Nový nezvyčajný prúd v architektúre sa síce rozvíja už polstoročie, no len posledných 25 rokov má svoje meno, aj to iba v angličtine – cargotecture, spojením slov cargo a architecture. Jednoduchý slovenský ekvivalent nemá.
Začala sa éra recyklovanej architektúry, ktorou sme sa stali doslova posadnutí.Ladislav Centár, spoluautor projektu Osemdesiatka
„Použil by som nudný opisný termín ‚kontajnerová architektúra‘, žiadna vtipná a zároveň zrozumiteľná skratka mi nenapadá,“ reaguje architekt Henrich Pifko z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Podľa neho ide skôr o okrajový prúd architektúry, hoci stavby sa objavujú už po celom svete. „Ich použitie je niekedy správnym a užitočným riešením, najmä pri ‚efemérnej‘ architektúre. A niekedy je to len gesto, aj to môže byť opodstatnené, ale niekedy je to len snaha využiť módnu vlnu.“
Foto: Andrej Barát
Za „nudným“ termínom sa rozprestrie mimoriadne pestrá a zaujímavá škála projektov. Od miniatúrnych po obrovské. Od katastrof po inšpiratívne realizácie. Od stánkov s občerstvením po gigantické trhoviská, či dokonca obytné štvrte. Je ťažké tieto stavby-nestavby jednotne uchopiť, no spája ich jedno – vznikli z lodných kontajnerov. A dôležité je ešte jedno slovo, ktoré použil pán Pifko – efemérny. Chvíľkový, majúci krátke trvanie, podenkový.
Musí architektúra vždy zapúšťať korene? Bude sa vôbec človek budúcnosti usilovať zapúšťať korene?
Čítajte aj Postavený zo slobody, živený slnkom. Mobilný dom
Éra masovej migrácie
„Keď dnešná svetová populácia, ktorá zahŕňa štyri miliardy nepokojných mladých ľudí, bude hlasovať nohami, aká mapa ľudskej geografie vznikne?“ položil si v roku 2022 otázku strategický poradca a spisovateľ Parag Khanna vo svojej knihe Move (preložme voľne ako pohyb). Denník The Financial Times túto knižku označil za jednu z najlepších roka 2022.
Autor v nej totiž predkladá náčrt síl, ktoré rozhýbali „človečenstvo“. Ľudstvo podľa neho nie je a nikdy nebolo usadené. K ničivým katastrofám, vojnám, revolúciám, pandémiám sa pridávajú klimatická kríza, „všetko narúšajúce technológie“, kolapsy ekonomík, pády vlád. Podľa futurológa vstupujeme do novej „éry masovej migrácie, ktorá rozptýli ľudí, tých bez prístrešku, ale aj boháčov“.
Foto: V. Menkov
Nastupujúce generácie však môže „rozpohybovať“ aj zásadná zmena ľudskej práce. Podľa Správy o budúcnosti pracovných miest z roku 2023 od Svetového ekonomického fóra až dve pätiny základných pracovných zručností narušia do roku 2027 technologické zmeny. Polovica základných zručností všetkých zamestnancov sa bude musieť každých päť rokov aktualizovať. Umelá inteligencia je rýchla. Podľa ekonómov sa častá zmena zamestnania stane normou. A to nielen v rámci jedného profesijného zamerania, človek bude absolvovať viac kariér za sebou. Kariérny postup nebude priamočiary.
Ak má človek obstáť v „nelineárnej kariére budúcnosti,“ bude musieť podľa Svetového ekonomického fóra rozvíjať zručnosti ako empatia, aktívne počúvanie, líderstvo, mentorovanie, učenie ostatných, ale najmä – flexibilitu. Podľa článku kariérnej poradkyne Caroline Castrillonovej v magazíne Forbes sa čoraz dôležitejšími stanú „prenosné zručnosti, aj keď to znamená, že ľudia budú pracovať mimo svojej komfortnej zóny.“
Predikcie sa nemusia naplniť, no je zaujímavé zamyslieť sa nad dôsledkami. Budú sa ľudia doslova presúvať mimo zóny komfortu? Mimo miesta, kde by pri klasickej priamočiarej kariére zapúšťali korene? Ako a kde budú bývať, žiť, pracovať? Sú tehla, betón a škridla kompatibilnými materiálmi so životom plným zmien, flexibility?
Foto: TROUGNOUF
Podenkový
Pri stavbe klasického domu sa pôda, priestor aj značné investície zapečatia na desaťročia. Ale čo ak treba ísť inam? Iste, dom sa dá predať a postaviť nový, zapratať a zapečatiť ďalšiu plochu. Alebo sa kúpi už hotový dom či byt, vybaví nový nájom, čo sprevádzajú ďalšie nenávratné investície, do nábytku, vybavenia, zariadenia. Alebo…
„Prídete do zahraničia, položíte si svoj kontajner na obdobie kontraktu alebo štúdia, napojíte ho na siete a dopijete si svoje víno, ktoré ste si otvorili ešte na Slovensku a bývate ďalej. Existujete vo svojom priestore, so svojou wifinou, so svojou skriňou, so všetkým. Keď kontrakt alebo štúdium skončí, môžete sa posunúť ďalej,“ naznačuje Milan Bosík, konateľ žilinskej spoločnosti Kontajner Bôry, ktorá ako jedna z prvých v realitnej oblasti na Slovensku začala predávať lodné kontajnery. Dopyt po bývaní v minimálnych priestoroch podľa neho rastie.
Foto: Andrej Barát
Už pred desiatimi rokmi sa na Slovensku predávalo zhruba 3 000 lodných kontajnerov každý rok. Ľudia ich prerábali na jednoduché bývanie, dielňu, ateliér, kuchyňu, jedáleň, ambulanciu, bistro, bar, skleník, voliéru, kino či elektráreň.
Potreby súčasníkov, podnikateľské zámery sa „podenkovo“ menia, vyvíjajú, zanikajú, nahrádzajú. Netreba pre ne mrhať pôdou, materiálmi. „Lodný kontajner predstavuje mobilný objekt. Je prenosný a dá sa takmer okamžite uviesť do užívania. Môžete ho previezť bez toho, aby sa niečo búralo, likvidovalo, čo otvára úplne novú dimenziu. Ide o chýbajúci prvok v bežnej ľudskej potrebe. Kontajner môžete položiť kdekoľvek, kedykoľvek, dokonca môže visieť vo vzduchu,“ rozpráva pán Bosík v priestoroch firmy, ktoré sú tiež „z kontajnera“.
Foto: Andrej Barát
Bez hraníc
Jednoducho postavili dva 45-stopové kontajnery vedľa seba, zaizolovali ich, vyrezali otvory pre okná, položili strechu. Štyria ľudia prakticky za 30 dní čistého času dokázali objekt pripraviť na užívanie. Zvonku ani zvnútra človek nemá šancu poznať, že ide o kontajnerové riešenie.
Koľko sa ponúka možností? Je ľudská predstavivosť ohraničená?
V odľahlejších lokalitách vznikajú rýchle a efektívne ubytovne pre turistov. Pre ich uloženie netreba vážne zasahovať do vzácneho prostredia. Dajú sa pokryť zelenými strechami aj vegetačnými sieťami, v kombinácii so solárnymi panelmi, ekologickými záchodmi a zachytávaním dažďovej vody môže ísť o sebestačné riešenie, ktoré neruší a zapadne.
Asi pred tromi rokmi sa objavila vo Francúzsku myšlienka na premenu prepravných kontajnerov na bazény. Na vlaňajšej výstave Agrokomplex v Nitre predstavila podobné riešenie slovenská firma. Výhodou oproti klasickým konštrukciám je napríklad to, že takýto bazén možno relatívne jednoducho umiestniť aj vo svahu.
V posledných rokoch pribúdajú na Youtube a sociálnych sieťach videá o tom, ako si ľudia svojpomocne postavili rodinný dom z kontajnerov. Dôchodcovia, inžinieri ale i mladé rodiny vešajú časozbery, ako oceľovú konštrukciu premenili na útulný priestor. K niektorým pridali podvozok, takže ich stačí len „odtiahnuť“ na nové miesto. A zakaždým si sebou „prevážajú“ aj adresu.
Každý lodný kontajner má totiž svoje unikátne číslo, ktoré je evidované v globálnej databáze v Paríži. „Čo by do budúcnosti mohlo fungovať ako ekvivalent súčasnej adresy,“ dodáva Andrea Bosíková, dcéra majiteľa firmy a manažérka obchodu vo firme Kontajner Bôry.
Foto: Andrej Barát
Obyvatelia Slovenska premieňajú kontajnery na pestovateľské stanice byliniek, húb, krmiva pre zvieratá. V zahraničí sa z kontajnerov stávajú mobilné včelnice.
Vo viacerých mestách pribúdajú viac či menej podarené kontajnerové stánky s rýchlym občerstvením. V Bratislave na Šafárikovom námestí, na Riviére alebo na Bosákovej v Petržalke. Podobné jednoduché projekty už dlhšie roztrúsili podnikatelia v rakúskych, nemeckých, českých mestách, v Škandinávii či v Dánsku. A tieto samotné objekty poslúžili ako inšpirácia pre niečo väčšie, živšie. Niečo, čo v mestách a starých sídliskách stále chýba ako soľ.
Komunitný priestor
„Začala sa éra recyklovanej architektúry, ktorou sme sa stali doslova posadnutí,“ napísal Ladislav Centár, jeden z autorov projektu Osemdesiatka v Partizánskom. Ide o moderný eventový priestor. Okrem jedla a pitia ponúka silent disco, divadelné večery, koncerty, miesto pre šport a oddych. Areál využívajú okrem divadelníkov členovia Baťovej školy práce, muzikanti, rodiny s deťmi, ľudia, ktorí si chcú zacvičiť na vzduchu.
Tvorcovia sa inšpirovali punkovým zážitkom „zo streetfoodových areálov v Odense a Kodani“ postavených z kontajnerov. Aby neskôr sami premenili areál bývalých uhoľných skladov na miesto, ktoré vstrebala kultúra v Partizánskom a prijala za svoje. Využili pritom oceľové konštrukcie, ktoré by inak skončili v šrote.
Andrea Bosíková hovorí, že ju jej práca prekvapuje každý deň. Pretože takmer každý deň sa ozve zákazník s novým nevšedným nápadom, ako využiť kontajner. „Jeden pán si ho zakopal pri dome. Potreboval vytvoriť úkryt, keby sa niečo stalo. Vybavil ho zásobami vody, jedla a ďalších vecí potrebných na prežitie.“ Ďalším využitím môžu byť zastávky MHD. Energia slnka môže napájať digitálne informačné panely. A keď bude treba presunúť zastávku na lepšie miesto, alebo aby dočasne ustúpila výstavbe, príde nákladné auto so žeriavom a zastávku jednoducho preloží. Nič netreba betónovať, asfaltovať, a následne likvidovať so zbíjačkou.
Z kontajnerov vznikali už počas covidu mobilné nemocnice. Vyrastajú z nich komunitné, vzdelávacie centrá, hotely, penzióny, alebo čoraz populárnejšie takzvané self-storage sklady.
V Južnej Afrike vznikol kontajnerový sirotinec (New Jerusalem Orphanage), Indovia postavili z kontajnerov svoju tretiu polárnu stanicu Bharathi (autorsky sa na nej podieľalo nemecké štúdio bof architekten). V Tokiu architekt Tomokazu Hayakawa navrhol galériu umenia CC4441, v USA podobným spôsobom zbudovala jednu zo svojich prevádzok sieť Starbucks (Tukwila, predmestie Seattlu). V Indonézii v Batu vyrástla z kontajnerov knižnica Amin.
Niekedy sa z rýchlej, flexibilnej kontajnerovej architektúry zachová len myšlienka.
Ako presunúť celý internát o kilometer
Architekta Pifka zaujal jeden modulárny, i keď nakoniec nekontajnerový objekt. Ide o študentský domov vo viedenskej štvrti Seestadt Aspern od F2 Architekten.
„Bol postavený na mieste, kde sa do budúcnosti počítalo s významnejšou výstavbou, a preto sa uvažovalo s využitím skladačky z lodných kontajnerov. Počas práce na projekte sa však ukázalo, že zabezpečenie tepelnej a akustickej pohody by bolo príliš komplikované a drahé,“ opisuje Pifko.
Foto: HOME4STUDENTS
Preto sa lodné kontajnery nakoniec nahradili dobre izolovanými modulmi s podobnými rozmermi, ale s drevenou konštrukciou. „Tento objekt spĺňa štandard pasívneho domu a pôvodný koncept pripomína len jeden lodný kontajner v centrálnej hale – slúži ako práčovňa a bufet,“ dodáva architekt.
Dnes na pôvodnom mieste internátu stojí polyfunkčný dom a celá stavba bola nanovo poskladaná zhruba o kilometer ďalej. „A kým sa štvrť dostavia, určite sa bude ešte raz či dvakrát sťahovať.“
Práve tento projekt načrtol aj zložitú odpoveď na dôležitú otázku. Je kontajnerová architektúra naozaj eko?
Zelený prístup
Ak sa pri niektorých projektoch sa využívajú úplne nové a nie vyradené kontajnery, tak o recyklácii a ekológii nemôže byť reči. Motívom je vtedy skôr zviezť sa na módnej vlne, lebo industriálny dizajn je in. Ide o gesto, ale prázdne.
„Ak takáto stavba pri prevádzke spotrebuje priveľa energie na vykúrenie v zime či na chladenie v lete, nie je to udržateľné riešenie,“ dodáva odborník Pifko. Tepelná pohoda sa v objekte s oceľovou konštrukciou dosahuje ťažšie. No sú možnosti.
Je tu ešte jeden háčik. Mnohé kontajnery majú špeciálne nátery, ktoré treba odstrániť. „Opätovné používanie kontajnerov sa zdá byť nízkoenergetickou alternatívou, avšak málokto berie do úvahy množstvo energie potrebnej na to, aby sa v kontajneri dalo bývať. Celú konštrukciu je potrebné opieskovať, vymeniť podlahy a vyrezať otvory horákom alebo pílou. Priemerný kontajner nakoniec vyprodukuje takmer tisíc kilogramov nebezpečného odpadu, kým sa môže použiť ako konštrukcia,“ upozorňuje architektonický portál ArchDaily.
Existujú aj absolútne antiekologické riešenia. Pri Prievidzi pred pár rokmi súkromník uložil a skryl potok Mraznica do lodných kontajnerov. Takýto počin predstavoval karikatúru toho, ako neúctivo sa mnohí obyvatelia Slovenska správajú k riekam. S citlivým narábaním so zdrojmi to nemá absolútne nič spoločné a samotnej myšlienke, ktorá stojí v centre „cargotecture“, to len ubližuje.
Pretože tým pôvodným zámerom je upcyklácia, znovuvyužitie, druhá príležitosť. „Upcyklácia predstavuje skutočne zelený prístup,“ mieni architekt Pifko. A čo teda stojí v centre tejto myšlienky?
Milión nápadov ročne
Lodné kontajnery vymyslel v 50. rokoch 20. storočia americký biznismen Malcom McLean a preprava tovaru zažila revolúciu.
90 percent všetkého tovaru sa dnes preváža v kontajneroch kamiónmi, po železnici ale najmä v obrovských lodiach. Približne 97 kontajnerov sa vyrába v robotizovaných fabrikách v Číne zo špecifickej ocele, vďaka ktorej majú odolávať poveternostným vplyvom. Snehu, mrazu, dažďu, slanej vode, nárazom.
Kontajner sa po 15 rokoch vyraďuje z prevádzky kvôli technickým normám. To znamená, že môže skončiť ako odpad, putovať do šrotu a odtiaľ znova do železiarní. Alebo – môže byť súčasťou odvážnej vízie.
Celkovo je dnes okolo 40 miliónov kontajnerov v obehu. Každý rok sa vyradí zhruba jeden milión kontajnerov. A to môže predstavovať jeden milión nápadov. Kedy sa objavil úplne prvý?
Presunie sa stavebníctvo do Číny?
V roku 1987 si podal patent na prestavbu kontajnera na bývanie Američan Philip C. Clark, no prvé „transformácie“ sa diali už v 70. rokoch. Revolúcia v bývaní sa aj napriek náznakom v niektorých periodikách nekoná. Zatiaľ.
Zaujímavú myšlienku na portáli venovanom udržateľnosti Treehugger rozvíja Lloyd Alter, ktorý odmala vyrastal pri lodných kontajneroch, vyrábal a prerábal ich jeho otec. „Lodné kontajnery globalizovali výrobu takmer všetkého okrem bývania, pretože domy sú väčšie ako tieto ‚škatule‘.“
Keď sa podľa Altera človek nad tým hlbšie zamyslí a začne vnímať kontajnery nie ako škatule ale ako súčasť väčšieho systému, logickým záverom podľa neho je, že aj bývanie sa časom prestane líšiť od akéhokoľvek iného výrobku. A lodný kontajner podľa neho môže zohrať najmä tú úlohu, že sa aj stavebníctvo podobne ako ďalšie druhy priemyslu presunie nakoniec do Číny.
Do budúcnosti sa preto pozerá ironicky. „Ak vám záleží na konzistentnom vysokokvalitnom bývaní, ktoré je rýchle a lacné, budete spokojní. Ak vám záleží na všetkých tých pracovných miestach, ktoré sa vyparili pri krachu v oblasti bývania, je to problém. Boli exportované.“
