Bushby chodil na vojenskú strednú školu. Potom jedenásť rokov slúžil vo výsadkovom pluku britskej armády.
Keby sa mu nerozpadlo manželstvo, v podstate s istotou by sa dalo tvrdiť, že na cestu okolo sveta by sa nevydal. Roku 1995 sa rozviedol a bývalá manželka sa odsťahovala s ich malým synom z Anglicka do Severného Írska. Po rozpade rodiny sa osamelý Bushby zjavne obzeral po dobrodružnom živote. Na jeseň 1998, keď mal 29 rokov, urobil prvé kroky za vytúženým cieľom: z Čile začal kráčať okolo Zeme s tým, že za cieľovú stanicu si určil rodné mesto Hull v Anglicku.
Život je krátky, a preto cestu za dobrodružstvom nemôžem oddialiť.Karl Bushby, britský dobrodruh
Pripravený bol nepochybne fyzicky aj psychicky – veď mal za sebou dlhé roky služby medzi parašutistami v armáde. „Bol som mentálne nachystaný na ťažké chvíle. Keď sa pozeráte na trasu dlhú 36-tisíc míľ, nemáte ani potuchy, ako ju zvládnete," poznamenal pre stanicu BBC.
Podujal sa na riskantnú cestu bez ohľadu na to, že veľa ľudí neverilo, že to dokáže. „Stal som sa posadnutým tým, čo by si vyžadovalo, aby som niečo také dosiahol," povedal pre server Cape Times.
Goliášova expedícia
K putovaniu okolo sveta prispel ešte jeden impulz. Bushby sa zdôveril, že viacero príslušníkov pluku, v ktorom pôsobil, prišlo o život. „Smrť týchto vojakov zanechala na mňa silný dojem. Posilnila moje presvedčenie, že život je krátky, a preto cestu za dobrodružstvom nemôžem oddialiť," podčiarkol.
Jeho prvé kroky okolo sveta sa uberali z čilského mesta Punta Arenas. Čiže zo spodnej časti Južnej Ameriky. Mal so sebou len 500 amerických dolárov. Poruke papierové mapy, pretože Google mapy, ktoré by si mohol prezerať na mobile, vtedy ešte neexistovali. Začal prespávať pod stanom a občas aj u cudzích ľudí s dobrým srdcom, ktorí mu ponúkli aj jedlo.
Svoju dlhočiznú cestu nazval podľa známej biblickej postavy: Goliášova expedícia.
Púšte, vojnové oblasti. Aj zamrznuté more
Bushby odhadoval, že 58-tisíc kilometrov zdolá za osem rokov. Človek mieni, Pán Boh mení, hovorí slovenské príslovie pochádzajúce z latinčiny. V prípade bývalého výsadkára platí jednoznačne: do cieľa v Hulle ešte nedorazil ani po viac ako štvrťstoročí od štartu v Čile. Stále sa trmáca svetom, tlačiac pred sebou vozík so stanom a so základnými osobnými vecami. Teraz sa už nachádza niekde v strednej Európe. Ak pôjde všetko hladko, do cieľa by mal prísť asi do konca tohto roku.
Zážitkov má neúrekom: „Prešiel naprieč 25 krajinami, púšťami, vojnovými oblasťami, aj cez zamrznuté more," podotkol denník Times. Doplňme, že jeden úsek svojej trasy preplával. Na jeseň minulého roku. Cez Kaspické more. Plávanie si nenaplánoval, nemal však inú možnosť, ako skočiť do vody.
Bushby sa na konci leta 2024 ocitol v situácii, keď ako britský občan by bol nevítaný aj v Rusku, aj v Iráne. Ak chcel pokračovať na ceste okolo sveta, musel preplávať Kaspické more smerom z Kazachstanu do Azerbajdžanu. „Je to najlepšia cesta," podotkol vtedy Bushy o trase dlhej 288 kilometrov. Rozhodol sa, že to skúsi napriek tomu, že sa zdôveril o svojich nedokonalých plaveckých schopnostiach.
Pomohli mu Azerbajdžanci
Samozrejme, bez pomoci by Bushby nepokoril Kaspické more. Úrady v Azerbajdžane sa k nemu zachovali ústretovo. Poskytli mu loďku s posádkou, kde mohol oddychovať a prespať. Zároveň sa postarali o to, aby Brita sprevádzali dvaja azerbajdžanskí profesionálni plavci. A ešte jedna žena, o ktorej bude reč.
Bushby vliezol do vôd Kaspického mora v auguste 2024. Plávanie mu zabralo 27 dní (štyri boli kompletne vyhradené na regeneráciu), takže každý deň preplával približne 10 kilometrov. Mal presný rozvrh – plán, ako si správne rozložiť sily: „Plával tri hodiny ráno a tri hodiny popoludní," ozrejmil server ExplorersWeb.
Cez zamrznutý Beringov prieliv ťahali sane s nákladom 90 kilogramov.
Zdolávanie Kaspického mora mohlo Bushbymu uľahčiť to, že ho sprevádzala podobná duša. Pridala sa k nemu jedna odvážna Britka. Angela Maxwellová, s ktorou sa náhodou zoznámil počas jej dobrodružného putovania. Keď vkročili na pobrežie Azerbajdžanu, vypočítali, že plávali dovedna 132 hodín. Bushby, Maxwellová a dvaja Azerbajdžanci. Bývalý výsadkár zdôraznil, že podľa jeho zistení nikto pred nimi nepreplával Kaspické more.
Cez zamrznutý prieliv
S morom sa spája aj iný náročný príbeh cesty okolo sveta. Treba si pri ňom odrátať niekoľko desiatok stupňov Celzia od podmienok, ktoré panovali v lete v Kaspickom mori.
Bol marec 2006, keď sa Bushby ešte s jedným dobrodruhom rozhodol prejsť cez zamrznutý Beringov prieliv. Čiže dostať sa z Aljašky na Sibír. „Pevninu dosiahli po štrnástich dňoch chôdze. Pohybovali sa aj na veľkých ľadových kryhách. Teplota dosahovala mínus 30 stupňov Celzia," upozornila BBC.
Pochopiteľne, v tomto prostredí Bushby a jeho kumpán nemohli tlačiť pred sebou vozík. Stan, jedlo, pitie a iné nevyhnutné veci museli naložiť inam: „Cez zamrznutý Beringov prieliv ťahali sane s nákladom 90 kilogramov," napísal server Backpacker.
Šírka Beringovho prielivu je v danej časti 99 kilometrov. Bushbyho na tejto mimoriadne náročnej ceste sprevádzal francúzsko-americký dobrodruh Dimitri Kieffer. Tí, čo obľubujú adrenalínové športy, prirovnali dva týždne zdolávania zamrznutého prielivu ku každodennému maratónu počas štrnástich dní. Pochopiteľne, Bushby si dal potom pauzu v ceste okolo sveta, lebo potreboval regenerovať svoje sily.
Vo väzbe sedel 57 dní
Keď sa Bushby dostal na Sibír, musel oddychovať, aj keby nechcel. Rusi ho totiž zatkli. Podľa nich prekročil hranice na nepovolenom mieste. Vo väzbe sedel 57 dní, potom ho konečne prepustili na slobodu. Problémy sa však neskončili: v Rusku mu opakovane komplikovali jeho cestu okolo sveta. Súviselo to s odmietaním udeliť mu vízum. Neochota ruských úradov výrazne spomalila putovanie Bushbyho. Ani raz však neuhol, zakaždým sa snažil dosiahnuť svoje. Aj za cenu toho, že cesta okolo sveta sa veľmi predĺži.
Zostal verný predsavzatiu, ktoré si dal, keď odchádzal z Čile: „Nemôžem použiť dopravu a nemôžem prísť domov, ak neprídem pešo. A ak niekde uviaznem, musím to nejako vyriešiť," citoval ho denník Washington Post.
Tempu putovania Bushbyho uškodili aj iné nepredvídateľné udalosti. Patrila medzi ne hlavne globálna pandémia koronavírusu. Hranice sa zrazu zatvorili na dlhší čas.
Cez tunel ho ako chodca nepustia
Bushby sa teraz nachádza niekde v strednej Európe. O svojej polohe neinformuje pravidelne, takže sa dá iba špekulovať, že by v týchto dňoch mohol prechádzať napríklad cez Českú republiku.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že do rodného Hullu by mal prísť niekedy do konca tohto roku. Realita však bude asi taká, ako Bushby nedávno avizoval: príchod do cieľa v septembri alebo v októbri 2026.
Prečo? Tunel pod Lamanšským prielivom neslúži pre chodcov. Bushby by chcel získať povolenie prejsť cezeň peši, tlačiac svoj vozík, ale úrady mu takmer určite neudelia takúto výnimku. Britského dobrodruha to však neodrádza od toho, aby iba na vlastných nohách zdolal celý svet: „Ak budem musieť preplávať Lamanšský prieliv, samozrejme, to urobím. Bude v ňom však chladnejšie v porovnaní s Kaspickým morom," povedal podľa BBC. V takom prípade sa dá logicky očakávať, že sa pokúsi preplávať prieliv počas leta budúceho roku. Keď zrejme na konci tohto roku príde k francúzskemu pobrežiu, urobí si vynútenú pauzu, aby počkal niekoľko mesiacov na vhodné počasie i teplotu mora.
Pivo a takpovediac zoznámenie odznova
Na konci marca 2026 Bushby oslávi svoje 57. narodeniny. Zatiaľ neprezradil, čomu sa plánuje venovať, keď si splní svoj sen prejsť okolo celého sveta.
Vie však, čo urobí ako jednu z prvých vecí, keď konečne príde do Hullu: objedná si v krčme čapované pivo. Určite chce obnoviť priamy kontakt s príbuznými a s kamarátmi. Samozrejme, existuje riziko odcudzenia po toľkých dlhých rokoch. „Uvedomujem si, že to bude vlastne zoznamovanie odznova," poznamenal Bushby podľa BBC.
