Ak ste o Benacu ešte nepočuli, je to preto, že dnes sa už volá Lago di Garda, no starí obyvatelia často používajú jeho staré meno. Garda je najpopulárnejším a najväčším talianskym jazerom, pretože ponúka najviac príležitostí na plávanie či vodné športy.
Aj keď teploty v tejto oblasti sú mierne aj v zime, za posledných dvetisíc rokov jazero najmenej dvakrát úplne zamrzlo. Prvý raz v zime 1547–1548 a druhýkrát počas chladného januára roku 1709. Podobný úkaz zrejme najbližšie nezažijeme, momentálne sa teploty vody pohybujú od zimných 6 do letných 27 stupňov.
Vynikajúca gastronómia aj historické klenoty
Vďaka príjemnej klíme je toto jazero čoraz vyhľadávanejšou alternatívou k dovolenke pri mori a tiež miestom, kde sa darí olivovníkom, viniču a dokonca citrónom. Tunajší olivový olej je veľmi kvalitný a pokiaľ ide o víno, stačí spomenúť mestečko Bardolino. No fajnšmekrov môže osloviť takisto „marzemino“. Ide o jedno z najstarších talianskych vín a je nazývané aj „Mozartovým vínom“, pretože ho skladateľ zakomponoval do svojej opery Don Giovanni.
Všade naokolo žiaria sýte farby bugenvileí, olenadrov či mandevily.
Do jazera sa vlieva 25 riek a potokov, no vyteká odtiaľto len rieka Mincio. Svoju rekordne krátku púť končí v Lago di Garda aj „najkratšia rieka v Taliansku“, Aril, ktorá má iba 175 metrov. Napriek tomu, že tečie len na malom území, dostala sa na obraz Gustava Klimta. Maliarovi učarovala tamojšia malebná krajina natoľko, že ju zachytil na jednom zo svojich obrazov s názvom „Kostol v Cassone“.
Na svoje si pri Lago di Garda prídu milovníci histórie. Oblasť bola obývaná už od stredného paleolitu a stopy tu zanechali Rimania a Longobardi. Zaujímavé sú pozostatky starých domov na koloch z doby bronzovej, ktoré sa dostali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Čítajte viac Gucci, Versace či Trussardi. Tragické pády talianskych módnych ikon
Najsevernejšie citrusy
Východný breh jazera Garda charakterizujú neprehliadnuteľné štíhle stĺpy terasovitých záhrad. Opísal ich už nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe, ktorý si tento kraj zamiloval. Ide o citrusové záhrady, ktoré tu kedysi boli veľmi rozšírené, a premenili pôvodne rybárske usadlosti na prosperujúce centrá obchodujúce s exotickým ovocím.
Citróny sa k jazeru Garda dostali už v trinástom storočí. Priviezli ich sem z Janova bratia františkáni. Rastlinám sa v tunajšej miernej klíme darilo, a tak sa postupne rozšírili stále viac na sever. Od 17. storočia sa začali stavať prvé terasovité záhrady, v ktorých sa citrusy pestovali. Ich úlohou bolo ochrániť plody pred občasnými mrazmi a nepriaznivým počasím. „Limonaie“, ako ich tu nazývajú, sa vyznačujú vysokými kamennými piliermi a drevenou konštrukciou, cez ktorú sa v zime natiahla plachta. Do drevených rámov sa zvykli upevniť vitráže. V sade založili tlejúcu pahrebu, ktorej dym zohrieval stromy od novembra až do marca. Jedno z najznámejších miest, kde je táto tradícia stále živá, je aj mestečko Limone sul Garda.
Foto: KATARÍNA ANTENOZIO
Citróny boli pre Limone sul Garda výhodným artiklom. Išlo o najsevernejšie položené miesto, kde sa citrusy pestovali na komerčné účely. Vyvážali sa hlavne do zahraničia, kde boli veľmi žiadané pre ich vysoký obsah vitamínu C. Citrusové sady zásobovali najmä trhy v severských krajinách. Citrusy tu rodia trikrát do roka, a tak trikrát do roka odchádzali odtiaľto lode s nákladom. Vtedy ešte neboli motorové člny, veslovalo sa až na opačný breh, odkiaľ ovocie putovalo ďalej do Rakúska a Nemecka. Dobové záznamy dokumentujú, že tunajšie citróny sa dostali až do Petrohradu. Ľudia v severských krajinách v tých časoch pre nedostatok vitamínu C často trpeli na skorbut a na túto chorobu aj umierali. Preto bolo pre nich toto ovocie veľmi dôležité.
Čítajte viac Stane sa krajina, ktorá dala svetu víno, raz členom EÚ?
S výstavbou cesty popri jazere objavili tieto miesta turisti a produkcia citrusov začala upadať. Niektoré limonaie sa zmenili na hotely a reštaurácie. Dnes ich ostalo len pár a zväčša fungujú ako múzeá pod holým nebom. Rastie tu veľa druhov exotického ovocia od citrónov, cez pomaranče až po cedráty či maličké kumkvaty. Na citróny však v Limone sul Garda stále možno natrafiť na každom kroku, zdobia označenia domov, suveníry či keramiku a vyrábajú sa z nich aromatické sladkosti aj likéry.
Čítajte viac Vrátiť mŕtvym mená. Sú to aj hroby ľudských práv, demokracie a slobody
Vzácna anomália
Toto malé mestečko na brehu veľkého jazera však priťahuje zraky celého sveta nielen pre svoju krásu a výborné citróny. Odborníkov zaujíma hlavne tunajšia vzácna anomália. Ide o genetickú mutáciu, ktorá spôsobuje, že jej nositelia sú chránení pred chorobami ciev a srdca. Neohrozuje ich totiž vysoká hladina cholesterolu. Analýzy potvrdili, že majú v tele neznámu bielkovinu. Odborníci ju nazvali Apolipoproteín A1 – Miláno, podľa miesta, kde bola objavená. Dnes tu žije okolo šesťdesiat obyvateľov so vzácnou mutáciou, ktorú prenášajú na ďalšie generácie.
Medzi najnavštevovanejšie mestečká na Garde patrí aj Sirmione. Má len osemtisíc stálych obyvateľov, no hlavne v sezóne sa jeho uličky plnia tisíckami turistov. Niet sa čomu čudovať, vyzerá to tam ako reklama na leto. Atmosféra tohto miesta má doslova stredomorský charakter. Z jeho kopcov sa ponúkajú krásne panoramatické výhľady a všade naokolo žiaria sýte farby bugenvileí, olenadrov či mandevily.
Po oboch stranách výbežku predstavuje jazero svoj pestrý katalóg vodných odtieňov – od smaragdovozelenej cez priezračnú tyrkysovú až po sýtu azúrovú a tmavomodrú.
Foto: KATARÍNA ANTENOZIO
Malé mestečko od nepamäti lákalo cestovateľov, umelcov aj aristokratov. Obľúbil si ho Napoleon Bonaparte, Albrecht Dürer aj Maria Callas. Operná diva si tu dokonca kúpila vilu a túžila byť pochovaná práve na tomto mieste. Dnes nesie jej meno tunajší park. Na terajšom charaktere Sirmione sa významne podpísal šľachtický rod Della Scala z neďalekej Verony. Okrem iného dal v 13. storočí postaviť opevnenie a hrad, ktorého brány dodnes tvoria impozantný vstup do historického centra.
Sirmione má zachované antické vykopávky, malebné uličky aj útulné bary a tratórie, no ľudia tam prichádzajú aj za termálnou vodou, ktorá vyviera zo dna jazera. Používa sa pri dýchacích ťažkostiach, problémoch pohybového aparátu či kožných ochoreniach. O liečivých účinkoch prameňa vedeli ľudia už v období renesancie, bol však príliš hlboko na to, aby ho vedeli využiť. Až začiatkom minulého storočia sa podarilo vybudovať potrubie, ktoré privádza vodu z hĺbky 19 metrov pod hladinou do miestnych kúpeľov.
Čítajte viac Sú raritou: Iba dve odborníčky u nás skúmajú archeológiu pod vodou
Najkrajšie
Jazero Como v severnom Taliansku, ktoré je najhlbším a podľa niektorých aj najkrajším jazerom v krajine, zažilo minulú sezónu doslova inváziu turistov. Cestovatelia zo zahraničia vyhľadávajú najmä tunajšie vily s rozkvitnutými záhradami a unikátne panorámy. Prekvapiť môže ale aj samotné mesto Como, ležiace na južnom brehu. Ponúka históriu, prírodné scenérie, no aj luxus a pokojnú atmosféru.
Pre strategickú polohu sa tu už v staroveku usadili Rimania a mesto Como je odvtedy významným sídlom. Dnes sem prúdia turisti z celého sveta, ktorí chcú objaviť krásy rovnomenného jazera. Jazero poznajú starousadlíci aj pod názvom Lario. Má tvar obráteného písmena ypsilon a svojou plochou 145 km štvorcových je tretím najväčším v Taliansku. Na niektorých miestach dosahuje hĺbku až 418 metrov. Jeho členité pobrežie je plné malebných dedín aj luxusných rezidencií. Mnohé z nich vznikli s rozvojom masového turizmu podľa vzoru svetových letovísk. Svoj kredit si zachovali až dodnes, a aj preto je Como jednou z najprestížnejších destinácií.
Významným rodákom z mesta Como je Alessandro Volta, po ktorom je pomenovaná jednotka elektrického napätia. Jeho meno nesie miestne gymnázium a námestie. Slávnemu fyzikovi, ktorý je považovaný za vynálezcu dnešnej batérie, je takisto venované múzeum, ktoré začali budovať pri príležitosti storočnice jeho smrti podľa vzoru rímskeho panteónu. Tempio Voltaniano stojí v parku na západnej strane výbežku jazera a je oslavou vedy, ľudského umu a vynálezov, ktoré priniesli obdobie pokroku.
Mesto sa ale preslávilo aj produkciou hodvábu. Až 93 percent všetkej úrodnej pôdy kedysi pokrývali sady morušovníkov, a mesto Como sa v 17. storočí stalo metropolou talianskej hodvábnej cesty. Už v polovici 19. storočia sa len v Lombardii vyrobilo cez 1 400 ton hodvábu najvyššej kvality. V tom čase sa tento objem rovnal približne tretine celosvetovej produkcie. Slávnu históriu dnes pripomína múzeum, ktoré ako jediné na svete oboznamuje laickú verejnosť s celým procesom výroby od malého zámotku až po konečný produkt. V súčasnosti sa tu už surový hodváb nevyrába, no Como ostalo naďalej hlavným centrom spracovania, najmä farbenia a potlače vzácnej látky určenej na európske trhy.
Potok Cosia, ktorý priteká z dolín do mesta, je dodnes nazývaný aj „riekou módy“. Okolostojace farbiarne totiž doňho v minulosti úplne neekologicky vylievali zvyšky použitej farby, takže podľa aktuálneho odtieňa vody vedeli tunajší ľudia dopredu, aká farba bude v móde tú-ktorú sezónu.
V medzivojnovom období začala produkcia hodvábu upadať, na scénu nastúpili syntetické tkaniny a región prehodnotil svoju agrárnu politiku. Dnes tu už nájdete len pár morušovníkov. Napriek tomu Como svoju hodvábnu povesť nestratilo. Ešte dnes až 70 percent všetkého európskeho hodvábu prejde cez miestne fabriky. Práve tu dostáva surová látka svoj vznešený vzhľad. Zušľachťovanie hodvábu a potlač sú momentálne hlavnými aktivitami, ktoré v oblasti udržujú viac ako 500-ročnú tradíciu.
Čítajte viac Národná tragédia? Odchody mladých. Choďte, užite si svet, ale vráťte sa. Slovensko vás potrebuje
Jazero hollywoodskych filmárov
Como si ale obľúbili aj hollywoodski filmári, spomedzi známych diel, ktorých scény zasadili tvorcovia do malebných zákutí na jazere, možno spomenúť napríklad Vtedy v Amerike režiséra Sergia Leoneho, Hviezdne vojny, Klan Gucci, Dannyho dvanástka, alebo Casino Royal s Jamesom Bondom.
Jedným z najpopulárnejších miest na jazere je mestečko Bellagio. Pre svoju výnimočnú pozíciu na výbežku pevniny, pri ktorom sa stretávajú dve ramená vodnej plochy, bolo oddávna vyhľadávané zámožnými rodinami, ktoré si tu stavali honosné rezidencie. Izolovaná, no strategická poloha premenila v dobe turistického rozkvetu malé mestečko na prestížnu dovolenkovú lokalitu, no v minulosti ho tiež ochránila pred epidémiou moru, ktorý postihol tento kraj roku 1630.
Foto: KATARÍNA ANTENOZIO
Kaskádová panoráma s luxusnými vilami natoľko očarila amerického miliardára Steva Wynna, že dal podľa nej postaviť rezort s hotelom a kasínom v Las Vegas. Podľa Bellagia bol ale pomenovaný aj asteroid či mrakodrap v Hong Kongu. Za pozornosť stojí villa Melzi s terasovým parkom plným exotických rastlín. Oblasť okolo jazera má príjemnú klímu a maličké, pôvodne rybárske dedinky zasadené do pobrežia ako malé klenoty uchvacujú svojou panorámou tých, čo sa vyberú na výlet loďou. Povinnou zastávkou na tejto ceste sú nielen vily, ktoré si tu stavali príslušníci aristokracie a bohatí podnikatelia, ale aj prírodné krásy. Patria k nim útesy pri dedinke Nesso a zurčiaci vodopád.
Medzi najfotografovanejšími a najnavštevovanejšími mestečkami na pravom pobreží je rozhodne Varenna. Hoci nastálo tu žije len okolo 700 obyvateľov, počas sezóny je ich počet aj dvojnásobný. Turisti sem ale prichádzajú po celý rok a nemožno sa tomu čudovať. Atrakciou je napríklad „Promenáda zamilovaných“ – panoramatická cesta pozdĺž jazera s červenou pergolou. Návštevníci však mieria aj do Villy Monastero a jej rozľahlých záhrad.