Práve o to sa usilovali tvorcovia nevšedného digitálneho a zároveň tlačeného diela pre malé deti pod názvom Tisíc padáčikov. Môže byť podnetnou kvapkou v mori digitálneho balastu. Nejde len o knižku, ale o kus poctivého textového a výtvarného umenia, s ktorým môžu pracovať aj materské školy.
K deťom sa dnes až príliš často dostáva škodlivý obsah vo forme digitálnych kníh, hier a animovaných filmov na internete. Niektorí rodičia to riešia striktným zákazom, aby deti doma chránili. Tie však potom idú do školy, kde trávia hodiny pred obrazovkami alebo pri debatách s rovesníkmi, ktorí doma podobné zákazy nemajú. Lebo väčšina rodičov je benevolentná a dokonca vítajú možnosť získať voľný čas pre seba, keď sa ich dieťa „zabáva“ tým, čo je dostupné. Možno sa spoliehajú, že ak je dielo označené ako „vhodné pre deti“, tak je všetko v poriadku.
Žiaľ, aj v tejto oblasti je veľa formalizmu. Kritériá vhodnosti digitálneho obsahu pre deti určuje európsky systém PEGI. Napríklad, pre vek do siedmich rokov (index PEGI 7) sa za vhodný považuje obsah so scénami alebo zvukmi, ktoré môžu byť pre mladšie deti desivé. Prijateľné sú aj mierne formy implicitného alebo nerealistického násilia. A čím vyšší vek, tým viac násilia. Výrobcovia sa chytili práve toho a trh zaplavili obsahom, ktorý deťom predstavuje násilie, aké by ináč nemali možnosť spoznať.
Časť hrubých prejavov dnešných tínedžerov môže súvisieť s masovým rozšírením sociálnych médií za posledných 15 rokov. Podporili to dostupné technológie a aplikácie, ktoré mnohí rodičia neprezieravo dali deťom ako hračku.
Dobrý sluha, zlý pán
Od roku 2010, teda od masového rozšírenia smartfónov, došlo vo Veľkej Británii v priebehu desiatich rokov k prudkému zvýšeniu kritických ukazovateľov u detí vo veku 10–15 rokov: samovraždy dievčat o 167 % a chlapcov o 91 %. Osobnú skúsenosť so šikanovaním má 35 % detí, sebapoškodzovanie narástlo o 500 %. Tieto skutočností opísal sociálny psychológ Jonathan Haidt v knihe Úzkostná generácia: Ako zásadná zmena detstva spôsobuje duševné choroby. Za hlavný faktor epidémie duševných porúch mládeže považuje nákazlivý vplyv sociálnych médií. Zrejme to niečo naznačuje, aj čo sa týka situácie u nás.
S pojmom „digitálna demencia“ prišiel v roku 2014 neurovedec Manfred Spitzer v rovnomennej knihe s podtitulom Ako pripravujeme sami seba a naše deti o rozum. Podľa neho nadmerné používanie digitálnych zariadení môže viesť k poklesu kognitívnych schopností u detí, ktorých mozog sa ešte len vyvíja.
Dlhý čas strávený pred obrazovkou a spoliehanie sa na technológie zhoršuje funkcie mozgu nadmernou stimuláciou určitých oblastí a znížením zapojenia do iných kognitívnych procesov. Ak sú deti dlhodobo umelo stimulované, nenaučia sa myslieť, rozvíjať predstavivosť ani regulovať emócie. Autor konštatoval, že nadmerné používanie digitálnej techniky deťmi má veľký podiel na vzniku porúch osobnosti, pocitu úzkosti, depresívnych stavov a sklone k násiliu.
Zámerne sme nepoužili digitálnu grafiku, ale ručne maľované akvarely.ilustrátorka Janka Tonkovičová
Samozrejme, digitálna technika poskytuje aj veľa pozitívnych podnetov. Ako každá iná technika, aj táto je dobrý sluha, ale zlý pán. Deťom je potrebné stanoviť pravidlá, lebo ony si nevedia určiť hranice. Riziká nadmerného používania digitálnej techniky deťmi sú známe. Ešte viac to zhoršujú ilustrácie odtrhnuté od reality a často stupídny obsah bežnej ponuky digitálnych hier, filmov a kníh pre deti na internete. Lenže tak, ako vieme deťom vysvetliť, že veľa sladkostí škodí zdraviu a dokážeme ich konzumáciu regulovať, podobne je potrebné deťom regulovať aj prísun on-line informácií a vyberať obsah, ktorý ich niečím obohatí. Problém nie je v médiu, ale v obsahu.
Ako pestovať lásku ku knihám
Vytvorenie zmysluplného obsahu – práve to bol zámer vydania interaktívnej animovanej knihy Tisíc padáčikov. Autori si veľmi dobre uvedomovali uvedené riziká digitálnej techniky v rukách malých detí, a preto svoju knižku koncipovali tak, aby deťom neškodila, ale pomohla im objavovať krásu sveta prírody. Veria, že kniha môže zmeniť pohľad na knihy pre deti vo veku 2 až 7 rokov. Je to síce len kvapka v mori plytkej komerčnej ponuky, ale tiež inšpirácia, ako riešiť problém škodlivého obsahu digitálnych kníh. Príklad, ako urobiť niečo pre zmenu k lepšiemu.
Edičný zámer reaguje aj na aktuálnu situáciu s čítaním kníh na Slovensku. V súčasnosti číta denne s deťmi do 12 rokov len približne tretina rodičov. Vyplýva to z prieskumu Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska venovaného téme čítania kníh. „Prísť do kontaktu s knihou cez rodiča sa ukazuje ako ten najúspešnejší spôsob, ako u detí vybudovať zvyk na čítanie knihy. Pritom na pozitívny účinok stačí len šesť minút čítania denne,“ informovala TASR v auguste tohto roka. Vydavateľ to potvrdzuje: „Lásku ku knihám si deti celkom prirodzene budujú na kolenách svojich rodičov.“
Súčasťou zámeru vydavateľa bolo tiež podnietiť záujem detí o prírodu, s ktorou v dnešnej pretechnizovanej spoločnosti strácajú prepojenie. Väčšina detí totiž s rodičmi do prírody nechodí. Aj preto je „dramaturgia“ digitálnej knižky vytvorená tak, aby deti pri obrazovke „nezamrzli“ na celé hodiny. Stačí pár minút inšpirácie zázrakmi prírody na displeji – a potom vyjsť von do parku či do lesa, kde je všetko ešte zaujímavejšie a krajšie. Kniha tiež ponúka ideálnu príležitosť pre zážitkové učenie v materských školách.
Kúzlo prírody a krása slovenčiny
Jedna matka zhodnotila knihu takto: „Nádherné ilustrácie, jemné, láskavé, neokukané. Stále je na čo sa pozerať a objavovať. Deti zbožňujú obrázkové knižky, kde je veľa drobností. Texty básní majú príjemné rýmy, sú výborné, zrozumiteľné, hravé, bez pátosu. Vidím za tým množstvo premyslenej roboty.“ Animácie v knihe sú pokojné, dotvárajú atmosféru príbehov a malých objaviteľov vťahujú do hry. Napodobňujú pohyby v prírode – padanie listov, prelietanie motýľov a vtákov, skákanie žabiek. Iné čakajú, kým ich deti oživia. Žiadne nepríjemné blikanie, vyskakovanie objektov, nič stresujúce ani hlučné. V digitálnej knihe sú len zvuky prírody alebo pokojná hudba.
Krátke veršované príbehy podnecujú fantáziu a malým čitateľom odhaľujú kúzlo obyčajných javov v prírode i krásu slovenčiny. Pri čítaní tlačenej aj digitálnej knihy je potrebná spoluúčasť rodiča.
Hlavné mesto motýľov
Vytvorenie rituálu spoločného čítania povzbudzuje deti k rozvoju lásky ku knihám. Keď sa čítanie stane zábavným a príjemným zvykom, dieťa si vytvorí základ pre celoživotný vzťah k literatúre. Spoločný zážitok z rozprávania a prežívania príbehov zvyšuje pocity istoty, bezpečia a spojenia, ktoré sú nevyhnutné pre emocionálnu pohodu.
„Aj keď sa príbehy odohrávajú na displeji, cieľom je vyvolať záujem detí o krásy skutočného sveta okolo nás,“ potvrdila zámer autorka textu Anežka Benčeková Palacková. Veršíky tvorila pre svojho syna. Ako mama bola očarená tým, s akým úžasom sa deti dívajú na svet a aj v tej najobyčajnejšej veci dokážu vidieť zázrak. Napríklad básnička Lúka je pozvánkou do „hlavného mesta motýľov“:
Za lesom je krásne miesto, pre motýľov hlavné mesto. Z každej strany kvietok kuká, to miesto sa volá lúka.
Kniha je neobyčajná aj tým, že zobrazuje svet z perspektívy detí, ktoré sa po fúknutí do púpavy zmenšili a vstúpili do fantastického sveta prírody. Nad hlavami im poletuje tisíc padáčikov, lietajú s motýľmi, prechádzajú lúkou, akoby to bol les, obdivujú včielky, maľujú dúhu a zažívajú ďalšie dobrodružstvá.
Tvorcovia si dali zvlášť záležať na estetickej stránke knihy. Rodičov aj deti na prvý pohľad zaujmú bohaté ilustrácie, ktoré sú dielom ilustrátorky Janky Tonkovičovej. „Zámerne sme nepoužili digitálnu grafiku, ale ručne maľované akvarely. Z papiera boli prenesené do počítača a až potom sa dostali k animátorovi. Bolo to náročné, ale stálo to za to, vzniklo niečo unikátne.“
Kniha vyjde už čoskoro ako tlačená s pevnými stranami (leporelo) a tiež ako digitálna aplikácia. Vydanie možno podporiť na donio.sk/tisic-padacikov, tam je aj viac ukážok z knihy. Rodičia a starí rodičia môžu knihy získať pre svoje deti či vnúčatá a zároveň umožniť ich darovanie materským školám.