľmi neprehľadne, bez toho, aby mala miestna komunita možnosť riadne sa oboznámiť s projektom,“ prízvukuje Marlen.

Na rieke Palagua sa chystal projekt priehrady a vodnej elektrárne Aurora 2. „Za projektom sa skrývala privatizácia našich vlastných prírodných zdrojov. Rieky, od ktorej závisí celý región,“ hovorí Marlen s tým, že ambíciou investora bolo preniknúť hlbšie do vnútrozemia.

Spomína napríklad projekt z roku 2014, ktorý sa týkal lesov napadnutých lykožrútom. „Zahraničné spoločnosti sa zmocnili dreva, ktoré bolo údajne napadnuté chrobákom, zarobili na tom veľké peniaze. Pre krajinu to bolo deštruktívne.“ Na opätovnom zalesňovaní pracujú, ale ako hovorí, potrvá to dlho, kým sa lesy a krajina spamätajú. A znova budú robiť to, čo je v čase klimatickej krízy existenčné – chladiť a zadržiavať vodu.

Budeš mlčať alebo ťa zabijeme

Domorodí obyvatelia sa aj vďaka aktívnemu pôsobeniu Marlen postavili na odpor. Stavbu priehrady na rieke Palagua zastavili, „Je to tak trochu zázrak, že sa nám to podarilo. Teraz sme veľkou inšpiráciou pre ostatných, ktorí sa stavajú proti ďalším projektom, ťažbám.“ Aktívni občania sa spájajú do organizácie Centro de Desarrollo, aby boli lepšie chránení. „Mnohí čelili prenasledovaniu, niektorí boli zavraždení, zatýkaní.“

Aj Marlen zástupcovia investora, ktorý chcel stavať priehradu, povedali – „buď budeš mlčať, alebo ťa zabijeme". Musela sa skrývať, nakoniec presťahovať.

Čo je trpká „odmena" za to, že sa snaží bojovať za životné prostredie.

Tisíce jej krajanov sa musia sťahovať preto, že im hurikány zničili domovy, farmy.

Zlato

Väčšina obyvateľov si podľa Luísa uvedomuje, že to, čo zažívajú, je prejav klimatickej zmeny. „Ale bol to dlhý proces. Pred 15 rokmi to bola len téma aktivistov.“

V Hondurase, Guatemale sa ľudia usilujú pod tlakom klimatickej zmeny o návrat k tradičnému hospodáreniu. Čiže k takému, ktoré neohrozuje životné prostredie, pôdu, ekosystémy. Podľa Marlen nepoužívajú chemické hnojivá, ale výlučne organické, ktoré získavajú farmári sami, zo svojej vlastnej produkcie.

Aj Slovensku môže pomôcť regeneratívne poľnohospodárstvo. Ako? Naznačí Róbert Dohál

V semenných bankách hľadajú zdroje pre výsadbu pôvodných, odolných odrôd. „Mnohé hybridné plodiny stratili schopnosť ďalej plodiť. A sú škodlivé pre zdravie. Používanie pôvodných plodín a semien vedie k regenerácii pôdy.“ „Jedna vec je určité veci robiť. Ale dôležité je aj veľa vecí nerobiť," zamračí sa Luís. „V Salvádore si dávame pozor na falošné riešenia. A takými sú napríklad biopalivá. Aj preto, že sa pestujú na miestach, kde by sa mohlo pestovať jedlo."

Salvádor sa v roku 2017 stal úplne prvou krajinou na svete, kde sa podarilo zastaviť ťažbu kovov. „Rozvoj ťažobného priemyslu ničil prostredie, vodu, biodiverzitu, zdravie obyvateľstva. Mali sme heslo – zlato alebo voda? Nebolo to ľahké, tlak trval 10 rokov, veľa ľudí bolo pozatýkaných, päť aktivistov zomrelo," hovorí Luís.

Aj v Hondurase je to podľa Marlen ťažké. Lobisti zahraničných firiem majú politický aj ekonomický vplyv. „Odpor ich nezaujíma. Prídu a urobia si, čo chcú."

V Salvádore spáchali dokonca atentát na ekologického aktivistu. Zasiahli ho osem ráz. Prežil, bola pridelili mu policajnú ochranu. No neskôr ho atentátnici aj tak zabili.

Čo Marlen, Luísa a ďalších odvážnych krajanov aj napriek všetkému poháňa?

Roztopiť ľad v srdci

„Svedomie. Máme na pamäti naše dedičstvo, prírodné, kultúrne. Osud našich detí, budúcich generácií. To je to, čo nás vedie," povie hrdo Marlen. „Nie sme jediní, prichádza nás do Európy viac.“ A nie sú prví. A nebojujú iba za seba, svoj národ, svoju krajinu.

Nemonte Nenquimo, ktorej meno znamená Mnoho hviezd, stmelila pred dvomi rokmi jej ľud Waorani žijúci v ekvádorskej časti Amazónie. Proti úmyslom zahraničných ropných spoločností povzbudených ekvádorskou vládou ťažiť fosílne palivá v ich pralese. Podarilo sa im ochrániť vyše 202-tisíc hektárov (plocha pralesa veľká asi ako Bratislavský kraj). Ale ako pripomína držiteľka prestížnej ceny The Goldman Environmental Prize pre denník The Guardian, neochránili len svoj domov. Ale domov všetkých. „Amazonský prales uchováva takmer polovicu všetkého lesného uhlíka Zeme, každý rok pohltí päť percent celosvetových emisií CO2.“ Amazon je zdrojom vody, prispieva k ochladzovaniu planéty. Bez tohto prírodného dedičstva je cieľ udržať oteplenie pod 1,5 stupňa nedosiahnuteľný.

Je to už osem rokov, čo Slovensko navštívil Angaangaq Angakkorsuaq, zástupca pôvodného obyvateľstva Arktídy pri OSN. „Na topenie ľadovcov som OSN upozorňoval pred 36 rokmi (takže dnes je to už pred 44 rokmi!) A pozrite sa teraz. Na ničom sa nedohodli,“ povedal mi.

Angaangaq Angakkorsuaq, šaman, Grónsko, Eskimák, Inuit Čítajte rozhovor Zem sa otepľuje, pretože človek má srdce z ľadu

Tak koho budeme počúvať? „Staršinovia hovoria, že len ak človek roztopí ľad vo svojom srdci, má šancu zmeniť sa a môže začať používať svoje vedomosti rozumne,“ pokračoval Angaangaq. A na záver sa ma zrazu opýtal, či mám deti. „Tak ich naučte, ako používať vedomosti rozumne. Buďte tým prvým v rodine. Ja sa snažím o to isté. Záleží mi na tom, akú budú mať moje deti a moje vnúčatá budúcnosť. A určite to isté chcete aj vy."

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Salvádor #honduras #amazónia #klimatická zmena #kolonializmus #klimatická kríza #Pravda o klíme #COP27
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy