„Ľudia si myslia, že sme začali iba dávať filtre do cesty. Ale my nahrádzame a šetríme celulózu, ktorá sa inak získava zo stromov,“ vysvetľuje Hugo Repáň. „Takúto celulózu potrebuje asfalt s vysokou mierou odolnosti proti deformácii, takže sa to používa pri cestách 1. triedy, na diaľniciach alebo na letiskách. Až na takýchto veľkých projektoch sa zatiaľ nezúčastňujeme, pretože množstvo granulátu, ktorý z tabakových filtrov vyrobíme, vždy závisí od toho, koľko ich vyzbierame. Momentálne pochádza 90 % odpadu z bezdymových zariadení.“ Tabakové náplne a filtre z cigariet tak neskončia niekde na zemi ani v prírode, ale v asfaltovej ceste.
Foto: Richard Navara
Do dnešného dňa spracovala firma Reneso 19 ton tabakových náplní a Žiar nad Hronom, kde sa z nich vyrába granulát potrebný na stavbu asfaltových ciest, je jediné miesto na svete, kde sa vôbec takýmto spôsobom tabakový odpad recykluje. Tabakové náplne a filtre z cigariet bolo možné odovzdať aj v Bezdymovej zóne na festivale Pohoda a v celom areáli sa nachádzalo 70 špeciálnych košov a bolo možné získať malé plastové vrecúška, akési vreckové popolníky, kam ktokoľvek svoj filter bezpečne odložil. Keď ich zozbieral viac, vysypal ich do koša na to určeného. V rámci recyklácie sú podstatné iba tabakové náplne a filtre z cigariet, čiže bez papierových škatuliek.
Čítajte viac Študent Hugo má skvelý nápad: Špaky zamieša do asfaltu
„Spočiatku to bola taká pankáčina,“ smeje sa na svojom nápade Slovák zo Žiaru nad Hronom Hugo Repáň, ktorý mal v čase svojej myšlienky recyklovať tabakový odpad iba 19 rokov. Po svojich prvotných podnikateľských nápadoch, že bude šiť hamaky (závesné lôžka, ktoré sú šnúrami pripevnené na dva pevné body, napr. kmene stromov) alebo vytvárať obrazy z machu, sa dočítal o austrálskej štúdii, že vlákna z filtrov tabakových výrobkov by mohli byť využiteľné v rôznych stavebných výrobkoch ako betón, tehly či asfalt. A s touto hypotézou začal obchádzať firmy.
Predstavte si 19-ročného chalana, ktorý príde na stretnutie s firemníkmi s bláznivo pôsobiacim nápadom. „Urobil som veľa chýb, ale aj na základe tých sa človek učí,“ spomína Hugo. „Urobil som aj podnikateľské kiksy, keď som prvé popolníky kúpil drahšie, ako som ich napokon predal, pretože som nevedel vyrátať daň.“
Foto: Richard Navara
Mal však odvahu prísť za veľkými hráčmi na trhu, ktorí mu napokon pomohli, pretože ich to zaujalo. Ozvali sa mu z Philip Morris Slovensko, a keďže sa podarilo zozbierať čoraz väčšie objemy tabakových filtrov, zafinancovali v Žiari nad Hronom recyklačnú linku. „Kým si to neodmakáš, nevieš. Ani s tou linkou to vždy nie je také jednoduché. Keďže žiadna iná linka na spracovanie tabakových náplní či cigaretových filtrov na svete neexistuje, učíme sa systémom pokus-omyl.“
Dnes o tom, že Slovensko je jediné miesto na svete, kde sa takto recykluje tabakový odpad, píšu aj zahraničné médiá.
Foto: Richard Navara
„Aj ja som sa bola pozrieť v Reneso v Žiari nad Hronom, kde sa vyrába spomínaný granulát,“ pochválila sa Simona First počas talkšou Rok asfaltu – Renesancia v recyklácii, ktorým obaja s Hugom vtiahli divákov do diania vo svetovo známom startupe. „A vieš, ako si to predstavujem?“ rozvíjala svoju teóriu komička. „Vďaka recyklácii tabakových náplní postavíme diaľnicu do Košíc a popri nej budú visieť hamaky v rámci relaxačnej zóny ozdobených aj tvojimi výtvormi z machu na dialničných odpočívadlách. Čo povieš?“
A ako a kde vznikla prvá slovenská cesta z cigaretových filtrov a tabakových náplní? „V roku 2022 som oslovil primátora v Žiari nad Hronom. Spýtal som sa ho či by nechcel mať prvú cestu tohto druhu v našom meste. A on vraj, že by sa mu to pozdávalo. Tak som zašiel do stavebnej spoločnosti Strabag a spojil tak dvoch dodávateľov.“
Foto: Richard Navara
V súčasnosti stojí v Žiari nad Hronom pokusný úsek 50 metrov dlhej cesty. Bolo na ňu použitých 150 kilogramov granulátu z tabakových náplní. „Záleží od hrúbky asfaltu, koľko kilogramov filtrov potrebujete spracovať,“ vysvetľuje Hugo. „Aj tých 150 kíl sú vlastne stovky tisíc filtrov. Možno sa to blíži aj k miliónu. A naše momentálne kapacity sú 1,3 tony mesačne. " Relatívne nedávno sa robilo aj pokusné testovanie, ako sa cesta "správa“ a skončilo sa pozitívne – potrebné normy spĺňa.
„Chodíme po nej s mojou sestrou, keď venčíme jej tri deti. Je to totiž cesta, ktorá vedie do parku. Je pri nej umiestnená aj tabuľka vysvetľujúca, ako ten projekt vznikal. Keď po nej kráčam, cítim sa byť spokojný,“ dodáva so žiarivým úsmevom Hugo zo Žiaru nad Hronom.