Počas slávnostného príhovoru na vernisáži Muchovej výstavy sa rozfúkalo a moderátorke Alenke Heribanovej takmer odletel klobúk. Spadol aj propagačný panel za jej chrbtom, akoby Alfons Mucha (1860–1939) chcel povedať: „Som tu, pozerám sa.“ Osobne bol prítomný aj veľmi sympatický, usmievavý Muchov pravnuk Marcus, ktorý svojho pradeda síce nikdy osobne nestretol, ale vzdal sa úspešnej kariéry v americkom Hollywoode, aby pracoval v Nadácii Mucha a šíril výtvarný a grafický odkaz svojho slávneho príbuzného. Presťahoval sa do Prahy a usilovne sa učí po česky. V rozhovore, ktorý čoskoro prinesieme, priznal, že sám rád vo voľnom čase maľuje, ale netrúfa si tvrdiť, že je talentovaný. Pod jeho rukou vznikajú skôr prírodné motívy, pričom pradedovým kompozičným vzorcom bola vždy pôvabná žena harmonicky naaranžovaná s kvetmi a ďalšími prírodnými motívmi.

Muchova výstava „Kvetinové svety“ v Piešťanoch nie je jediná – je súčasťou série výstav v rámci „Muchovej cesty“. Inými slovami, súbežne sa konajú ešte tri ďalšie výstavy u našich českých susedov: v Ivančiciach, Hrušovanoch nad Jevišovkou a v Moravskom Krumlove. Všetko sú to miesta, ktoré sú nejakým spôsobom späté s Muchovým životom a prácou. V Ivančiciach sa napríklad Alfons Mucha narodil. A čo má tento tvorca inovatívneho grafického štýlu spoločné s Piešťanmi?

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov secesie navštívil Piešťany viackrát. Liečila sa tu jeho manželka Marie aj dcéra Jaroslava (z reumatizmu). Liečbu aj pohodlie a spoločenský život si tu užíval aj jeho syn Jiří. „O návštevách rodiny Alfonsa Muchu v Piešťanoch sa nezachovalo veľa informácií,“ hovorí PhDr. Vladimír Krupa, historik a riaditeľ piešťanského Balneologického múzea, ktorý pre výstavu urobil výber vzácnych archívnych dokumentov a fotografií Muchu a jeho rodiny. „Vďaka zachovanej korešpondencii, spomienkam Muchovho syna a správam v dobových periodikách môžeme návštevy Muchovej rodiny podložiť dôkazmi v rokoch 1928, 1929, 1930–32 a v roku 1936. Významný je však predovšetkým obraz, ktorý piešťanským kúpeľom daroval a je to jediná veľká olejomaľba na slovenský námet vytvorená v Nice v roku 1932 s názvom "Buď pozdravená, požehnaná studňa zdravia“. Je to poďakovanie kúpeľom za uzdravenie dcéry Jaroslavy a tá sa na obraze aj nachádza (vľavo, sediac v kresle). Na plátne je vpravo dole aj autorov podpis, čo tiež nie je štandard pre všetky jeho obrazy. K olejomaľbe sa viaže dramatický príbeh krádeže a vypátrania so šťastným koncom. Dnes ho možno obdivovať v plnej kráse vo veľkej jedálni zrekonštruovaného hotela Thermia Palace, na mieste, pre ktoré bol vytvorený. A jeho pravnuk Marcus ho tam zblízka uvidel po prvýkrát!

Štyri Muchove výstavy, či už tie u našich českých susedov, ale najmä tá slovenská, na piešťanskom Kúpeľnom ostrove, potrvajú do konca októbra 2023. Dohromady je na všetkých štyroch až 118 umeleckých diel. Mimochodom, jednu z najväčších zbierok Muchových diel vlastní bývalý prvý svetový profesionálny tenista Ivan Lendl, ktorý ich začal zbierať začiatkom 80. rokov. Čo si však o tom myslí jeho pravnuk Marcus Mucha a či ide o hodnotné kúsky, to sa dozviete v rozsiahlejšom rozhovore s Marcusom Muchom už čoskoro.
