Rieky už vodu Slovensku nedávajú, ale kradnú. Je to naše dielo

Tento nebezpečný fenomén sa odohráva len posledných pár desaťročí. Začal sa nenápadne, plazivo. Ukážeme si ho na Hrone. Rieka by zo svojej podstaty mala krajinu sýtiť vodou, lenže Hron si vodu absurdne berie a krajinu vysúša.

21.06.2024 13:32
hron, rieka Foto:
Rieka Hron bojuje o zvyšky prirodzenosti.
debata (71)

Taký je výsledok najmä stavby desiatok prehradení na Hrone, z toho mnoho malých vodných elektrární, zdrojov elektriny, ktoré sú v hľadáčiku súčasnej vlády a ktoré sa stále považujú za ekologické a neškodné.

Mohli by teoreticky takými byť, ak by sa stavali v oveľa menšej miere, citlivo a ohľaduplne voči prírode, predovšetkým, ak by neprehradzovali celý tok. Doterajšia prax je však úplne opačná, spôsobujú závažné škody, o ktorých sa mlčí. V aktuálnom legislatívnom zemetrasení sa navyše chystajú zmeny, ktoré výrazne obmedzia hlas občanov a obcí, ktoré by chceli podobným škodám na ešte stále krásnej slovenskej krajine zabrániť.

Zničili sme si naše rieky. Veď viac ako polovica riek na Slovensku dnes nedosahuje ani len dobrý ekologický stav a stále sa to zhoršuje.
Ivana Figuli, právnička

Život v krajine (by) sa zbláznil

Vedeli by ste nakresliť, aký tvar má rieka? Takéto prosté zadanie dostali žiaci z topoľčianskych škôl, ktorí vlani prišli na Deň Zeme do Galérie Topoľčany. Väčšina znudene švihla na papieri rovnú čiaru, alebo len mierne zakrivenú, ako keby skúšali vypísanú fixku. Nakreslili to úplne presne a takto by to nakreslil asi úplne každý. Pretože takmer všetky rieky, najmä tie v nížinách, dnes vyzerajú ako nudné rovné čiary.

Len jeden chlapec pomaly znázornil kľukatú rieku, zvíjajúcu sa ako had. „Môj otec je rybár. A takto má vyzerať rieka,“ vysvetlil. A má pravdu.

Prirodzená rieka nie je ako manželstvo. Nestabilita je prospešná
Video

Rieky sa majú v celej európskej krajine vrtieť, krútiť, meandrovať. Pri pohľade z výšky sa zdá, že Hron ešte stále prirodzene meandruje, no čím bližšie sa zadívate, tým zreteľnejšie sú umelé zásahy. Vidno pravidelnosť, na brehoch sú v mape akoby rozhádzané „céčka“, ide o staré meandre a bočné ramená, ktoré ľudia odrezali od hlavného toku. Človek v uplynulom storočí rieky svedomito upravoval a zrovnával na výsledný tvar – už to nie sú rieky, ale kanály. „Vypísané fixky“, z ktorých vyprchal život.

„Tým, že sa odrezali staré ramená, Hron stratil asi 70 (!) kilometrov pôvodnej dĺžky,“ pripomína Martina Paulíková, expertka na ochranu vôd z mimovládnej organizácie WWF Slovensko. To je akoby sme z mapy Slovenska zrazu vygumovali diaľnicu D1 zhruba z Bratislavy do Piešťan. Život v krajine by sa celkom určite zbláznil. Ako si možno myslieť, že život v riečnej krajine bude po takomto brutálnom zásahu v pohode?

rieka nitra Čítajte viac Je Slovensko čarovné, hrdé? Pozrite sa na rieky. Čo to tu stvárame?

Rieky nedokážu dodať ryby. Zostalo len 30 %

Rieky dnes bez pomoci človeka nedokážu zabezpečiť ani tú najzákladnejšiu vec – dávať ryby. Rybári musia ryby nákladne chovať mimo riek a potom ich nákladne do riek vypúšťajú. Po tisícročia predtým rybári jednoducho prišli k rieke a – lovili.

„Dnes je v našich vodách o 70 percent menej rýb ako pred 50 rokmi. Biomasa padla,“ upozorňuje profesor Vladimír Kováč, ichtyológ z Univerzity Komenského v Bratislave.

Je omyl myslieť si, že za zlé zdravie riek môže výhradne znečistenie. Je fakt, že najmä v druhej polovici 20. storočia sa vypúšťal do riek nehorázny toxický odpad v obrovských množstvách. Situácia sa v tomto smere výrazne zlepšila, sprísnili sa normy, vybudovali sa čistiarne.

Rieky sa pritom znečisťujú naďalej, nejde len o havárie, ale často o úmyselné zbavenie sa odpadu z rôznych prevádzok. A podieľajú sa na tom aj jednotlivci, ktorí bývajú pri vode a chcú ušetriť desiatky eur na žumpe, tak radšej vypúšťajú odpad za humnom do rieky, stačí si počkať na dážď, (v Pravde sme tomu venovali niekoľko reportáží). Aj napriek tomu je však hlavné nebezpečenstvo in­de.

Maninsky potok, toaletna misa, odpad Čítajte viac Ako si vážime rieky? Ako toalety. Nijako

„Vedecké štúdie jednoznačne dokázali, že problémom európskych vodných ekosystémov sú hydromorfologické zmeny,“ hovorí profesor. To sú všetky tie zásahy, ktorými človek menil tvar riek a zasahoval do nich. „Všetky typy vodných stavieb, hrádze, bariéry, priehrady.“

V USA zbúrali už vyše tisíc priehrad

Mnohé zo zásahov vychádzali z dobových poznatkov. A neboli ničím iným len reakciou na spoločenskú objednávku – na väčší záber poľnohospodárskej pôdy – preto sa ničili a vysúšali mokrade pri riekach, na lepšiu ochranu pred povodňami, na rýchlejšiu, pohodlnejšiu plavbu.

V súčasnosti, keď sa zbláznila klíma, sa spoločenská objednávka mení. Kľúčové je zadržať v krajine čo najviac vody. To sa nedarí práve preto, lebo rieky sme premenili na kanály, ktorých hlavných účelom je – vodu čo najrýchlejšie odvádzať preč.

Nové sú aj dnešné poznatky o riekach. A tak, aby sa ochránili dediny pred povodňami, nehovorí sa len o výstavbe ďalších megapriehrad, ktoré zaplavia veľké územie, ale viac sa spolupracuje s prírodou. Prehodnocuje sa doterajší čisto technokratický prístup k riekam. To neznamená, že priehrady a hrádze stratili úplne zmysel. Stále sú lokality, ide najmä o zastavané prostredie, kde je nutné technicky chrániť obyvateľstvo a majetok pred povodňami.

V susednom Česku však investujú milióny eur, aby vrátili aspoň v poľnohospodárskej krajine (ale niekde dokonca aj v meste, napríklad v Prahe na Rokytke) narovnaným riekam meandre, aby sa obnovili mokrade, ktoré pomáhajú tlmiť povodňové vlny (aj tomuto sme venovali viac reportáží, za všetky príklady spomeňme aspoň český polder Žichlínek).

Chrudim, záhon, riečka, potok Čítajte viac Investujú milióny, aby vrátili riekam pôvab

Prehodnocovať znamená aj búrať už postavené, ak sa preukáže, že to prináša spoločnosti viac škôd ako úžitku. Pred pár rokmi venoval prestížny vedecký časopis Science článok tomu, že v USA sa zbúralo už tisíc bariér na riekach. V celej Európe sa ich odstránilo už vyše 5 000. Dôležité tu pritom nie je búranie, ale ešte raz – prehodnocovanie, schopnosť človeka kriticky sa pozrieť na vlastné dielo.

Už v 19. storočí a niekde aj oveľa skôr sa zintenzívnili snahy o reguláciu riek. „Priehrady sa stavali po celom svete a na začiatku prinášali samý prospech, neboli viditeľné takmer žiadne škody. Lenže tie škody sa prejavia až po desiatkach rokov. A toto je tá chyba. Stále sme sa nepoučili. Narábajme s riekami, ale s poznatkami z 21. storočia a nie z 19. storočia!“ prízvukuje profesor Kováč.

A tak sa dostávame k malým vodným elektrárňam. K snahe získať viac pôdy, viac ochrany, viac vodných ciest, treba prirátať snahu získať viac elektriny. Môže sa to javiť ako čisté „terno“, veď netreba nikde znečisťujúco ťažiť uhlie či urán, riešiť úložiská toxického odpadu. Veď sa využije len sila rieky. Lenže práve toto je ten obmedzený pohľad, ktorý ignoruje poznatky o riekach.

Hať na Hučave, búranie Čítajte aj Miroslav Očadlík: Úbytok rýb by mal varovať, že v riekach niečo nehrá

Ekonomický nezmysel

Na asi 300-kilometrovom Hrone sa malo postaviť podľa plánov dokopy až 42 malých vodných elektrární. Zhruba každých šesť až osem kilometrov mala stáť jedna.

Polovica z nich sa skutočne vybudovala, no niektoré projekty sa po silnom tlaku verejnosti, obcí a odborníkov zastavili. Odpor zosilnel preto, lebo vážne dôsledky na životné prostredie sa už nedali prehliadnuť. Postupne sa pridávali aj ekonomické pochybnosti.

Presuňme sa do roku 2017. Už vtedy analytici upozornili, že Slovensko má zbytočne vysoký počet malých vodných elektrární, v tom čase 203. Z pohľadu celkového množstva energie vyrobenej na Slovensku boli MVE podľa Ondreja Mateja z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo zbytočné, ich podiel na vyrobenej energii bol malý. Zásahy do prírody za to podľa Mateja nestáli. Tieto elektrárne tu podľa neho vyrástli len preto, že niekoľko úradníkov zistilo, že „tadiaľ potečú eurofondy“.

Okrem eurofondov štát garantoval výkup energie na pätnásť rokov. A práve to bola ďalšia motivácia pre podnikateľov podľa Martina Vlachynského z inštitútu Iness, aby stavali elektrárne na vodných tokoch s malým potenciálom, ktoré nedávali ekonomický zmysel. Nebola to len záležitosť Slovenska.

A čo keby sme vymazali naše hrady?!

V tom istom roku vydala štúdiu jedna z najväčších sietí mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network, podľa ktorej osem hydroelektrární postavených s pomocou peňazí z EÚ v Albánsku, Chorvátsku a Macedónsku zničilo životné prostredie.

rieka, honduras, priehrada Čítajte aj Keď priehrada vezme blízkych aj živobytie. Lebo stále sú ľudia, ktorí si myslia, že môžu prísť a brať

Ešte o osem rokov skôr sa pritom samotná Európska asociácia malých vodných elektrární vo svojej správe odvoláva na expertov, podľa ktorých je energetický výstup MVE malý v porovnaní s vplyvom na prírodu. V roku 2017 sa sprevádzkovala na Hrone zatiaľ posledná MVE – Želiezovce. Už niekoľko mesiacov po spustení dosekala tisíce rýb, prevažne mrien, severných aj karpatských, čo sú vzácne druhy európskeho významu. „Bol to hrozný pohľad, ešte aj dnes, keď si pozeráte fotky, z toho mrazí,“ hovorí Paulíková.

Ale toto nebol ani zďaleka najväčší problém. Štátna ochrana prírody neskôr skonštatovala likvidáciu biotopov európskeho významu – lužných lesov na ploche takmer 300-tisíc m2, ekosystémov tak úzko previazaných s históriou Slovanov. To je akoby sme naraz vymazali štyri najväčšie hrady na Slovensku – Nitriansky, Bratislavský, Košický hrad a Devín. Aj toto by vyvolalo zdesenie v celom štáte. V prípade enviroškôd na Hrone sa úrady nehýbali roky.

A stále sme neuviedli to najzávažnejšie.

Keď rieka vyhladne

„Po spustení MVE Želiezovce preukázateľne klesla hladina podzemnej vody pod elektrárňou. Hneď prvý rok klesla ľuďom hladina v studniach o meter. Začali vysychať brehové porasty,“ opisuje Paulíková. Čo sa stalo?

Keď sa rieka prehradí po celej dĺžke, nad bariérou sa prúdenie vody zastaví. Priehrada sa zanáša. Kameňmi, bahnom. „Rieky rozoberajú hory. Rieky nepredstavuje len voda, sú to aj kamene, malé, veľké, bahno, piesok, všetok materiál, čo rieka so sebou nesie,“ naznačuje vodný biológ a expert na riečnu krajinu Tomáš Derka. Dunaj rozoberá a popri toku ukladá Alpy, Hron zas Nízke Tatry.

Pričom v priehrade sa rieke stane to isté, čo človeku s ťažkým batohom. Keď z neho vyloží ťažké veci, pôjde sa mu ľahšie. A keď aj rieka nútene na priehrade „vyloží“ všetky tie ťažké kamene, piesky a bahná, má (zjednodušene) zrazu oveľa väčšiu energiu a silu.

S takouto väčšou silou sa doslova zahryzne do dna pod priehradou. Nazýva sa to aj efekt hladnej vody. „Rieka sa postupne zahlbuje a funguje ako odvodňovací kanál, sťahuje vodu z okolia. A tak po rokoch, namiesto toho, aby voda prúdila z rieky do krajiny, rieka krajinu odvodňuje!“ prízvukuje ekologička Paulíková. V prípade MVE Želiezovce sa navyše koryto ešte viac prehĺbilo bagrami, aby voda padala z väčšej výšky a vyrobilo sa viac energie.

priehrada Čítajte aj Prečo svet búra priehrady?

Nie je to problém len pre obyvateľov obcí a ich studne. S vysúšaním musia zápasiť poľnohospodári a lesníci. „Predtým hladina podzemnej vody siahala po pôdny horizont. Vzlínaním dokázala ísť hore ku koreňom rastlín. Ale keď hladina podzemnej vody klesne hlbšie, voda už nedokáže vzlínať a rastliny ju nedokážu čerpať. Krajina vysychá,“ vysvetľuje Derka.

S vodou sa stráca aj ďalšia vzácnosť. „Postupne je odplavovaná aj pôda. Tam, kde boli predtým polia s úrodnou pôdou, sa začnú objavovať kamene, pôda sa stratí. Lenže toto zo začiatku nie je hneď vidieť, prejaví sa to až po niekoľkých desiatkach rokov,“ varuje biológ.

Stále je pritom reč iba o jednej malej vodnej elektrárni. Čo to spôsobilo, keď sa ich na Hrone stihlo postaviť 20?

Tu je jasne vidieť, ako sa pod Želiezovcami... Foto: Andrej Barát
breh, hron Tu je jasne vidieť, ako sa pod Želiezovcami zahĺbil Hron.

Čakanie na smrť

„Ak na rieke postavíte jednu priehradu, rieka a jej obyvatelia sa s tým ešte nejako vyrovnajú. Ak ale nasekáte niekoľko priehrad za sebou, má to zničujúci dopad pre život v rieke,“ upozorňuje profesor Kováč.

Existuje slovenský ichtyologický index, ktorý je zakotvený v legislatíve a pomocou ktorého sa meria ekologický stav vôd. Ekologický stav vôd sa zasa známkuje, päťka je veľmi zlý, jednotka je veľmi dobrý. V roku 2011, ešte pred výstavbou väčšiny MVE, Hron dostal na viacerých úsekoch dvojku, čiže dobrý. Neprešlo ani 15 rokov, na Hrone sa postavili MVE jedna za druhou a dnes to vychádza na priemerný až veľmi zlý stav.

Ryby sa v zmenených, zabahnených riekach nemôžu prirodzene rozmnožovať. Táto situácia sa síce nedá zdokumentovať drsnými fotkami, ako v prípade posekaných rybacích tiel. Ale súčasníci môžu byť svedkami pomalého a nemenej krutého umierania celých rybích populácií Hrona, mnohých druhov európskeho významu, okrem mreny je to napríklad aj boleň. Miznú podustvy, nosále, ale aj celá plejáda menších druhov, napríklad hrebenačky alebo hrúzy.

Tu sa k slovu dostáva aj odrezávanie ramien, napriamovanie rieky. Takýto zásah do rieky znamená to isté, ako obkľúčenie mesta vo vojne. „Vyrába sa elektrina v Bratislave? Potrava? Nie. Vyrábajú sa v zázemí mesta a v rieke sa stane to isté, čo by postihlo Bratislavu, keby sme ju odstrihli od zázemia,“ približuje Derka. Ak rieke nedovolíme komunikovať s jej okolím, život v nej sa scvrkne, zahynie.

Ryby nemôžu pozdĺž riek migrovať. „Verejnosť sa pritom často klame falošným argumentom, že stačí na bariérach postaviť rybovody a ryby budú môcť prejsť,“ dodáva profesor Kováč. Lenže väčšina MVE na Hrone nemá podľa neho správne vybudované alebo prevádzkované rybovody, čo je aj prípad MVE Želiezovce. „Môj expertný odhad je, že mnohé ryby tadiaľ neprejdú. Naviac, ak máte nasekanú jednu elektráreň za druhou, tak to už vôbec nedáva zmysel.“

MVE Želiezovce, vľavo nefunkčný rybovod. Foto: Andrej Barát
mve zeliezovce, hron, mala vodna elektraren MVE Želiezovce, vľavo nefunkčný rybovod.

Tučné kapry a potom už nič

Rybári do zmenenej rieky nasadia kapry, šťuky, sumca. Kaprom sa v bahnom zanesených riekach darí, úlovky sú slušné. Niekoľkokilogramový kapor môže človeku ľahko zatvoriť oči. Aký tu môže byť problém, keď som chytil takú krásnu rybu?

Budúcnosť takejto rieky však nie je podľa ichtyológov vôbec priaznivá. Pretože, čo by sa stalo, keby bol v riekach nakoniec iba kapor? Stalo by sa to isté, čo sa dnes deje s lesmi, v ktorých človek pred desaťročiami nahusto vysadil len smreky. Masívne sa rozpadajú pod náporom vetra a lykožrúta. Prostredia, kde pôvodné rozmanité spoločenstvo nahradilo pár druhov, sú náchylné na choroby, poškodenia, sú slabé.

Brehule riečne potrebujú k životu kolmé brehy,... Foto: Andrej Barát
brehule, hron, breh, kolmy breh Brehule riečne potrebujú k životu kolmé brehy, z ktorých rieka prirodzene odvaľuje.

Naviac, ľahko do nich prenikajú invázne druhy, čo predstavuje spoločne so zmenou klímy a rozpadom biodiverzity jednu z najvážnejších globálnych hrozieb. „A v Hrone pozorujeme nárast inváznych druhov,“ dodáva Kováč. Tieto invázie môžu mať nečakané a drastické dôsledky. Nejde tu len o hrozbu krachu rekreačného rybárstva, čo by na Slovensku ohrozilo desiatky firiem.

V americkej vedeckej literatúre je popísaných viacero príbehov, ako invázne druhy spôsobili vážne ekonomické škody. Vinou inváznych druhov vo Viktóriinom jazere sa v Afrike rozpútala občianska vojna. Doplňme aspoň v skratke ďalší už viditeľný socioekonomický dopad MVE. Na Hrone, len pri Novom Tekove sa od konca 90. rokov uchytilo 10 (!) požičovní lodí. Na tekovských vodákov sa naviazali penzióny, reštaurácie, obchody. Ľudia chodievali na päťdňové splavy Hrona. Pred siedmimi rokmi, po výstavbe MVE chodievali už iba na jeden deň. Tržby mnohým prevádzkam klesli na tretinu. Jeden český odborník na hmyz a skúsený vodák mi pred pár rokmi povedal, že na Hron s partiou už nechodievajú vôbec.

Ak sa postavia na Hrone ďalšie elektrárne,... Foto: Andrej Barát
splav, hron, vodaci, vodactvo Ak sa postavia na Hrone ďalšie elektrárne, negatívne to zasiahne vodáctvo.

Vývoj na Hrone pozorne sleduje aj Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý dobre vie, že splav riek je obľúbenou aktivitou a zárobkovou činnosťou v regióne. „Vieme, že v pláne je výstavba viacerých vodných elektrární na rieke Hron a ak by sa zrealizovali, určite by to negatívne ovplyvnilo využívanie Hrona vodákmi. Jednak sa pri výstavbe MVE nemyslí na tento druh rekreačnej aktivity na rieke, hate nie sú splavné ako napríklad v susedných Čechách a tiež to ovplyvňuje charakter rieky, keďže sa z relatívne rýchlo tečúcej rieky stáva skoro až stojatá voda pred haťou, ktorá zadržiava vodu.“

„Naozaj to treba brať vážne. Ide o naše životné prostredie, v ktorom žijeme, ktoré máme. Závisí od neho kvalita nášho života, zdravotný stav obyvateľstva. Všade tam, kde zredukujete pôvodnú rozmanitosť foriem života, zhoršíte zdravie obyvateľov a kvalitu ich života,“ zdôrazňuje Kováč.

No a Slovensko sa vybralo vzad

Slovenská republika čelí práve pre výstavbu MVE a ignorovanie vplyvov na životné prostredie žalobe zo strany Európskej komisie. A v takomto stave sa ide na Slovensku uvoľňovať príslušná legislatíva, ide najmä o novelu zákona o EIA.

Iba vďaka tomuto zákonu sa podarilo verejnosti zastaviť výstavbu niekoľkých MVE. No práve tu pripravuje ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu, nominanta SNS, uvoľnenie prísnych pravidiel. Podľa odborníkov sa chystá obmedzenie účasti verejnosti pri posudzovaní MVE.

slatina, riekoles, les Čítajte aj Obetujeme pre chúťky moci prírodu aj obyvateľov?

Rezort životného prostredia argumentuje najmä zosúladením s európskou Smernicou 2011/92/EU. „V prípade MVE bude automaticky vykonané zisťovacie konanie. V prípade, ak sa v rámci zisťovacieho konania preukáže, respektíve identifikujú sa možné negatívne vplyvy, ktoré nie je možné kvalifikovane vylúčiť len v rámci zisťovacieho konania, tak sa prejde do povinného hodnotenia, respektíve veľkej EIA,“ odpovedá ministerstvo s tým, že účasť verejnosti na konaniach sa nevylučuje.

S tým ale nesúhlasí Ivana Figuli, právnička spolupracujúca s mimovládkou Via Iuris. „Už len to, že pri žiadnych MVE, bez ohľadu na ich parametre, sa už nebudú povinne posudzovať vplyvy na životné prostredie, je absurdné! Je zrejmé, že MVE vždy predstavujú vážny zásah do životného prostredia. Zo spomínaného zisťovacieho konania sa má vylúčiť verejnosť ale aj susedné obce. Pritom práve účasť odbornej verejnosti v zisťovacích konaniach sa v minulosti ukázala ako kľúčová pri ochrane riek. A to aj v prípade niekoľkých MVE na Hrone. Po novom sa tohto konania okrem navrhovateľa bude môcť zúčastniť už len obec, na území ktorej sa má prevádzka realizovať. Odborná verejnosť alebo susedné obce nebudú mať prístup ani do spisu a budú môcť podať jedine takzvané nevyžiadané stanovisko. Proti výsledku konania sa verejnosť nebude môcť odvolať, ale bude sa môcť ešte obrátiť priamo na súd. To je absolútne neefektívne a nesystémové. Vieme, koľko trvajú veci na našich súdoch. Verejnosť už jednoducho nebude môcť aktívne vstupovať do konaní a prinášať odborné argumenty, prečo by MVE malo posúdeniu vplyvov podliehať.“

Podľa Figuli je bizarné takto uvoľňovať legislatívu v situácii, keď práve za ľahostajný prístup k životnému prostrediu čelí naša krajina žalobe. „Je to neprípustné, ak vieme, že sme si to neustriehli a zničili sme si naše rieky. Veď viac ako polovica riek na Slovensku dnes nedosahuje ani len dobrý ekologický stav a stále sa to zhoršuje.“ A tak sa Slovensko podľa právničky vydá úplne opačným smerom. Nie k posilňovaniu odolnosti v čase klimatickej zmeny, ale k ďalšiemu oslabovaniu riek. Práve teraz rieky potrebujú, aby za ne niekto prehovoril.

© Autorské práva vyhradené

71 debata chyba
Viac na túto tému: #biodiverzita #rieky #malé vodné elektrárne #Hron #riekoles #Živé rieky