Až donedávna boli fosílie takýchto veľkých korytnačiek nachádzané iba v Severnej Amerike, ako napríklad druhy Archelon alebo Protostega. Najväčšie nájdené európske korytnačky dosahovali dĺžku najviac 1,5 metra, čo je dokonca menej, ako dosahujú najstaršie jedince najväčšej žijúcej korytnačky v súčasnosti – kožatky veľkej.
Ale nový druh objavený v Španielsku podľa Prírodopisného múzea v Londýne ukazuje, že korytnačí gigantizmus nepredstavoval iba americký fenomén. Leviathanochelys aenigmatica nedosahuje vyše 4,5-metrovú dĺžku korytnačky Archeolon. „Španielska“ korytnačka však bola o čosi širšia, a tak ju vedci radia medzi najväčšie, aké kedy na planéte Zem žili.
Na opise nového druhu vo vedeckom časopise Scientific Reports sa podieľal paleontológ Àngel Hernández Luján. A podľa neho je Leviathanochelys aenigmatica zatiaľ len prvou z obrovských európskych korytnačiek.
„Sme optimisti a veríme, že v Európe je možné nájsť viac druhov gigantických korytnačiek. Úlomky ostatkov veľkých morských korytnačiek sa nachádzali po celej Európe aj predtým, no žiadna z nich nebola natoľko kompletná ako Leviathanochelys. Je len otázkou času, kedy sa objavia nové druhy veľkých morských korytnačiek z čias dinosaurov,“ vyjadril sa paleontológ Luján pre Prírodopisné múzeum v Londýne. Podľa kurátorky fosílií plazov a vtákov londýnskeho múzea Sandry Chapman ide o vynikajúci nález, ktorý bol veľmi dobre preskúmaný. „Pridáva ďalší diel skladačky o trendoch vo vývoji korytnačiek. Podporuje myšlienku, že extrémne veľkosti boli pred (štvrtohorným) vymieraním bežnejšie, následne prevládali menšie, ale stále značne veľké druhy.“
Evolúcia korytnačiek je stále zahalená rúškom tajomstva.
Najväčšia dnes žijúca korytnačka kožatka veľká žije v oceánoch v tropických a subtropických oblastiach, no výnimočne sa doplaví ďaleko na sever až k brehom Nórska. Dokáže plávať rýchlosťou 35 kilometrov za hodinu, dokáže sa ponoriť do hĺbky takmer 1 300 metrov a potopí sa až na dobu 70 minút.
Zvyčajne dosahuje dvojmetrovú dĺžku, ale jedinec vystavený v Národnom múzeu v Cardiffe, hlavnom meste Walesu, dosahuje takmer tri metre. Vyplavilo ju more na pláži Harlech v grófstve Gwynedd v septembri 1988. Korytnačka zahynula, pretože sa chytila do rybárskych sietí. Dožila sa približne 100 rokov.
Rekordnú veľkosť v dávnych dobách dosahovala aj sladkovodná korytnačka Stupendemys geographica, ktorej fosílie vedci našli vo Venezuele a Kolumbii. Pancier mala dlhý 2,4 metra, čiže bola 100-krát väčšia ako najbližší súčasný žijúci príbuzný – amazonská riečna korytnačka Peltocephalus dumerilianus.
Prvý objav gigantických korytnačiek sa datuje do roku 1870, keď Edward Drinker Cope opísal druh Protostega gigas. Prvý nájdený exemplár meral na dĺžku približne 3,9 metra, no následné fosílie ukázali, že tento druh mohol narásť do dĺžky 4,2 metra.
Ako pripomína Prírodopisné múzeum v Londýne, o dve dekády neskôr boli objavené zvyšky ďalšej obrovskej korytnačky Archelon ischyros. Aj keď boli prvé exempláre menšie ako Protostega, neskôr sa našla 4,6 metra dlhá fosília druhu Archelon, ktorú nazvali Brigitta. A tá nesie titul – najväčšia korytnačka, aká kedy žila na Zemi.