V roku 2012 Pravda publikovala reportáž z mliečnych fariem amerického Wisconsinu s titulkom Kolumbus objavil Ameriku, Američania roh hojnosti. Odhalila podobenstvá i rozdiely medzi slovenským a americkým modelom poľnohospodárstva. S prekvapením zisťujeme, že dvoma rozdielnymi cestami vznikli veľkovýrobné podniky ťažiace z moderných technológií, nasadenie ktorých umožňuje koncentrácia kapitálu.
„Vo Wisconsine sú farmy, ktoré veľkosťou a štýlom hospodárenia až nápadne pripomínajú najväčšie slovenské družstvá. Pravda, je tu istý rozdiel – kým najväčšie americké mliečne farmy využívajúce Mexičanov ako lacnú námezdnú pracovnú silu odštartovali kedysi ako neveľké rýdzo rodinné hospodárstva, slovenské družstvá sa privatizujú. Ekonomickú moc v nich preberajú manažmenty alebo sa ich zmocňuje zahraničný kapitál. A zo slovenských družstevníkov, nedávnych podielnikov, sa stávajú tiež iba námezdní pracovníci.“
Čítajte viac Prečo vo výrobe potravín kráča Slovensko opačne ako rozvinuté krajiny? Čie a aké potraviny jeme?
Plán pripravený na poslednú chvíľu
Kam vlastne smeruje po trištvrte storočí od začiatku kolektivizácie a tridsiatich rokoch transformácie družstiev slovenské poľnohospodárstvo? Kto v ňom bude dominovať?
Matovičova a Hegerova vláda a jej ministri Ján Mičovský a Samuel Vlčan postavili svoj program na očiste odvetvia od korupčných afér a oživení sebestačnosti krajiny. Pokiaľ ide o korupciu, ktorá ovládla Pôdohospodársku platobnú agentúru v minulom desaťročí, najznámejšia kauza Dobytkár dodnes nie je uzavretá. Zdá sa však, že konečne boli nastavené hrádze získavaniu podpôr nečestným spôsobom, aj keď prideľovanie podpôr „našim“ neobišlo ani posledného ministra.
Čítajte viac Dáni na Slovensku: Nie sme pôdni baróni
Slovensko v poslednej chvíli pripravilo Strategický plán rozvoja poľnohospodárstva, ktorý reaguje na zámery novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ako sa bude realizovať v podmienkach dosluhujúcej či možno aj úradníckej vlády, ukážu najbližšie mesiace. Tento plán sa pokúšal Vlčan zostaviť ako plán zmierujúci veľké, stredné a malé podniky, akcentuje podporu mladých farmárov, ktorí by mali dostať štedrejšie podpory aj v dôsledku redistributívnych platieb, teda platieb, ktoré veľkým z podpôr zoberú a presmerujú ich do menších podnikov.
Poľnohospodár? Kto je to
Slovensko stále hľadá odpoveď na otázku, kto je aktívnym poľnohospodárom? Hoci sa v médiách čoraz viac ujíma pomenovanie farmár, ani zďaleka nevyjadruje, kto je kto v slovenskom poľnohospodárstve. Lebo aj na rodinných farmách sú zamestnanci, takisto ako v preživších družstvách alebo v obchodných spoločnostiach. Máme vynikajúcich ovocinárov, ale okrem toho, že rozumejú pestovaniu ovocia, sú predovšetkým manažéri organizujúci výrobu, obchod či spracovanie. A to na plochách, ktoré mnohonásobne prevyšujú klasické rodinné ovocné sady.
Sme totiž takí, aké potraviny jeme, ako sa o územie, kde sa rodia, staráme. Na to by naše budúce vlády mali prihliadať.
Kto je dôležitejší alebo konkurencieschopnejší – malý rodinný hospodár, jeho pracujúca rodina či veľké podniky rôzneho typu? Na trhu sa súťaží najmä efektívnosťou, kvalitou a dnes zdravotnou neškodnosťou potravín. Štruktúra podnikov všetkých foriem podnikania na pôde podlieha zmenám a ustavične sa vyvíja.
Je dobré, keď vieme potravinu personalizovať. Výborne to ide pri bryndzi z toho či onoho salaša, mede či víne, kde osobne poznáme včelára a vinára, ale súčasne máme na trhu aj výrobky z veľkých mliekarní, mäsokombinátov, ktoré spracovali mlieko a mäso z veľkých fariem. Máme s ich konzumáciou problém? A zaujíma nás najmä v časoch dražejúcich potravín ich pôvod alebo len cena?
Stojíme pred otázkami, ktoré si musí spoločnosť vyjasniť a správať sa aj prostredníctvom agrárnej politiky spravodlivo ku každému poľnohospodárskemu podniku – výrobcovi. Pôda a potravina slúžia ako identifikačný a zjednocovací znak. Mali by sme na to myslieť. Sme totiž takí, aké potraviny jeme, ako sa o územie, kde sa rodia, staráme. Na to by naše budúce vlády mali prihliadať.