Súčasný svet je aj napriek všetkému stále krásny a obývateľný. Ale dnešné generácie budú posledné, ktoré si budú pamätať príjemný jarný dážď, úžasnú vodu, čo tečie z kohútika a dá sa bez obáv piť, vôňu čerstvého chleba, chladný dotyk snehovej vločky, tieň smreku, bzukot hmyzu, vtáčí spev, mäkkosť a ruch živej pôdy, relatívne bezpečné pravidlá, zákony, na ktorých sa dohodla spoločnosť.
Ak zničíme stvorenie, stvorenie zničí nás. Nikdy na to nezabudnite.pápež František
Ak sa najmocnejší, najvplyvnejší tohto sveta, každej krajiny, každého mesta, každej komunity nespamätajú, ak sa nechajú viesť bludmi, tmárstvami, krása súčasného sveta bude len spomienkou na raj, ktorá postupne vyprchá, vyschne a prestane existovať aj ako spomienka. Pretože zhorí v pekle. „Ľudstvo otvorilo bránu do pekla,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres presne mesiac po pápežových slovách o tom, na čo majú právo nasledujúce generácie…
Pápež František označil ničenie životného prostredia za hriech. A ako pripomenula Fiona Harveyová z denníka The Guardian, pontifik varoval ľudstvo, že mení nádherné Božie stvorenie na „znečistenú pustatinu plnú trosiek, ničoty a špiny“. Príčinu klimatickej krízy videl v ľudskom srdci – v „sebeckej a bezhraničnej túžbe ľudí po moci“.
„Ak zničíme stvorenie, stvorenie zničí nás. Nikdy na to nezabudnite,“ pripomenul pápež publiku v Ríme už v roku 2014.
Odsúdení konať
Celý svet sa pred desiatimi rokmi zaviazal, že nedopustí oteplenie o viac ako 1,5 stupňa, respektíve 2 stupne. Ľudstvo však kráča po trase, ktorá vedie k otepleniu o 2,8 až 4 stupne. Čas vydať sa po bezpečnejšej ceste sa kráti.
„Žijeme obdobie, keď máme ešte moc a vedomosti konať, ale rozhodnutia, ktoré dnes urobíme, alebo neurobíme, budú mať zásadný dosah na to, v akom svete budú žiť naše deti a vnúčatá. Nie sme teda nevyhnutne odsúdení na katastrofu, ale sme odsúdení konať,“ povedal len pred pár dňami slovenský klimatológ Jozef Pecho.
Čítajte viac Na Slovensku nebudú pristávať lietadlá a farmári, záchranári, hasiči budú v neistote, ak nebude SHMÚ fungovať, tvrdí klimatológ Pecho
A čo teda robiť? Na úvod stojí za to prečítať si hoci jednu encykliku od pápeža Františka. Aspoň pár odsekov. Určite Laudato si’ (2015) alebo Laudate Deum (2023). Sú to menšie knižky, potlačené veľkým písmom, oplatí sa im venovať trochu času bez ohľadu na to, či je čitateľ veriaci, alebo nie. Veľmi ťažko by sme totiž hľadali zručnejší a láskavejší text o tom, čo sa to so svetom deje a čo s tým môže človek urobiť. A navyše taký, ktorý dokázal pohnúť aj najmocnejšími.
Pretože vydanie oboch encyklík nebolo náhodné. Prvá Laudato si’ vyšla pred kľúčovým klimatickým summitom v Paríži v roku 2015. Jej pokračovanie Laudate Deum bolo zas publikované v októbri 2023 pred ďalším rozhodujúcim klimatickým summitom v Dubaji. V Paríži sa zrodila dohoda, že štáty urobia všetko preto, aby udržali oteplenie v bezpečnom limite. V Dubaji sa takmer 200 krajín prvýkrát zhodlo na odklone od fosílnych palív.
„Zmenili sa rozhodnutia na týchto globálnych stretnutiach vplyvom pápeža Františka?“ kladie otázku profesorka teológie Celia Deane-Drummondová z Oxfordskej univerzity v časopise The Conversation. A vzápätí aj odpovedá: „Potenciálne, áno.“ Architektka Parížskej dohody, významná francúzska ekonómka Laurence Tubianová takisto označila pápeža Františka za „dôležitý hlas“.
Nie je to zelená encyklika
Dohody v Paríži a v Dubaji boli v čase ich prijatia označené za prelomové, s odstupom času je však zrejmé, že ich záväzky sa nenapĺňajú. Je to nebezpečné. A aj na to neustále upozorňoval pápež František.
V roku 2019 zvolal do Vatikánu vedúcich predstaviteľov firiem produkujúcich fosílne palivá, aby ich povzbudil k zodpovednosti. Vyhlásil celosvetový stav klimatickej núdze. V posledných mesiacoch svojho pôsobenia stihol usporiadať konferenciu o „ekonomike spoločného dobra“.
Pápež František venoval svoje encykliky aj pochybovačom, popieračom. Veľmi dobre si uvedomoval, ako mohutnie absurdný odpor proti nevyhnutnej zmene, nenávisť proti čomukoľvek ekologickému, klimatickému, zelenému. Pramení z nepochopenia. Ľudia nezachraňujú zvieratká, planétu, ľadové medvede, včely. Ľudia zachraňujú seba. Hlbokým motívom je láska k človeku.
„Nie, nie je to zelená encyklika, je to sociálna encyklika. V spoločnosti, v spoločenskom živote človeka totiž nemôžeme zabúdať na starostlivosť o životné prostredie. Navyše starostlivosť o životné prostredie je sociálny postoj, ktorý nás v tom či onom zmysle socializuje,“ vysvetľoval Jorge Mario Bergoglio počas tvorenia Laudate Deum.
Čítajte viac Politológ Profant: Za povodne môžu bohatí
Na vine nie sú chudobní
V tejto encyklike priamo napísal, že „svet „sa rúca a možno sa blíži k bodu zlomu“. Rovnako priame slová adresoval nezmyslom, ktoré ovládli myslenie a predstavy miliónov ľudí ponorených do sociálnych sietí, bezostyšne zarábajúcich na šírení bludov. Zacitujme aspoň z 9. a 10. odseku.
„Nechýbajú ani tí, ktorí v snahe zjednodušiť realitu obviňujú chudobných ľudí z toho, že majú príliš mnoho detí, a problém sa snažia vyriešiť mrzačením žien v menej rozvinutých krajinách. Ako zvyčajne to vyzerá, akoby na vine boli opäť chudobní. Skutočnosť je však taká, že malé percento najbohatších obyvateľov sveta znečisťuje životné prostredie viac než 50 percent najchudobnejších ľudí (podľa viacerých výskumov produkuje dokonca jedno percento najbohatších ľudí sveta toľko skleníkových plynov ako dve tretiny najchudobnejších, pozn. red.).“
„Často sa tiež hovorí, že snaha o zmiernenie klimatickej zmeny znížením využívania fosílnych palív a rozvojom čistejších zdrojov energie povedie k zníženiu počtu pracovných miest. V skutočnosti dochádza, naopak k tomu, že milióny ľudí prichádzajú o prácu práve kvôli najrôznejším dôsledkom klimatickej zmeny: stúpajúca hladina morí, sucho a mnohé ďalšie javy, ktoré postihujú planétu, priviedli mnoho ľudí do ťažkostí. Na druhej strane náležite riadený prechod k obnoviteľným zdrojom energie, ako aj celé úsilie o prispôsobenie sa ničivým dopadom klimatickej zmeny môžu vytvoriť bezpočet pracovných miest v rôznych odvetviach. Preto je potrebné, aby sa tým politici a podnikatelia začali bezodkladne zapodievať.“
Čítajte viac Elektrina zadarmo? Je právom každého, len treba oň zabojovať
Pápež František nakoniec len pokračoval vo výzvach, ktoré nastoľovali už jeho predchodcovia Ján Pavol II. či Benedikt XVI. (podieľal sa na zavádzaní solárnych panelov vo Vatikáne), no mimoriadne ich prehĺbil.
Čas konať sa kráti. Bez preháňania sa ľudstvo ocitá v kľúčových dekádach svojej existencie. Prvoradé sú činy, ale dôležité sú stále aj posolstvá. Pápežove môžu byť rozhodujúce.