Výraz umelá inteligencia pochádza z anglického artificial inteligence, skratka AI. Ide o neutíchajúci fenomén roka 2023 a prináša otázku – čo ak bude čoskoro nutné rozlišovať výsledky tvorivosti, umelecké diela na ľudské a robotické, strojové, umelé? Bude raz obal hudobného albumu či knihy upozorňovať – pozor, ja som ľudská hudba? Ľudská kniha?
Existuje „človečia“ výsada, ktorej tvorivé zapojenie prináša ozajstné potešenie: sarkazmus. Ešte pred zhruba desiatimi rokmi sa dali v novinách nájsť titulky – Sarkazmus od umelej inteligencie nečakajte. Sarkazmus pletie umelú inteligenciu.
Minulý rok otváral časopis Time témou – Umelá inteligencia teraz dokáže tvoriť originálne vtipy, a to nie je na smiech.
Skúste sa dnes opýtať Alexy, virtuálnej asistentky s umelou inteligenciou od Amazonu – Alexa, dokážeš byť sarkastická? Odpovie – nie som veľmi dobrá v sarkazme, ale možno som v tom naozaj, naozaj, naozaj veľmi dobrá.
Do „porážky“ výnimočne uspokojujúcej ľudskej tvorivosti sa lejú milióny eur. Celé univerzitné tímy pracujú na vývoji detektorov sarkazmu založených na strojovom učení a dolovaní textu (áno, aj text možno ťažiť, v angličtine existuje výraz text mining, stroje v textoch dolujú zvyčajne užitočné informácie, znalosti). Načo? Aby vedci víťazoslávne povedali – tak, stroje nás, ľudí nepokorili len v šachu, či v hre Go, ale konečne aj v sarkazme? Nie.
Výskumníci na University of Central Florida sa do podobného projektu pustili napríklad preto, aby pomohli spoločnostiam na sociálnych sieťach lepšie chápať sentiment zákazníkov a ich spätnú väzbu. Je sarkazmus poslednou ochrannou vrstvou?
Foto: openart/rebel360
Detská ilustrovaná knižka za jeden víkend
Ammaar Reshi je dizajnový manažér v USA. Cez víkend sa hral s nástrojmi, ktoré využívajú umelú inteligenciu. ChatGPT, MidJourney a ďalšími. O chvíľu mal hotovú 12-stranovú ilustrovanú detskú knižku s názvom Alica a Sparkle (Alice and Sparkle), o pár dní ju začal predávať na Amazone. Predáva sa aj dnes, paperback za 8,60 eur. S pevným obalom za 35,78 eura. E-kniha do čítačky za 4,70.
Alica si postaví vlastného robota s umelou inteligenciou, pomenuje ho Sparkle. Na dobrodružnej ceste by mal príbeh odhaliť schopnosti umelej inteligencie a zdôrazniť, aké je dôležité využiť ich v prospech dobra.
Od 4. do 14. decembra 2022 sa Reshimu podarilo predať asi 70 kópií a vyslúžiť si viacero rozporuplných hodnotení od „absolútne priepastné“ po „budúcnosť“. Na portáli Goodreads má knižka veľmi chabé hodnotenie. Čitateľka Hanna sarkasticky pripomína výrok japonského animátora Hayaoa Miyazakiho z legendárneho animátorského filmového štúdia Studio Ghibli o umení vytvorenom umelou inteligenciou – mám silný pocit, že to uráža život samotný.
Čítajte aj Robot berie prácu. Alebo daruje slobodu?
Čitateľ Abby Rocha naopak píše: „Viete čo? Prečítal som ju päťročnej dcére a úplne si ju zamilovala. Áno, obrázky môžu byť trochu strašidelné, napríklad ruky s pazúrmi, ale to si žiadne päťročné dieťa nevšimne.“
Okrem pazúrových rúk pozornému čitateľovi neunikne, akoby niektoré objekty plávali. Niekde sú tiene úplne mimo. Trochu kostrbatá je niekde aj kompozícia textu. Ale to sú len detaily, dajú sa doladiť. Alica a jej robot Sparkle vyvolali rozruch inými črtami, ktoré majú potenciál zatriasť tým, ako vôbec knihy a ilustrácie vznikajú.
Krádež storočia alebo odveká inšpirácia?
Hlavná výčitka sa týka neoriginality knižky. Jej ilustrácie sú podľa kritikov navrstveným vykrádaním iných ľudských autorov. Takto to skutočne systémy ako Midjourney robia. „Ťažia“ v miliónoch obrázkov, ktoré už existujú na internete, učia sa algoritmy, aby rozpoznali vzorce a štruktúry v týchto obrázkoch, aby dokázali generovať nové.
„Rýchlosť a ľahkosť, s akou Reshi vytvoril Alice a Sparkle, názorne ilustruje etické obavy z umenia vytváraného umelou inteligenciou,“ píše magazín Time. „Znamená to, že ktorýkoľvek umelec, ktorý uploaduje svoju prácu on-line, môže kŕmiť tento algoritmus, bez toho, aby na to dal súhlas.“ Aj samotný pán Reshi, tvorca detskej knižky pre Time, hovorí, že tieto obavy treba brať vážne a treba umelcov počúvať. Firmy, ktoré vyvíjajú umelú inteligenciu, by to mali podľa neho zohľadniť.
Lenže aká je hranica medzi vykrádaním a vplyvom, inšpiráciou? V roku 2006 bola v juhoafrickom Johanesburgu otvorená výstava pod názvom Picasso a Afrika. Ako prvá na svete poukázala na veľmi úzky vzťah medzi prácou jedného z najvýraznejších maliarov 20. storočia a africkým umením. Ale čo ak to bol viac než úzky vzťah?
Foto: openart/limocrafter
Napríklad Picassova skica troch antilop má veľmi blízko k africkým Bambarským sochám antilop. Publicista César Chelala takmer vykríkol „Picasso!“, keď sa v múzeu v Libreville, hlavnom meste Gabonu, postavil zoči-voči prastarej africkej soche v životnej veľkosti. Tá podobnosť so štýlom španielskeho majstra!
Podľa niektorých kritikov Picasso rozhodne vykrádal africké umenie. No bývalá riaditeľka a kurátorka Juhoafrickej národnej galérie Marilyn Martinová namieta, že to tak nebolo. Podľa nej africké umenie vďaka Picassovi metamorfovalo do niečoho nového, fenomenálneho. A Picasso sa vďaka africkému umeniu tvorivo oslobodil.
Neodohráva sa čosi podobné aj v neurálnych sieťach umelej inteligencie? Bizarné? Umelci podľa časopisu Time už žiadajú regulácie pre algoritmy, aby boli ochránené práva a majetok tvorcov. Lenže kolotoč sa už krúti. Ammaar Reshi totiž názorne ukázal najmä to, ako jednoducho, rýchlo a lacno sa možno dopracovať k dielam, na ktorých ľudia pracujú týždne, mesiace.
Robotický kokteil
Umelej inteligencii boli venované panelové diskusie na marcovom knižnom veľtrhu detských kníh v Bologni. Ilustrátori, vydavatelia, tvorcovia literatúry pre deti na nich kládli rôzne otázky. Prináša umelá inteligencia smrť umeniu? Alebo je to evolúcia umenia? Siahnu vydavatelia po lacných, rýchlych, umelých obrázkoch a ilustrátori to môžu zabaliť?
Balet v San Franciscu v najnovšej sezóne už používa obrázky vygenerované nástrojom Midjourney na upútavku k Luskáčikovi. Digitálne vygenerovaná modelka Shudu Gram pózuje pre tvorcov módy, návrhárov viacerých značiek, nechýba Louis Vuitton.
Žiaľ, aj dezinformátori, sú dnes „významnými tvorcami“.
Pred Veľkou nocou sa pápež František ukázal v luxusnej zimnej bunde. Pôsobilo to dokonale, vierohodne. Išlo však o vygenerovaný obrázok, na ktorý vo svojej tlačovej správe poukázalo tento týždeň aj Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, názov znel – Umelá inteligencia predstavuje bezpečnostný problém.
Foto: Reddit
Už začiatkom februára slovenská polícia upozornila, že jedným z hlavných dezinformačných naratívov roka 2023 budú „sfalšované voľby“. A práve obrázky vygenerované umelou inteligenciou môžu dezinformátorom v tejto téme nahrať.
„Tvorcovia dezinformácií svojím konaním sledujú predovšetkým vytváranie a udržiavanie chaosu v spoločnosti. Policajný zbor očakáva, že aj táto časť umelej inteligencie bude z ich strany zneužívaná. Vďaka modernému nástroju budú mať príležitosť manipulovať realitu, vytvárať si obrázky zo situácií, ktoré sa nikdy nestali,“ varuje polícia. A pridáva nie sarkastický, ale realistický dôvetok, že podľa Eurobarometra občania Slovenskej republiky patria v Európskej únii k najnáchylnejším uveriť dezinformáciám.
Vypočujte si podcast k téme:
Kto cíti potrebu rozpustiť obavy tohto sveta, v jednom z bratislavských barov mu ponúknu drink od – umelej inteligencie.
Pánboh na jednotku
Umelá inteligencia ho vymyslela celý. Od receptu cez ingrediencie. No, vymyslela… Na začiatku bol živý skutočný bratislavský barman, ktorý si vymyslel, že zadá do nástroja ChatGPT niečo v štýle – navrhni drink, v ktorom bude rum a slovenská bylinka a malo by to byť pre high class bar. Umelá inteligencia vygenerovala ešte aj obrázok drinku, ktorý sa celkom podobá na realitu, navrhla potom názov aj popis drinku.
Inde v Bratislave zasa nedávno vymýšľali popis pre novú firemnú pobočku. Návrhy od kolegov boli fajn, ale nakoniec sa vybralo to, čo vymyslela umelá inteligencia. Lebo to jednoducho bolo – lepšie.
Keď sa zhováram s kreatívcami, tvorivými ľuďmi, ktorí píšu, kreslia, učia iných, postrehy k tvorivým schopnostiam umelej inteligencie sú rôzne. Rôzne úprimné, rôzne sarkastické. Jedna učiteľka premýšľa nad tým, ako asi bude potrebné prerobiť vtipy. Pretože – iba Pánboh vie na jednotku, učiteľ na dvojku, žiak na trojku. A umelá inteligencia? Dokáže napísať maturitný sloh tak dobre, že to skúsená slovenčinárka nemusí odhaliť. No pohotovo ma presviedča, že má ešte stále v rukáve tromf. Pozná svojich žiakov dobre, pozná ich štýl vyjadrovania, slovnú zásobu. Doteraz vždy odhalila, keď jej niekto doniesol nepoctivú domácu úlohu stiahnutú „z netu“. „Štýl písania konkrétneho človeka zatiaľ umelá inteligencia napodobniť nevie. Či áno?“ pýta sa ma. Neviem, možno je to len otázka intenzívnejšej „ťažby“ doterajších textov daného autora.
Čítajte aj Vedci učia umelú inteligenciu hľadať lož. Nie je to ľahké
Pýtam sa každého to isté – máš obavy? Vypočujem si aj takúto odpoveď: nie, nebojím sa, som vďačný. Pretože to nenahrádza kreativitu, jednoducho umelá inteligencia dokáže generovať veci, ktoré ti nezídu na um, je to ďalšia hlava v brainstormingu, akurát to musíš po nej vždy trochu upratať, učesať. Pýtam sa po takejto odpovedi znova – naozaj nemáš obavy? No tak, bojím sa trochu, kam to zájde, ale možno ma zabije skôr klimatická zmena alebo Rusko.
Pýtam sa aj Mariána Šimka, experta na umelú inteligenciu, zástupcu riaditeľky Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. „Ponúknem môj osobný názor. Vo všeobecnosti sa báť netreba. Samozrejme, najnovšie pokroky môžu výrazne ovplyvniť celú oblasť, ale ja by som sa na fenomén AI pozeral skôr ako na príležitosť. Umelci získavajú do rúk nástroj, ktorý im môže pomôcť tvoriť lepšie – domnievam sa, že kvantitatívne aj kvalitatívne. Dokonca otvorí aj nové, doteraz nepoznané dimenzie tvorenia. Stále tak bude vznikať obsah, ktorý bude mať hodnotu pre toho, komu je určený. Prinesie to mnoho výziev – originalita, licencovanie, práva. Ale riešenie výziev je prirodzenou súčasťou života. Ľudstvo tomu čelí oddávna.“
Tento článok napísal človek.