„V tej krajine (Venezuele) máme obrovské zdroje energie. Je veľmi dôležité, aby sme ich ochránili. Energiu potrebujeme pre seba… Vyťažíme obrovské bohatstvo, ktoré poputuje k ľuďom Venezuely a… takisto do Spojených štátov amerických vo forme náhrady za škody, ktoré nám tá krajina spôsobila,“ povedal Trump a dodal: „Krajinu budeme riadiť dovtedy, kým nebudeme môcť vykonať bezpečný a riadny prechod moci podľa nášho uváženia.“
Takmer to isté povedal v roku 2019 o rope v Sýrii počas svojho prvého mandátu: „Zabezpečili sme ropu, a preto v oblasti, kde je ropa, zostanú americké jednotky. A ropu budeme chrániť a my rozhodneme, čo s ňou v budúcnosti urobíme… Ropu si necháme, zapamätajte si to. Štyridsaťpäť miliónov dolárov mesačne.“
V telefonáte pre Fox News krátko po vojenskej operácii v Caracase uviedol: „…je to neuveriteľná vec, čo sa stalo včera v noci… Musíme to urobiť znova a aj to dokážeme. Nikto nás nemôže zastaviť. Nikto nemá schopnosti, aké máme my.“
O americkom spôsobe života sa nevyjednáva
Je zbytočné pripomínať, že útok na nezávislý štát bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN je porušením medzinárodného práva. USA to robia už dlho a beztrestne (Vietnam, Irak, Afganistan, Srbsko atď.) a s tým rastie ich drzosť. Ignorujú dokonca aj vlastnú ústavu, ktorá hovorí, že USA sa nesmú zapojiť do vojenskej akcie ani vojny bez súhlasu Kongresu, s výnimkou prípadov bezprostrednej sebaobrany. To všetko je však len špička ľadovca. To podstatné – dôvody drzého a bezohľadného konania USA – sú prekryté penou bežných udalostí, ktorým médiá venujú hlavnú pozornosť. Pri hľadaní skutočných dôvodov ich konania nemusíme ísť až do koloniálnej a otrokárskej éry Ameriky, stačí si pripomenúť niektoré z nedávnych stratégií národnej bezpečnosti USA.
V tej krajine (Venezuele) máme obrovské zdroje energie. Je veľmi dôležité, aby sme ich ochránili. Energiu potrebujeme pre seba.Donald Trump, prezident USA
George H. W. Bush, st. na prvom Summite Zeme v Riu de Janeiro v 1992 oznámil: „O americkom spôsobe života nebudeme s nikým vyjednávať. Bodka.“ Prečo prezident USA tak radikálne bránil americký spôsob života na fóre, kde 190 krajín hľadalo spôsoby, ako obmedziť deštrukciu podmienok života na Zemi?
Čítajte viac Boj o Grónsko: Európsky kolonializmus verzus Trump
Lebo vedel, že na svoj spôsob života USA potrebujú energetické a materiálne zdroje piatich planét Zem. Práve v tom je jedna z príčin agresívnych výbojov USA v posledných desaťročiach – získavať energiu, aby mohli pokračovať v jej absurdnom a škodlivom plytvaní. Lebo ak máte mesačný príjem 1¤000 eur, tak nemôžete dlhodobo míňať 5¤000 eur. Buď zbankrotujete, alebo budete kradnúť. Podobne je to aj s príčinami energetickej a ešte horšej ekologickej krízy, lebo tá ohrozuje základy života.
Ropa pre tanky, stíhačky a lode
V nastúpenej línii pokračoval aj syn G. W. Bush, ml., keď po inaugurácii v 2001 vyhlásil, že za najdôležitejšiu úlohu prezidenta považuje „riešenie energetickej krízy krajiny“ a to z viacerých dôvodov. Dostatok energie je nevyhnutný pre ziskovosť amerických priemyselných odvetví. Nedostatok energie môže mať rozsiahle ekonomické následky. Pre americkú ekonomiku je zvlášť dôležitá ropa, pretože je zdrojom dvoch pätín celkovej spotreby energie v Amerike – viac ako ktorýkoľvek iný zdroj. Okrem toho je ropa absolútne nevyhnutná pre národnú bezpečnosť USA, pretože poháňa obrovské množstvá tankov, lietadiel, vrtuľníkov a lodí, hlavnej sily americkej vojnovej mašinérie.
V rukách niekoľkých extrémne bohatých ľudí vzniká nebezpečná koncentrácia moci, ktorá bude mať nedozerné následky.Joe Biden, predošlý prezident USA v rozlúčkovom prejave
„Amerika môže v nasledujúcich dvoch desaťročiach čeliť veľkej kríze v dodávkach energie,“ povedal minister energetiky Spencer Abraham na Národnom energetickom summmite v marci 2001. „Ak nebudeme schopní čeliť tejto výzve, ohrozíme ekonomickú prosperitu nášho národa, ohrozíme našu národnú bezpečnosť a od základu zmeníme americký spôsob života.“
Odborníci načrtli dva hlavné smery riešenia krízy – buď pokračovať vo vysokej spotrebe energie a jej zdroje získať za každú cenu, alebo postupne znižovať spotrebu a využiť možnosti obnoviteľných zdrojov energie. Druhú cestu obhajoval Al Gore, dovtedajší viceprezident, ktorý krátko predtým prehral súboj o prezidentské kreslo s Bushom ml. – a bolo rozhodnuté.
Foto: SITA/AP, Kristopher Radder/ The Brattleboro Reformer
V prijatej stratégii v máji 2001 (známej ako Cheneyho správa) kvetnatou rétorikou síce spomenuli ochranu prírody, ale súčasne odmietli zníženie celkovej spotreby ropy. Namiesto toho navrhli zmenšiť závislosť USA od dovážanej ropy zvýšením domácej produkcie prostredníctvom iných, aj keď škodlivejších metód ťažby (napr. z asfaltových pieskov a bridlíc frakovaním) a využitím zásob v chránených oblastiach divočiny vrátane Aljašky.
Vojna proti terorizmu
Skryte však počítali so zvýšením dovozu ropy z tretích krajín, s čím boli spojené značné riziká ovplyvňujúce aj národnú bezpečnosť (vojenskú prítomnosť), najmä v oblastiach Perzského zálivu, Kaspického mora, Afriky a Latinskej Ameriky. Pritom ignorovali, že nasadenie amerických síl v krajinách produkujúcich ropu vždy vyvolávalo odpor obyvateľov z obavy oživenia kolonializmu alebo podpory Izraela.
Tvorcom stratégie bolo jasné, že čím viac sa USA budú spoliehať na dovážanú ropu, tým viac to povedie k protiamerickému odporu a zintenzívneniu americkej vojenskej angažovanosti v kľúčových produkčných oblastiach. Mali s tým skúsenosti vo Venezuele (znárodnenie ropného priemyslu v roku 1976), v Iráne (kde zorganizovali zvrhnutie vlády Mosadeka po zoštátnení ropného priemyslu v r. 1953), v Kuvajte (vojna v rokoch 1990 – 1991) a inde.
Čítajte viac Trump oznámil, že sa stretne s Machadovou. Prezident čaká, že mu odovzdá jej Nobelovku
Tento resentiment ešte viac zintenzívnila „vojna proti terorizmu“ po útokoch Al-Kajdá 11. septembra 2001. Krátko pred vojnou v Iraku, ktorú USA zdôvodnili klamstvami o zbraniach hromadného ničenia, tvrdil hovorca Bieleho domu, že „jediný záujem Spojených štátov v regióne je presadzovanie mieru a stability, nie schopnosť Iraku produkovať ropu“. Dodnes však hlavný podiel na ťažbe ropy majú firmy Exxon, Shell, BP a iní zahraniční investori.
Venezuela a Mexiko dlhé roky patrili medzi štyroch najväčších exportérov ropy do USA. Úsilie USA využiť bohaté mexické a venezuelské energetické zdroje však narážalo na veľkú prekážku: kvôli dlhej histórii koloniálneho a imperiálneho útlaku tieto dve krajiny dali svoje energetické rezervy pod štátnu kontrolu a zaviedli silné právne a ústavné bariéry brániace zahraničnej účasti v domácej ťažbe ropy. Obe krajiny mali záujem o ekonomické výhody z vývozu ropy do USA, ale zároveň odolávali snahám USA získať priamu účasť v ich energetickom priemysle a odmietali výrazné zvýšenie ťažby ropy. Tento odpor bol určite frustrujúci pre Američanov, ktorí sa márne snažili dosiahnuť svoje aplikovaním rôznych obchodných bariér na obe krajiny. Až Trumpovi rupli nervy…
Foto: SITA/AP, Kristopher Radder/ The Brattleboro Reformer
Varovanie
V politike USA voči veľkej časti sveta sa totiž spojili dva strategické princípy podmienené rôznymi obavami – energetickými a bezpečnostnými. Vznikol tak jeden integrovaný plán americkej globálnej dominancie v 20. a 21. storočí. Práve kombinácia týchto dvoch princípov čoraz viac určovala tón medzinárodného správania USA. Keď USA usúdili, že prísun ropy je ohrozený, rozhodli sa pre priamy či zástupný vojenský zásah.
Slová Trumpovho predchodcu Joea Bidena v rozlúčkovom prejave vyzneli do prázdna: „Chcem varovať krajinu pred javmi, ktoré ma veľmi znepokojujú. V rukách niekoľkých extrémne bohatých ľudí vzniká nebezpečná koncentrácia moci, ktorá bude mať nedozerné následky, ak sa ich zneužívanie moci ponechá bez kontroly.“
V súčasnom svete sa s „nebezpečnou koncentráciou moci“ v rukách oligarchov môžu a musia vyrovnať v prvom rade Američania, ktorí si zvolili, čo si zvolili, na škodu celého sveta. Majú dosť múdrych a zodpovedných ľudí, a tak si len želajme, aby stav chaosu čo najviac skrátili.
Ľudia musia konečne prestať rozoberať výčiny psychopatov pri moci a sformulovať stratégie, ktoré zabránia ich deštruktívnemu vplyvu alebo znemožnia, aby sa k moci dostali. Inak budú vždy o pár krokov za nimi a budú len naprávať, čo tí pred nimi zničili.
Čítajte viac Z prvej dámy prvá bojovníčka socializmu. A prečo Lukašenko tvrdí, že Trump neuniesol Madurovu manželku?
