„Čo sa týka hodnotenia skladieb v jednotlivých oddeleniach, až v piatich z ôsmich sme získali zlaté medaily. Boli to trojťažky, mnohoťažky, pomocné maty, samomaty a exoskladby," hovorí Bedrich Formánek, 89-ročný slovenský šachový skladateľ, ktorý bol v rokoch 1994 – 2002 prezidentom Svetovej organizácie kompozičného šachu. (Šachovú rubriku v denníku Pravda vedie už od roku 1965.)
Ako sa dá stručne laikovi predstaviť kompozičný šach a odkedy sa v ňom uskutočňujú majstrovstvá sveta?
Klasický „hraný" šach je bojom dvoch súperov, v ktorom jeden chce poraziť druhého (dať mu mat) a druhý prvého. Prípadne sa partia skončí nerozhodne (keď nie je možné dať mat). V kompozičnom šachu sedí nad šachovnicou (modernejšie pri počítači) jeden šachista (hovoríme mu šachový skladateľ) a na základe vlastnej fantázie voľným prekladaním figúrok sa snaží vytvoriť nejakú zaujímavú kombináciu. Je to teda akési intelektuálno-umelecké odvetvie šachu. Majstrovstvá sveta (pôvodne nazývané svetová súťaž) sa usporadúvajú od roku 1973 v intervale štyroch-piatich rokov. Výsledky 11. majstrovstiev, na ktorých sa zúčastnilo 33 štátov, vyhlásili v novembri 2022 vo Fudžejre v Spojených arabských emirátoch na 64. svetovom kongrese kompozičného šachu.
Čítajte viac Pán šach. Bedrich Formánek vedie šachovú rubriku v Pravde 50 rokov!
Ako vyzerá hodnotenie šachových skladieb?
Medzinárodní rozhodcovia udeľujú skladbám body a pripájajú komentáre. V prípade víťaznej slovenskej trojťažky (mat 3. ťahom) veľmi rád spomeniem slová indického rozhodcu. Uviedol, že je to nádherná skladba s dvoma prepletenými súbormi variantov s bielymi a čiernymi ťahmi, opakujúcimi sa v oboch súboroch. Poukázal na to, že štyri páry matov sa uskutočňujú na rovnakých poliach, čo označil za veľmi harmonické a lyrické.
V prepočte na počet obyvateľov máme najviac veľmajstrov na svete.
Má kompozičný šach na Slovensku úspešnú tradíciu?
Jednoznačne áno. Na majstrovstvách sveta počas existencie Československa sa slovenskí skladatelia stále zlepšovali, vo štvrtom ročníku v roku 1990 získali 98 % československých bodov a dosiahli celkové druhé miesto (iba 5 bodov za Sovietskym zväzom!). Od vzniku samostatného Slovenska sme skončili druhí ešte dvakrát. A teraz prišlo vytúžené prvenstvo! Z prvého obdobia treba spomenúť najmä Ľudovíta Lačného a Štefana Sovíka, dnes už „ťarcha” leží predovšetkým na našich veľmajstroch. Pokiaľ ide o súčasný triumf, zvlášť sa treba poďakovať Petrovi Gvozdjákovi.
Kto je to a prečo práve jemu?
Veľmajster kompozičného šachu, jeden z piatich slovenských. V prepočte na počet obyvateľov máme najviac veľmajstrov na svete. Peter si zaumienil, že urobí maximum, aby sme na týchto majstrovstvách zvíťazili. Vyšlo to.
Priblížte názvy kategórií kompozičného šachu, o ktorých určite väčšina čitateľov počuje prvýkrát. <Ak>Ako tomu hovorievame, osem „oddelení“ tvoria dvojťažky, trojťažky, mnohoťažky, štúdie, pomocné maty, samomaty, retroskladby a exoskladby. Mimochodom, v retrográdnych skladbách hrá podstatnú úlohu skúmať, čo sa stalo na šachovnici v minulosti. Exoskladby, ako najmodernejšie odvetvie kompozičného šachu, používajú iné figúry alebo pravidlá, alebo šachovnice a podobne.
Vráťme sa k majstrovstvám sveta. Akú majú podobu?
Určite špecifickú. Účastníci sa neschádzajú na jednom mieste s tým, že by podujatie trvalo jeden či dva týždne. Od organizátora majú lehotu vyše jedného roka na vytvorenie skladieb na predložené témy. Autori si vymieňajú názory, často to býva skladba viacerých skladateľov, napríklad jednu z našich úspešných kompozícií na šampionáte vytvorili piati. Náš úspešný tím mal dvanásť aktérov: spolu s Gvozdjákom z Bratislavy to boli Ladislav Salai ml. (Martin), Emil Klemanič (Pezinok), Jozef Havran (Šaľa), Marek Kolčák (Bratislava), Štefan Sovík (Nitra), Michal Hlinka (Košice), Ľuboš Kekely (Snežnica), Juraj Brabec (Bratislava), Zoltán Labai (Veľký Kýr), Juraj Lörinc (Bratislava) a Ladislav Packa (Galanta). Kapitánom bol Marián Križovenský (Bratislava).
Čítajte viac Americký podvodník? Nad šachistom, ktorý zdolal šampióna, sa vznáša tieň
Povedzme si aj niečo o hranom šachu – dá sa povedať, že učí trpezlivosti, vyhnúť sa unáhlenému nepremyslenému rozhodnutiu, vedieť skúsiť čítať myšlienky iného človeka, ba dokonca možno i pokore?
Nie som síce expertom v tejto oblasti, ale hraný šach nepochybne učí človeka, aby vedel správne ohodnotiť situáciu. Šachista musí vidieť niekoľko ťahov dopredu. A šach učí aj vedieť prehrávať. Hráč totiž musí byť uzrozumený s tým, že každú šachovú partiu nevyhrá. Kto si zvykne na prehry v šachu, ten sa dokáže lepšie vyrovnať s prehrami v životných situáciách. Šach má nielen výchovné vlastnosti, učí aj matematicky presne rozmýšľať. Čítal som jednu zaujímavú štúdiu.
Čo z nej vyplynulo?
Výskum uskutočnili v New Yorku až na tritisíc základných školách. Žiakov rozdelili na tých, čo vedia hrať šach, a na tých, ktorí šach nehrajú. Vysvitlo, že žiaci hrajúci šach boli všeobecne lepší približne o desať percent, a to nielen v matematike, ale aj vo viacerých ďalších predmetoch.