Keď pozeráme na fotografie spred jedenástich rokov, Hlohovský zámok na nich pripomína dobytú pevnosť. Skupinku nadšencov a dobrovoľníkov z občianskeho združenia Zámok Hlohovec to však viedlo k naštartovaniu jeho obnovy, ktorú neskôr dokončilo samotné mesto za vyše 2,7 milióna eur.
Mnohí neverili, že ožije a že sa jeho sprístupnenia ešte dožijú. Stalo sa tak v ére, keď sa niektoré schátrané kaštiele predávajú za jedno euro, keďže obce či samosprávy sa nedokážu postarať o financovanie opráv. Sú prípady, keď tieto pamiatky kúpili ľudia, ktorí mali síce prvotné nadšenie pre ich obnovu, ale postihla ich insolventnosť. Toto hrozilo, ako nás presviedča riaditeľ Vlastivedného múzea Jozef Urminský, aj Hlohovskému zámku.
Podľa neho komunálne voľby zastavili jeho predaj tesne pred schválením. Mal pripadnúť istej slovenskej rodine s poľsko-litovskými koreňmi. „Investície mali, ale ako naznačovali ich plány, bolo by to pre nich neúnosné sústo. Zámok je obrovský a všetky miestnosti doteraz nie sú opravené. Potrvá to roky. Všetko sa to začalo rúcať po druhej svetovej vojne. Na Slovensku prebiehali rabovky kaštieľov, zámkov. V Hlohovskom zámku prebiehala rabovka od 1. apríla, keď bol Hlohovec oslobodený Červenou armádou, až do júna. A keď prišiel povereník vlády, istý pán Lauko, napísal správu, že z toho, čo videl v Hlohovci, ho bolí srdce. To, čo ľudia nestihli ukradnúť, museli zapečatiť, pozamykať. Potom nasledovalo sťahovanie artefaktov do iných inštitúcií: kaštieľa v Palárikove, Slovenského národného múzea a ďalších. Iba málo vecí si stihlo zobrať Erdödyovci do zahraničia. Priestor zámku zostal vyprázdnený,“ líči nám postihnuté osudy pán Urminský.
Čítajte viac Rodina upratovala povalu v Bratislave. Našla umelecký poklad - obrazy majstrov, o ktorých verejnosť ani netušila
Cisárska návšteva
Zámok, pôvodne stredoveký hrad z 12. storočia, je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou mesta. Jeho dejiny sú späté s významnými šľachtickými rodmi: Abovcov, Ilokovcov, Thurzovcov, Forgáčovcov a napokon Erdödyovcov, ktorí boli jeho poslednými majiteľmi.
Po zoštátnení sa stal „polepšovňou“ – výchovným ústavom pre mládež. A po jeho premiestnení sa brána pre verejnosť zatvorila. Chátral až do roku 2014. Pre verejnosť ho obnovený znovu otvorili v jeseni 2018. Pri prehliadke súčasnej expozície tamojšieho Vlastivedného múzea, knižnice s vyše 3 500 exemplármi kníh, galerijných priestorov s aktuálnymi výstavami i pôsobivého nádvoria nejeden návštevník uznanlivo chváli nápad obnoviť zašlú krásu i hlohovského genia loci.
Foto: Andrea Eliášová
Potvrdením toho je aj rozsiahly priľahlý zámocký park s jedným z najväčších platanových hájov v strednej Európe. Príťažlivá záhrada má vyše šestnásť hektárov a vytvoril ju gróf Jozef Erdödy. V duchu si predstavujeme skupinu služobníctva, ktorá sa tu kedysi starala o rozsiahly grófsky pozemok. Celkom logicky sa terasové záhrady v hornej časti zámockého parku stali obľúbeným miestom svadobných fotografov. Pripomínajú francúzsku záhradnú architektúru.
V dolnej časti záhrady je zasa amfiteáter, detské ihrisko, mestské kúpalisko a na svoje si tu prídu aj fanúšikovia golfu na minigolfovom ihrisku. V areáli zámku sa nachádza aj budova unikátneho Empírového divadla. Ide pritom o jediné zachované šľachtické divadlo v strednej Európe, ktoré funguje dodnes. Postavil ho gróf Jozef Erdödy v roku 1802 pri príležitosti návštevy cisára Františka II. Otvárací koncert pre cisára odohral hudobný génius – Beethoven. Neklamným dôkazom o tom je aj pomník s bustou skladateľa pred budovou divadla.
Čítajte viac Na koľajach za slobodou: Ako študenti vyviezli revolúciu. Príbeh vlaku, ktorý zmenil dejiny
Zaostrené na zámok
O Hlohovský zámok -národnú kultúrnu pamiatku stále neutícha záujem zo strany priamych či domnelých potomkov rodu Erdödyovcov, ktorí by radi otvorili Benešove dekréty a prevzali dedičstvo. „Tento zámok ľudia buď milujú, alebo ho nenávidia, nič medzi tým,“ prekvapí nás riaditeľka zámku v Hlohovci Ingrid Vidová, keď nás vedie zámockými schodmi do svojej kancelárie.
Vzápätí vysvetlí, že časť Hlohovčanov obnova zámockej ruiny potešila natoľko, že sa do zámku neustále vracajú na rôzne podujatia. Druhú kategóriu tvoria obyvatelia, ktorí poznajú len tri účely, na ktoré by mali byť použíté peniaze mesta: do obnovy výmoľov na cestách, do škôl a služieb v meste, v ktorom chýbajú napríklad lekári.
Cestou po zámockých schodoch sa pohľadom zastavíme pri okne a Ingrid Vidová nám ukazuje vedľajšiu budovu – dávnu koniareň – v havarijnom stave. Čakali peniaze na jej obnovu. Ak by v najbližších mesiacoch opravili aspoň strechu tejto budovy, ktorej hrozí pád, bola by šanca objekt ako-tak zachrániť. Lenže získaný objem financií náklady na strechu nepokryje. Je teda už len otázkou času, dokedy sa areál historickej koniarne oddeľujúci areál zámku od legendárneho Empírového divadla udrží pokope.
Ale toho, čo tu ešte treba hasiť, je dosť: aj povestné Empírové divadlo má „chorú“ strechu. „Umelci doň chodia nesmierne radi. Je tam famózna akustika, každý tam chce nahrávať či natáčať, preto si návštevníci odmyslia ten dávny „zápach socializmu,“ ktorý k nemu patrí – už len pre ten pocit, že stojíte na jeho legendárnom javisku!“ prehodí riaditeľka zámku a povzdychne si. „Nie je jednoduché rozhodovať, do čoho investovať skôr. Veď, kde začať, keď všetko horí?“
Pri našej zimnej prechádzke studenými zámockými chodbami je kabát nevyhnutný. Vlhkosť a chlad priestorov majú negatívny dosah napríklad na počítače a tablety, ktoré používa personál, oveľa rýchlejšie sa znehodnocujú. A na nové niet peňazí. Pri príprave koncertov zas treba dbať, aby nevypadávala sieť, elektrina. Keď sem Ingrid Vidová pred piatimi rokmi nastúpila, nazdávala sa, že tu bude robiť „len“ kultúrne a športové podujatia. Dnes je manažérkou, ekonómkou i konferencierkou zároveň. Oceňuje zriadenie osobitnej komisie mesta dohliadajúcej na súčasnosť i budúcnosť hlohovských pamiatok, záujem mesta mať ich pod drobnohľadom.
Tvrdí však, že pre zhruba dvadsaťtisícové mesto je komplex niekoľkých pamiatok a ich financovanie priveľkým sústom. „Malo by to byť zastrešené štátom,“ navrhuje. Pokiaľ ide o hodnotu, ktorú stelesňuje Hlohovský zámok, o prekvapenia tu stále nie je núdza. Potvrdili to aj rekonštrukčné práce na jednej stene zámku, ktorá čakala na svoj nový „outfit“: 13. decembra 2024 bola dokončená obnova západnej dvorovej fasády východného krídla. Podľa riaditeľky zámku vďaka tomu odkryli renesančnú omietkovú výzdobu, čo ocenil pri jej sprístupnení aj primátor mesta Ivan Baranovič.
Čítajte viac Nezlomil ich nacizmus ani komunizmus. Čo pre politických väzňov urobila demokratická spoločnosť?
Vrátené vzácnosti
Z predošlých „objavov“ sa na zámku tešia návratu pôvodného kusa nábytku – empírovej rohovej skrinky z 19. storočia. Zámku ju darovala rodina Škorpilovcov z Banskej Bystrice, keďže kedysi tvorila pôvodný inventár tohto objektu. Podobne ako veľká alabastrová váza umiestnená na skrinke. Tá tiež pochádza z pôvodných zbierok
Kde začať, keď všetko horí?Ingrid Vidová, riaditeľka zámku v Hlohovci
„Je to veľká rarita, keď sa ozvú ľudia, ktorí nám sem chcú niečo vrátiť. To sa nestáva často. Ale zažili sme to už možno trikrát, keď si ľudia uvedomili, že majú doma niečo, čo bolo na našom zámku a boli ochotní vrátiť nám to. V jednej z miestností zámku máme biely barokový nábytok, ktorý bol pôvodne v salóne o poschodie nižšie. Ten sme získali pred dvoma rokmi kúpou od jednej hlohovskej rodiny. Iné nábytky, ktoré tu vidíte, už nepochádzajú priamo z tohto zámku,“ prezrádza nám Jozef Urminský pri výklade histórie jedinečného objektu.
Foto: Andrea Eliášová
Veľa informácií má tento muž v hlave, zato publikáciu o tejto téme ešte spísať nestihol, aj keď návštevníkom chýba bedeker o zámku. Knižnica, ktorú nám ukazuje v priestrannej miestnosti, ktorej dominuje dobový gobelín, uchováva vyše 3 500 výtlačkov kníh. Ale ide o predeponovanú časť knižnice františkánov z Kremnice, ktorú sem pomohli dostať hlohovskí františkáni, u ktorých bola roky uložená.
„Pôvodné knihy, ktoré boli na tomto zámku, sú dnes v bratislavskej Univerzitnej knižnici a nebolo možné ich získať späť. Je to však pochopiteľné, lebo sú tam dobre uložené. My sme chceli návštevníkom navodiť atmosféru dobovej knižnice, tak sme získali aspoň tie, ktoré tu vidíte. Sú zo 17. až 20. storočia,“ prezradí Jozef Urminský.
Najvzácnejšou nie je najstaršia kniha, ale jediná publikácia, ktorá tvorila pôvodnú „výbavu“ zámku. Našli ju zasypanú na povale v sutine. Ide o menší lexikón z 18. storočia.
Čítajte viac Gucci, Versace či Trussardi. Tragické pády talianskych módnych ikon
Vzácne pece poskladané v debnách
Keď zavítame do cisárskeho apartmánu, obdivujeme neorenesančnú kachľovú pec s vyobrazenými výjavmi dejín Uhorska aj s jeho staromaďarskými kmeňovými náčelníkmi či uhorskými kráľmi. Aj za ňou stojí pozoruhodný príbeh.
Unikátne kachľové pece „si žili“ v tomto objekte svoje pokojné životy do roku 1962, keď bolo rozhodnuté, že ich treba odstrániť a zlikvidovať. Bolo to v časoch, keď tu fungoval už spomínaný výchovný ústav pre mládež. Našťastie, vtedajší riaditeľ okrasného múzea v Hlohovci zabránil najhoršiemu, keď prehovoril vedenie, aby pece nezničili, ale rozobrali a uložili do depozitu. Päť pecí takto poskladali do debien a skončili v depozitári Vlastivedného múzea. „V roku 1962 nik nemohol tušiť, že doba socializmu sa raz skončí, a keď sme tieto staré debny v roku 2018 otvárali, naplnilo sa to, čo predpovedal môj predchodca: že sa sem možno jedného dňa vrátia. Dve z týchto pecí dnes máme opäť v plnej kráse poskladané na zámku,“ ponára nás do dejín opäť Jozef Urminský.
Jednu z pecí mal vo svojom apartmáne Imrich Erdödy a druhú, ktorú tu vidíme, zas grófka Irma. Keď sa obzeráme po cisárskom apartmáne, Jozef Urminský nám ukazuje miesto, kde stála posteľ cisára Františka Jozefa. Dôkazom je stará fotografia z roku 1891. Z ďalších klenotov na zámku spomeňme ešte šabľu grófa Erdödyho, busty majiteľov zámku a významných predstaviteľov, napríklad Adama Forgácsa, veliteľa Novozámockej pevnosti. Hradných fajnšmekrov poteší aj pohľad na republiku jazdeckej tašky, charakteristickej pre starých Maďarov.
Originál vlastní maďarské národné múzeum – ide o tašku jazdca, ktorú objavili v starom hrobe príslušníka staromaďarskej elity. Okrem tašky sa pri jeho tele našli aj mince a nákrčník. Išlo o jeden z najcennejších hrobových nálezov z 10. storočia z osídlenia tohto kraja a hradného návršia.
Foto: Andrea Eliášová
Podľa pána Urminského to dokazuje, že už v 10. storočí tu stál hrad, ktorý starí Maďari dobyli a onen náčelník zrejme pri tom zahynul. Repliku jeho tašky pre hlohovský zámok vyrobili v Maďarsku. Hlohovec dokáže návštevníka prekvapiť a pripraviť mu čosi, čo servírujú len na zámku a nikde inde. Jeho riaditeľka tvrdí, že tu žijú vedno s bývalými majiteľmi.
A preto ju už neprekvapí nič z hradných tajomstiev: napríklad, keď sa výťah sám spustí z prízemia na druhé poschodie bez toho, aby doň niekto vstúpil – a keď sa jeho dvere otvoria, nevstúpi nik! Nie, neživia tu „ducháriny,“ ale celkom prirodzene pripúšťajú, že aj tento zámok má ešte svoje (nevydané) tajomstvá. Ale ľudia sem dnes chodia najmä za pôsobivými kultúrnymi aktivitami, na ktorých novodobej strážkyni zámku Ingrid Vidovej záleží a vďaka ktorým tento skvost naozaj žije. V každom ročnom období.