Iný druh moci – tak znie názov memoárov Ardernovej. „Je to príbeh o mimoriadnom vzostupe a o inšpirácii pre novú generáciu lídrov," napísal o knihe vydavateľ. „Jej pamäti slúžia ako manifest líderstva – najmä pre ženy, ktoré pochybujú samy o sebe," zdôraznil v recenzii informačný server The Conversation.
Ardernová vyrastala v mestečku obklopenom lesmi. Volá sa Murupara, má len okolo 2-tisíc obyvateľov. Rodina sa doň presťahovala, keď tam úrady poslali otca, ktorý bol policajt. Ľudia v Murupare boli v tom čase poväčšine chudobní. Po zvolení za poslankyňu Ardernová zdôrazňovala, že srdcom političkou sa cítila už v mladosti, pretože v mestečku si uvedomovala sociálne rozdiely v krajine.
Mandát v parlamente získala, keď mala 28 rokov. Predtým nadobudla politické skúsenosti v zahraničí: dva roky pôsobila v Londýne, kde pracovala v poradnom výbore britskej vlády.
Ardernová pochádza zo zbožného rodinného prostredia, s pribúdajúcimi rokmi sa však od viery postupne vzďaľovala. Bola členka Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, čiže náboženskej spoločnosti mormónov. Tí považujú homosexualitu za hriech, takže neschvaľujú manželstvá alebo partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, čo bolo v protiklade s liberálnymi postojmi Ardernovej. „Najprv si mentálne oddelila protichodné veci svojho náboženstva a politického presvedčenia, ale po čase zistila, že je to ťažké. Nakoniec vystúpila z cirkvi, rodina to prijala s pochopením," poznamenal server New Statesman.
Čítajte aj Stopla zbrane aj covid. S čím odchádza Ardernová z politiky?
Líderkou strany sa stala krátko pred voľbami
Za šéfku Novozélandskej strany práce zvolili Ardernovú na jeseň 2017. Mala vtedy 37 rokov, ešte stále bola bezdetná. S partnerom Clarkom Gayfordom sa jej nedarilo otehotnieť. S televíznym moderátorom žila v tom čase už päť rokov. „Predpokladala som, že môj vek je súčasť problému. Išla som preto k lekárovi na nejaké testy. Odhalili, že by som neotehotnela bez dajakého zásahu," prezradila v knihe. Naznačila sa, že s tým vyrovnala, no túžby stať sa matkou sa nevzdala.
Ponuku byť líderkou strany dostala v auguste 2017: „Stranícky šéf Andrew Little ma požiadal, aby sme sa stretli uňho v kancelárii. Vysvetlil mi, že v súvislosti s historicky nízkymi preferenciami v prieskumoch verejnej mienky si myslí, že najlepšie urobí, keď odstúpi a ja aby som prevzala vedenie." Bolo to krátko pred parlamentnými voľbami. „Svoju poslednú neúspešnú liečbu neplodnosti som absolvovala nedávno – predtým, ako sme v prieskumoch klesli. Zrazu som bola líderka, viedla som kampaň sedem týždňov pred voľbami. Úprimne poviem, že som ani netušila, či niekedy budem mať dieťa," ozrejmila Ardernová.
Stal sa malý zázrak: keď jej strana vyhrala voľby (čiže vyšla stávka Littla na Ardernovú), zistila, že otehotnela. Sama sa o tom presvedčila, keď si urobila tehotenský test. Verejnosť o tom informovala s odstupom času, keď v januári 2018 povedala, že na začiatku leta má porodiť. Vytúženou matkou sa stala v júni. Narodilo sa jej dievčatko. Rodičia dali dcérke meno Neve. Ide o poangličtenú podobu írskeho meno Niamh, ktoré znamená jasná alebo žiarivá.
Ardernová sa stala v dejinách iba druhou ženou na čele štátu, ktorá počas výkonu funkcie otehotnela aj porodila. Prvou bola Bénazír Bhuttová, pakistanská premiérka, ktorá priviedla na svet dieťa v januári 1990 (mala vtedy 37 rokov).
Keď Ardernová v septembri 2018 letela do New Yorku na pravidelné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, malú dcéru vzala so sebou. Dojčila ju počas prestávok. Po tejto skúsenosti v sídle OSN vytvorili špeciálnu miestnosť pre matky, ktoré potrebujú svojmu dieťaťu dať mlieko.
Ako sa postaviť proti smrtiacej pliage
Keď sa na začiatku roku 2020 vo svete nebezpečne šíril koronavírus, pred Ardernovou sa objavila asi najťažšia výzva v jej politickej kariére. „Novozélandská vláda pôvodne zamýšľala zaujať ku covidu rovnaký postoj ako väčšina krajín – obmedzeniami spomaliť, ale nie zastaviť, šírenie infekcie a vyhnúť sa preťaženiu nemocníc," pripomenul server The New Yorker.
V polovici marca 2020 však Ardernová zmenila názor po tom, čo jej vedci ukázali graf s alarmujúci odhadmi. Dospeli k presvedčeniu, že opatrenia, ktoré vláda prijala, budú nedostatočné. Prečo? Nový Zéland s 300 lôžkami na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) by určite nezvládol predpokladaný počet pacientov. Vedci kalkulovali až so 100-tisíc hospitalizovanými ľuďmi.
Znamenalo to, že v nemocniciach by skončil približne každý päťdesiaty Novozélanďan. Ostrovný štát má síce viac ako päťnásobne väčšiu rozlohu v porovnaní so Slovenskom, ale počtom obyvateľov je o niečo menší (5,2 milióna ľudí).
Čítajte viac Nový Zéland: Tím piatich miliónov vírus zabrzdil
Ardernová sa odhodlala zakročiť veľmi dôrazne: zaviedla najprísnejší stupeň ochranných opatrení proti koronavírusu. Ľudia dostali 48 hodín, aby si vytvorili takpovediac bublinu a žili v nej. Otvorené zostali iba obchody s potravinami a lekárne. „Pripadala som si, ako keby som viedla Nový Zéland do boja," napísala Ardenová v memoároch.
Národ sa zomkol. Vďaka prísnym opatreniam v kombinácii s ich dodržiavaním sa krajina nepochybne vyhla najhoršiemu. Samozrejme, že sa našli aj odporcovia lockdownu, ktorí si posvietili na šéfku vlády: Niektorí demonštranti zobrazovali Ardernovú ako komunistickú diktátorku, iní dokreslili na jej portrét fúzy, aké nosil Hitler.
Mŕtvych bolo necelých 4-tisíc Novozélanďanov
V prvých týždňoch pandémie vyzeralo popoludnie a večer u Ardernovej navlas rovnako. Každý deň o 13. hodine spolu s hlavným epidemiológom predstúpila pred médiá, aby informovala o aktuálnom vývoji. Keď sa vrátila z práce domov, na sociálnej sieti Facebook dopĺňala správy a odpovedala na otázky.
Súčasťou reštrikcií bolo aj zatvorenie hraníc, respektíve letísk a prístavov, pretože Nový Zéland oddeľuje od okolitého sveta more. Tvrdý postup proti smrtiacej pliage sa Ardernovej osvedčil: po piatich týždňoch vláda vláda mohla začať uvoľňovať prísne opatrenia. Postupne až tak, že v júni 2020 ich znížila na najnižšiu úroveň.
Na covid zomrelo na Novom Zélande dokopy necelých 4-tisíc infikovaných. Naopak, na Slovensku bolo obetí viac ako 21-tisíc.
Jacinda Ardernová
Foto: Andrew Matthews, SITA/AP
- Nedávno oslávila 45. narodeniny (narodila sa 26. júla 1980 v Hamiltone, čo je štvrté najväčšie mesto na Novom Zélande). Mala ešte len 17 rokov, keď sa stala členkou Novozélandskej strany práce.
- Za poslankyňu ju prvýkrát zvolili v roku 2008. Mandát si opakovane udržala až do svojho odchodu z politiky. Na jeseň 2017 si ju členovia strany práce vybrali za novú líderku. Po parlamentných voľbách toho roku sa stala najmladšou ženou na svete na čele vlády.
- V júni 2018 porodila dcéru. Bola druhou predsedníčkou vlády v dejinách, ktorej sa narodilo dieťa počas výkonu funkcie. Prvou sa stala v januári 1990 Bénazír Bhuttová (pakistanská premiérka, ktorú v decembri 2007 zabil samovražedný atentátnik).
- Po voľbách v roku 2020, v ktorých priviedla stranu práce k jednoznačnému víťazstvu, zostala na čele vlády. V januári 2023 oznámila, že sa vzdáva funkcie šéfky strany i predsedníčky vlády. Ako dôvod uviedla želanie tráviť viac času s rodinou.
Signál, že práca si vyberá svoju daň?
V januári 2023 Ardernová oznámila svoju demisiu. Úplný odchod z politiky objasnila nielen túžbou venovať sa rodine s malou dcérou. „Nemám dosť paliva v nádrži, aby som pokračovala," obrazne povedala, keď sa zdôverila, že sa cíti pracovne vyhorená. Poznamenala, že v lete 2022 si našla čas na premýšľanie o svojej budúcnosti v nádeji, že nájde v sebe energiu, aby zostala na čele vlády. „Bohužiaľ, nenašla som ju v sebe. Keby som pokračovala, urobila by som medvediu službu Novému Zélandu," ozrejmila.
V knihe uviedla ešte jeden dôvod, o ktorom sa vtedy nezmienila. „Moje rozhodnutie ovplyvnil aj strach z rakoviny. Bol to síce falošný poplach, ale pritom možno signál, že práca si vyberá svoju daň. A bola som unavená, vystresovaná, strácala som trpezlivosť," napísala v memoároch.
Dočasne žije v USA
Ardernová plánovala sobáš s Gayfordom na začiatku roku 2020, ale keď sa začal šíriť koronavírus, svadbu odložili na neurčito. Nakoniec sa zosobášili v januári 2024, čiže po tom, čo odišla z politiky. Rodina teraz dočasne žije v americkom štáte Massachusetts. Ardernová pôsobí na tamojšej prestížnej Harvardovej univerzite.
Foto: SITA/AP
Po vydaní memoárov poskytla rozhovor denníku New York Times. S redaktorkou sa stretla v neďalekej kaviarni. Na Novom Zélande by ju hostia určite spoznali, naopak, v USA si môže užívať viac-menej pocit príjemnej anonymity.
V interview hovorila aj o tom, že pred ňou sa narodilo dieťa iba Bhuttovej ako prvej premiérke, keď vykonávala funkciu. „Keď som bola iba druhou ženou na svete, ktorá porodila počas svojho pôsobenia v úrade, cítila som zodpovednosť stále dokazovať, že je to možné skĺbiť. Neurobila som nič, čo by mohlo spochybniť, že môžem byť matkou aj predsedníčkou vlády," podčiarkla Ardernová.
