Pokoj. Nezlomnosť. Rovnaké črty na prvý pohľad nesú hory Sierra Nevada de Santa Marta, kde žijú poslední potomkovia predkolumbovskej civilizácie Tairona (tiež Tayrona).
Aj ich príbeh sa skrýva v rozprávaní Bladimira, ktorý nedávno navštívil Slovensko. OSN vyhlásila 11. december za Medzinárodný deň hôr preto, aby sme si podobné príbehy vypočuli. V horách sveta žije miliarda ľudí. Možno existujú v materiálnej chudobe, ale ich komunity sú nositeľmi neoceniteľnej skúsenosti, zbieranej po generácie – ako prežiť v meniacom sa svete.
Nemožno žiť z histórie
Foto: Fairtrade/Stanislav Komínek
Španielski dobyvatelia objavili odľahlý horský kraj Arhuakov až v roku 1863. Spolu s cirkvou a vládou narúšali spiritualitu domorodých obyvateľov. A – prinútili ich pestovať kávu, ku ktorej nemali žiadny vzťah oni ani kolumbijská príroda. Kolumbijské hmly sa kávy v živote nedotkli, bola cudzou pre kolumbijský hmyz aj pôdu.
Kolumbia je dnes druhým najväčším producentom arabiky. V Bladimirovej rodine sa káva pestuje dodnes. Spomína si, aká to bola pre jeho prarodičov nesmierna drina. Nemali mechanizáciu, všetko robili ručne, odšupkovali milióny kávových čerešní.
Ťažká práca sa odovzdáva z pokolenia na pokolenie. Na otázku, ako si môžu stále odovzdávať koloniálne dedičstvo, odpovedá prekvapene.
„Nemožno žiť z histórie a točiť sa v pripomínaní si starej zloby. Sme si vedomí toho, že káva nie je pôvodná plodina. Ale pre nás je dôležitejšie, že z nej teraz môžeme žiť. Tvorí náš základný príjem,“ zamračí sa.
Káva sa prepašovala do ich duchovného sveta.
Foto: Fairtrade/Stanislav Komínek
Srdce hory odomkne život bez soli
Hory, kde žijú Arhuakovia, sú jedinou oblasťou v Kolumbii, kde sa pestujú kávovníky v tieni. Káva znie jedinečnými tónmi a ovocnou arómou.
Lenže úplne prvé zrnká, ktoré indiánski pestovatelia pozbierajú v októbri, nespotrebujú. Ani nepredajú. Prvá úroda je darom starším. Bladimir používa rôzne slová. Liečiteľ, kňaz, ale často pensador, čo v portugalčine znamená mysliteľ. Myslitelia zhromažďujú prvé kávové zrná od všetkých členov komunity a prechovávajú ich vysoko v horách, vo zvláštnych kamenných domčekoch. „Tam zostanú nedotknuté navždy. Ako poďakovanie prírode, že nám veľa dáva.“ V domcoch driemu zrná veľmi starých ročníkov, ktorých arómu a chuť nikto nikdy neokúsi.
Tento zvyk sa týka aj ostatných plodín. S tým rozdielom, že iba káva zostane „navždy“. Fazuľu, juku a ďalšie dary starší skonzumujú aj s rodinami. Rola mysliteľa sa dedí, no nie automaticky. Budúci nástupca musí zvládnuť rituály, ktoré ho preveria. A ešte jedna podmienka – nesmie jesť soľ do chvíle, kým si nenájde partnera, s ktorým bude žiť.
„Veríme, že soľ je kľúčom, ktorý zamyká dvere k spiritualite skrytej vo vnútri hôr. Každý vrchol má vlastného ducha, srdce. Pochopiť to môže iba najčistejšia myseľ. Aby si človek nezatvoril spirituálne možnosti, nesmie konzumovať soľ,“ prezrádza Bladimir. „Keď sa človek ocitne uprostred pralesa, cíti, že prales sa s ním nejako zhovára. Prales vie plakať. Vie komunikovať nebezpečenstvá, ktoré sú na spadnutie. Aj tie, ktoré nastanú v budúcnosti.“
Môže schopnosť „načúvať“ hore plodiť dobré rozhodnutia?
Čítajte aj Zachránili sme pralesy. Zachránia nás?
Ak zakoreníte, kríza je iba kolísaním vetvy
Bladimir zachmúrene opisuje, ako pred vyše desiatimi rokmi trel biedu. Lebo bol sám, neznámy, nepočuteľný. Odkázaný ako tisíce jemu podobných na moderné formy vykorisťovania.
Foto: Fairtrade/Stanislav Komínek
Farmár v horách nemá totiž ani cestu, po ktorej by sa k nemu niekto dostal. Nemá auto. Čaká, kým príde kojot, tak prezývajú výkupcu. Povie – toto ti zaplatím, toto je aktuálna burzová cena kávy. Ak sa ti nepáči, nechaj si. Samozrejme, že predá. Čo by robil? Iný kojot nepríde.
80 percent všetkej kávy na svete pochádza od drobných farmárov, ako je Bladimir. 44 percent z nich žije v chudobe, na deň im vychádza menej než 3,2 dolára. 22 percent dokonca v extrémnej chudobe, s dennou sumou menej ako 1,9 dolára. Také sú zistenia platformy Enveritas, ktorá pracovala s definíciou chudoby podľa Svetovej banky.
Iba na konci minulého storočia sa myslitelia indiánskych pestovateľov rozhodli, že je dobré naďalej pestovať kávu. Ak chcú, aby ich kultúra prežila. Ale musí sa udiať ešte čosi. V horách Sierra Nevada de Santa Marta vznikajú družstvá, ktoré hlas drobných zjednocujú. Najvýznamnejším sa stane ASOSEYNEKUN. Myslitelia rituálmi posväcujú už nielen manželské, ale aj nové obchodné vzťahy. Družstvá sa pripájajú k obchodnému partnerstvu Fairtrade, ktoré sa usiluje o férové ceny a o čo najbližie spojenie producenta s konzumentom. Aby sa obišli ohnivká priekupníkov, ktorí zneužívajú slabú pozíciu osamotených farmárov.
Bladimir hodnotí rozhodnutie vstúpiť do ASOSEYNEKUN ako správne. Družstvo je pre Arhuakov ako pevný strom. Kolísanie cien na burze, pandémia covidu, to všetko sú len záchvevy vetvy vo vetre. Ale vietor mocnie a vetvy sa kníšu viac.
Dejiny zlata i násilia
V Sierra Nevada de Santa Marta žijú štyri pôvodné národy – Kogi, Wiwa, Kankuamo a Arhuakovia (Arhuaco). Pred 14 rokmi sa odhadovalo, že ich je spolu 35– až 51-tisíc.
Sú nositeľmi techník, zvykov a myšlienok sofistikovanej predhispánskej civilizácie Tairona. Ovládala udržateľné poľnohospodárstvo, budovala systémy na tlmenie erózie. A vyrábala pozoruhodné predmety zo zlata. Mali duchovný význam, nie „obchodnú“ hodnotu.
Ľud Tairona na rozdiel od Inkov, Aztékov či Mayov španielskym dobyvateľom vzdoroval desiatky rokov, za čo si u samotných Španielov vyslúžil obdiv.
Časť napokon ušla pred conquistadormi do hôr a uchránila sa pred tým najhorším z koloniálneho mlynčeka. A preto ich Španieli „znovuobjavili“ až v roku 1863.
Čítajte aj Banány v akcii. Farmári v priepasti
O storočie neskôr ich „objavili“ paramilitantné skupiny. Od 60. rokov 20. storočia celú krajinu zasiahla činnosť ultraľavicových Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), ktoré viedli gerilovú vojnu proti vláde. Zarábali na únosoch, obchode s drogami, obyvateľstvo zastrašovali vraždami.
Bohaté rodiny zakladali vlastné skupiny domobrany. Vymkli sa kontrole a páchali ešte väčšie násilie. Prepadávali domy, zabíjali majiteľov, i deti. Kradli jedlo, zvieratá, vyhnali ľudí. Niektorí sa vrátili po uzavretí mieru v roku 2016. Mnohí sa odmietli vrátiť. Fairtrade upozorňuje, že v oblastiach strednej a južnej Kolumbie sú pestovatelia kvôli chudobe a naďalej aj tlaku ozbrojených skupín nútení pestovať koku.
Zamknuté bohatstvo
Kolumbijská vláda urobila Arhuakom podľa Bladimira veľké ústupky. „Umožnila nám udržať si izolovanú kultúru. Ponechala nás našim zvykom, pravidlám. Žijeme v chránenom, privilegovanom prostredí.“
Keď k nim príde biely človek a zaľúbi sa do prostredia, začne prenikať do ich kultúry, vnímajú to ako nebezpečenstvo. „Prináša civilizačný vplyv, ktorý môže mať za následok poškodenie. Sme ostražití.“ Rovnaké to je, keď nejakého Arhuaka očaria civilizačné novoty. Vypudia ho.
„Veľmi dobre si uvedomujeme, že kolumbijská vláda by v našich horách rada ťažila nerastné bohatstvo. Sú tam ložiská všetkého možného.“ Zahraničný kapitál je podľa Bladimira pripravený. „Len čo by Kolumbia povedala – je to otvorené, môžete prísť, začalo by sa ťažiť.“
Otvorenie baní by pre štyri domorodé národy znamenalo vysťahovanie. „A toto nás najviac ťaží a desí.“
No predsa do ich hôr „niekto“ vtrhol bez pozvania.
Siahnuť na nedotknuteľný prales?
V Kolumbii sa predlžuje obdobie sucha. Mohutnejú dažde. V horách bolo ešte pred 20 rokmi po súmraku cítiť chlad. „Dnes, keď spíme, je stále teplo. Klíma sa mení, teplota sa neuveriteľne zvýšila,“ hovoria Maria Clementina Blanco a Emilio Rincón. Aj ich spoveď zachytáva výstava Kávová kríza, ktorá na jeseň prešla asi 150 mestami v Česku a na Slovensku. Realizátorom je Fairtrade Česko a Slovensko, príbehy a fotografie z Kolumbie priniesli Stanislav Komínek a Lukáš Matěna.
Podobné skúsenosti s extrémnym počasím opisuje aj Bladimir. Predlžuje sa aj obdobie dažďa. Čo nie je dobré. „Kávovník si myslí, že je stále zima. Nahadzuje nové a nové kvety, pribúdajú nové a nové čerešne. Nestíhajú dostatočne dozrieť.“
Čítajte viac Planéta zametá najprv s tými, čo jej ublížili najmenej. Volajú o pomoc
Výstava pripomína štúdiu Zürišskej univerzity aplikovaných vied – do roku 2050 bude na svete o polovicu menej plôch, kde sa ešte bude dať pestovať káva. Na vlastnej koži som toto riziko spoznal v Keni. Je možné, že ani v Kolumbii káva nebude?
Menej kvalitná, ale odolnejšia robusta možno prežije. Ale citlivá arabika má problém. „V kolumbijských horách sa od roku 1980 zvýšila priemerná teplota o 1,2 stupňa a vhodné oblasti na pestovanie kávy sa posúvajú do vyšších nadmorských výšok. Hrozí kvôli tomu klčovanie pôvodných pralesov,“ varujú autori výstavy.
Bladimir zápalisto kontruje, že majú čosi ako domorodý zákon. „Prales je nedotknuteľný.“
Lenže faktom je, že už aj pozemok Bladimira prestáva byť vhodný na pestovanie kávy. Farmu nepresťahuje. Bude pestovať kávu? Vyhrnie si rukávy.
Človeku neprináleží odňať život stromu
„Nemôžeme len tak skončiť s kávou. Zabili by sme našu históriu. Už je súčasťou našich dejín. Je v tom kus našej duše, srdca, je to fundament našej kultúry.“ Tak čo urobia? Už sme to naznačili. Všetko je len pohybom vetvy vo vetre.
Foto: Fairtrade/Stanislav Komínek
Sú jedinými v Kolumbii, kde pestujú kávu v tieni. Ešte odhodlanejšie bránia každý strom. Pretože reguluje teplotu, vlhkosť.
„Je pre nás ako ľudská bytosť. Má dušu. Sťatie by znamenalo odňať tejto bytosti právo na život. A to človeku neprináleží.“
Ďalšiu oporu nachádzajú v spolupráci. „Keď vidíme, že niekto stráca, celé družstvo sa spojí a premýšľa, ako pomôcť. Hľadáme nový vhodný pozemok. Poskytujeme mikropôžičky so smiešnymi úrokmi s odloženou splatnosťou, kým nezačnú nové pozemky zarábať. Keď má u nás jednotlivec problém, ide o problém komunity.“
A tiež – farmári spestrili plodiny. Práve s tým pomohlo Bladimirovi družstvo. S pestovaním kakaa, cukrovej trstiny.
Väčšina chorôb pochádza zo žalúdka
„Ak sa niečo zlé stane s kávou, už ma to nezničí. Zvyšné plodiny mi pomôžu vykryť straty,“ mieni Bladimir.
Výnosy z kávy sa znižujú. Kým z jedného koša mali predtým aj deväť kilogramov exportnej kávy, dnes je to iba šesť až sedem. Zrná sú menšie, majú hrubšiu šupu.
Chémii odolávajú. „Iní ju používajú. Vieme, že by sme mali vďaka nej väčšiu produkciu. Ale nebola by to kvalita.“
A navyše, Arhuakovia sú presvedčení, že 90 percent civilizačných chorôb je spôsobených kontamináciou stravy človeka. „Väčšina chorôb sa začína v žalúdku. Ak máme záujem chrániť prírodu, a teraz je to skutočne nevyhnutné, musíme chrániť aj človeka ako takého. Je nemysliteľné, aby sme nakúpili chémiu a začali tráviť plodiny.“
Lenže niektoré vetvy pevného stromu začali praskať.
Hora sa nehýbe. Prispôsobí sa
Klimatická kríza podľa Fairtrade Česko a Slovensko len násobí dlhodobú cenovú krízu. „V roku 2019 klesla cena kávy na najnižšiu hodnotu za viac než desať rokov, čo prinútilo farmárov predávať svoju úrodu za nižšiu cenu, než aké sú ich výrobné náklady. Mnohí farmári sa ocitli v chudobe a boli prinútení prejsť na pestovanie nezákonných plodín ako koka a konope alebo úplne upustiť od pestovania kávy a odísť za lepšími pracovnými podmienkami.“
Bladimir naznačí, že v družstvách sa zdieľa ešte jedna podstatná vec. Sebavedomie. Odvaha rozvíjať kreativitu. „Musíš byť tvorivý, stále premýšľať, ako robiť veci po novom.“
Časť pozemku vyhradil na experimentovanie. Vysadil rôzne odrody kávovníka. O opeľovanie sa nestará, žije tu stále veľa divokých včiel. Čakal, čo bude.
Po opeľovaní sa rastliny prekrížili a vzišla z toho odroda, ktorej plody síce nemajú takú jasnočervenú farbu. „Ale znesie drsnejšie podmienky. Vytvoril som si vlastnú odrodu! Sám. S pomocou divých včiel.“