K elektrárni MASWES nemusíte stavať stožiare a ťahať desiatky kilometrov káblov. Nemusíte vyrúbať les, aby ste mali čím nakŕmiť kotly. Nesypete do nej uhlie vyťažené na opačnom konci sveta. Ale ani obilie, ktoré mohlo byť chlebom (v Rakúsku sa spaľuje slovenská pšenica). Nemusíte zháňať spoľahlivé dodávky plynu. Nelejete do nej litre čoraz drahšieho benzínu a nedusíte seba a susedov čiernym dymom, ako sa to deje pri klasických generátoroch.
Nezničíte kvôli nej rieku, ako sa to deje pri hydroelektrárňach, ktoré prehradzujú celý tok a ktoré sa dlho považovali za ekologický zdroj, čo nie je pravda. Nedovážate do nej odpad zo zahraničia, čo je čierna škvrna inak špičkovej spaľovne odpadu (ZEVO) Amager Bakke v dánskej Kodani. Nezaberiete zbytočne ornú pôdu ako pri solárnych poliach. Nemusí sa kvôli nej ťažiť urán a neriešite, ako zabezpečiť jadrový odpad na milión rokov a za miliardy eur.
Netrápi vás, či sa mocní konečne rozkývali smerom k obnoviteľnej energii, pretože si to vyriešite po svojom. Mobilná elektráreň neuhasí všetky problémy, ale núka zaujímavý krok. Podobné projekty možno vo svete spočítať na prstoch jednej ruky a aj najnovší slovensko-ukrajinský počin tak možno označiť za svetový unikát. Už získal patent v USA. Denník Pravda bol pred pár dňami ako jediné médium pri jeho prvom verejnom teste v horách Zakarpatska na Ukrajine.
Čítajte viac Rieky už vodu Slovensku nedávajú, ale kradnú. Je to naše dielo
Je ako „transformer“. Poskladanú ju odvezie nákladiak, vrtuľník, loď či lietadlo, rozloží ju niekoľko ľudí za deň, zaberie miesto ako záhradná chatka. Hybridná elektráreň MASWES môže, ale nemusí, byť zapojená do siete, vyrába si totiž elektrinu úplne sama. Zo slnka či z vetra.
„Vyrábať sa bude na Slovensku aj na Ukrajine,“ prezrádza Eugen Novak, zakladateľ slovensko-ukrajinskej skupiny spoločností PATRIOT-NRG, ktorá elektráreň vyvíjala štyri roky, pričom projekt sa jej podarilo dotiahnuť do testovacej fázy aj napriek vojne. Pre komunity, obce, priemyselné prevádzky, nemocnice či armádu prináša projekt riešenie, ako si vyrábať dostatok vlastnej, 100-percentne čistej energie a zbaviť sa závislosti.
Fosílne palivá sú väzením
Takmer všetci ľudia na svete sú totiž rukojemníkmi, a málokto si to chce priznať. Sme zúfalo závislí od fosílnych palív – ropy, plynu, uhlia. Stále z nich vyrábame podstatnú časť energie, ktorou sa prevážame v autách, ktorou udržiavame domácnosti a podniky.
Čítajte viac Ak nie teplo z plynu, tak z dreva? Za akú cenu?
Lenže rozmary trhu, chamtivosť či vojny kolíšu s cenami energií prudko, čo bezohľadne rozkmitá ceny všetkých možných tovarov, potravín, pohonných hmôt, faktúr za teplo, elektrinu. A obyvateľstvo s tým nezmôže nič, zakaždým sa len jednoducho ukrojí viac z rodinného rozpočtu. No nemusí to tak vôbec byť. Na začiatok si stačí uvedomiť, že akékoľvek ďalšie investície do fosílnych palív, zdrojov a zariadení len viac prehĺbia závislosť. V ďalších krokoch možno siahnuť po celosvetovo odskúšaných riešeniach, ktoré využívajú energiu slnka, vetra či neúnavné teplo zeme. Zdroje, ktoré podľa Kateryny Synenka z PATRIOT-NRG budú kdekoľvek na Zemi dostupné „večne“. „Všetky ostatné zdroje energie, ktoré dnes prednostne využívame, nemáme navždy.“
Pokračovaním sú inteligentné systémy, ktoré prebytok energie ukladajú v batériách, aby ju v čase potreby uvoľňovali. Solárne panely, veterné turbíny, tepelné čerpadlá, baterky, to všetko je už dlho známe, ale elektráreň MASWES je zaujímavá tým, ako tieto riešenia kombinuje, naviac v kompaktnom a presúvateľnom obale – lodnom kontajneri.
Je lacná elektrina skutočne lacná?
„Vyrábať sa budú tri verzie, desať-, dvadsať a štyridsaťstopové kontajnery,“ spresňuje Novak. V závislosti od veľkosti a vybavenia dokáže jeden MASWES zabezpečiť dostatok energie pre 20 až 60 bytov (ak má jeden byt asi 52 m2, ústredné kúrenie a dvoch obyvateľov so spotrebou 170 kWh mesačne) alebo 15 až 45 domov (ak má jeden dom 150 m2 a štyroch obyvateľov so spotrebou 226 kWh mesačne). Najväčšia stanica dokáže v podmienkach strednej a južnej Európy denne nabiť 12 až 19 elektromobilov (s kapacitou batérií 22 kWh), najmenšia štyri až šesť.
Foto: Andrej Barát
Približná cena je pri najmenšom variante vyše 54-tisíc eur, pri najväčšom takmer 230-tisíc. Očakávaná návratnosť je sedem rokov, ak sa MASWES pripojí do siete a majiteľ predáva vyrobenú elektrinu. Tu sa však ukazuje, že vyrábať si vlastnú energiu nemusí automaticky znamenať mať najlacnejšiu možnú energiu. Aký to má potom význam?
Aspoň pár výpočtov na porovnanie. Cena jazdy benzínovým autom Hyundai i20 vychádza na 8,4 centa na jeden kilometer. Pri nabíjaní elektromobilu Renault Zoe 40 v sieti to vychádza na 3,7 až 5,8 centa na jeden kilometer. Ak ho budeme nabíjať v mobilnej elektrárni počas doby návratnosti vychádza to na 7,5 centa za kilometer, čo je iba o trochu výhodnejšie ako pri benzínovom aute. Načo celá tá námaha?
Otázka bola zodpovedaná už pred pár dekádami, keď sa napríklad v Nemecku rozbiehali prvé energetické komunity. Združovali sa paneláky (bývalý východný Berlín, štvrť Gelbes Viertel), dediny (Horn), niekde dokonca celé okresy (Rhein-Hunsrück), zakladali si vlastné zdroje energie, zväčša solárne panely na strechách domov, veterné turbíny, budovali batériové úložiská.
Čítajte viac Vietor je nádej pre dediny duchov
Dedina Rehfelde s 230 obyvateľmi investovala do dvoch veterných turbín, spustila ich pred siedmimi rokmi a dokonca sa podujala na odvážny krok aj na nemecké podmienky – chce odkúpiť elektrickú rozvodnú sieť!
Všade som dostal zhruba rovnakú a v tom čase možno prekvapujúcu odpoveď: „Nie, po vybudovaní vlastného zdroja energie nemáme oveľa lacnejšiu elektrinu ako predtým, keď sme ju odoberali zo siete.“ Niekde bola cena dokonca na rovnakej úrovni. Tak prečo to urobili? „Aby sme do našich práčok, žehličiek, chladničiek, televízorov, výťahov, počítačov nepoužívali energiu, ktorá bola vyrobená napríklad z uhlia, ktoré sa vyťažilo tisíce kilometrov ďaleko, v Kolumbii alebo v Rusku,“ zaznievalo.
Význam týchto slov a cenu za závislosť dala (nielen) na Slovensku pocítiť moskovská agresia na Ukrajine. A je obdivuhodné, ako sa celý projekt mobilnej elektrárne dokázal zrealizovať v takomto nebezpečnom prostredí.
Čítajte viac Energetická (r)evolúcia
Nútený prechod na zelenú energiu
„Bojové“ sú nakoniec podmienky, v ktorých sa s autorom myšlienky Eugenom Novakom o vývoji zhováram. Nad Sinevirský priesmyk sa priženú nimbostraty a z ťažkých závojov sa spustí poctivý karpatský lejak. Zbytočné by bolo utekať, zostávame pod provizórnym prístreškom.
„Od začiatku vojny musela časť firmy hľadať bezpečnejšie miesta, pretože kancelária sa nachádza v Kyjeve. Keď bol front priamo v meste, firma nemohla pracovať. Nebezpečenstvo však trvá naďalej, pretože Moskovčania strieľajú všade, na celej Ukrajine, v Kyjeve, vo Ľvove. Okrem toho si nemôžem dovoliť najímať odborníkov, pretože u nás stále trvá mobilizácia mužov do armády. A napokon bolo komplikované pritiahnuť investorov, pretože polovica našej skupiny je v bojovej zóne. Som pyšný, že sme dosiahli takýto výsledok,“ hovorí vynálezca. Nevzdali to.
A nevzdávajú to ani ďalší Ukrajinci, ktorým záleží na ekológii. Vojna, paradoxne, povzbudzuje. V júli zažívala celá Ukrajina katastrofálne výpadky energií, podobné ako v zime na prelome rokov 2022 a 2023. Mestá boli 16 aj 20 hodín bez elektriny, každý deň, každý týždeň. „Teraz je už situácia o čosi lepšia, ale bolo to hrozné. Niekedy sa nedalo spoľahnúť na informácie o tom, kedy pustia elektrinu aspoň na dve hodiny, nemohli ste si zabezpečiť chladničku, práčku, základné veci na fungovanie domácnosti,“ opisuje Ivan Gabani, právnik z Užhorodu. „A tak si každý začal zháňať vlastnú batériu, invertor, mobilnú stanicu, aby bol pripravený na ďalšie výpadky.“
Čítajte aj Skládkovať, spaľovať? Žiť bez odpadu?
Vo výsledku to však znamenalo, že vo veľkých mestách ako Kyjev alebo Ľvov bežali naplno tisícky benzínových generátorov. „Nedalo sa chodiť po uliciach a dýchať, všade bol strašný smrad, hluk. Podmienky vojny urýchľujú prechod na zelenú energiu, na solárne panely, veterné turbíny. Blackouty menia celú situáciu. Prechodom na zelenú energiu sa začínajú zaoberať nielen domácnosti v rodinných domoch, ale aj obyvatelia niekoľkoposchodových bytoviek,“ prízvukuje Novak. A pridáva ešte jedno vlastné pozorovanie. „Každý mesiac vidím viac a viac elektrických áut na Ukrajine. Ľudia sa chcú naozaj odpútať od fosílnych palív. Pribúda elektrotaxíkov a taxikári vám rovno povedia, že je to efektívnejšie ako auto na benzín či naftu. Bežní ľudia už o potrebe odpútať sa od fosílnych palív nepochybujú. Je to fakt.“
Tu v Sinevirskom priesmyku je okrem nabíjania elektromobilov hlavnou úlohou prototypu chrániť hotelový komplex Kamyanka práve pred spomínanými výpadkami. Obloha sa ešte viac zatiahne, lejak sa stupňuje a Novak sa spokojne usmieva.
Foto: Andrej Barát
Čo s tým má umelá inteligencia?
Test v drsných horách prebieha podľa plánu. „Musíme vyskúšať stanicu a jej prevádzku v rôznych podmienkach a v každom počasí. Už sme si vyskúšali naozaj silný vietor, musíme ešte prekonať zimné obdobie, na Zakarpatsku býva veľa snehu,“ pokračuje Novak.
V pláne je umiestnenie ďalších mobilných staníc v blízkosti Užhorodu, Perečína, napríklad na levanduľovej farme Lavandova Hora.
Projekt dolaďujú tak, aby na montáž aj demontáž stačili iba dvaja pracovníci. Nuž a keď budú mobilné elektrárne pribúdať a začnú tvoriť sieť, do hry vstúpi umelá inteligencia. Každá zo staníc má niekoľko počítačov, ktoré jednak umožňujú jej ovládanie na diaľku, ale zároveň ide o veľké a presné zbernice dát o vývoji počasia, vetra, slnečného svitu, zrážkach. Vďaka umelej inteligencii, ktorá dokáže s týmto objemom dát pracovať, bude možné stanice v budúcnosti umiestňovať čo najefektívnejšie.
Okrem armády, nemocníc či staníc pre elektrické taxíky je zaujímavou oblasťou využitia elektroturizmus, národné parky. A ako dodá Novak, vôbec „všade tam, kde fúka vietor a svieti slnko.“ A k nemu majú všetci na Zemi prístup spravodlivý.