Hovoria tomu „hra na klavíri“. S umením ani kultúrou to však nemá nič spoločné. Naopak, v Andalúzii, na juhu Španielska, tak volajú veľmi krutý spôsob, akým miestni poľovníci zabíjajú svoje psy.
Na krk im dajú slučku a zavesia ich na strom tak, že musia stále naťahovať nohy, aby sa aspoň pazúrmi dotýkali zeme. Labkami pri tom pohybujú, akoby „hrali na klavíri“. Keď ich po dlhom trápení opustia sily, zadusia sa.
Úrady také skutky tolerujú. „V každej civilizovanej krajine by to bolo zakázané. Nikde v Európskej únii to nie je dovolené, len v Španielsku,“ upozornil v dokumentárnom filme Le martyr des lévriers espagnols (Utrpenie španielskych chrtov, 2025) Javier Luna, predseda španielskej strany na ochranu zvierat PACMA.
Ako zakladateľ útulku Galgos del sur (Chrty z juhu) v andalúzskej Córdobe už videl príšerné veci.
Čítajte viac Zmrzačené kone či zbitý tiger. Hercov na štyroch nohách mohli týrať aj zabiť
Chov loveckých psov má v tejto krajine stáročnú tradíciu, ktorá údajne siaha až do antiky. Vyšľachtili tam aj dve známe plemená – galgo español (španielsky chrt) a podenco (kanársky alebo ibizský chrt).
„Sú to úžasné psy so zmyslom pre humor,“ opísala galgov pre časopis National Geographic americká aktivistka Abigail Christmanová, ktorá založila organizáciu na ich záchranu.
Podľa nej pripomínajú anglické chrty (plemeno greyhound), len v sebe majú trocha viac temperamentu a rebelantstva. Sú tiež o čosi menšie a ľahšie, s hladkou alebo drsnou srsťou.
Ľudia, čo s nimi pracujú, si pochvaľujú ich vernosť, priateľskú povahu a radosť z maznania. To sú však vlastnosti, ktoré ich majiteľov v Španielsku nezaujímajú. Jediné, na čom im záleží, je, aby boli rýchle.
Foto: Profimedia/Nano Calvo
Chovatelia chrtov (galgueros) ich totiž využívajú iba na dve veci – na lov zajacov a preteky chrtov. Pri poľovačke ich huckajú, aby štvali zver, pri pretekoch sa ženú za unikajúcou návnadou.
Sezóna týchto súťaží, ktoré sú obľúbené najmä na juhu krajiny, trvá od septembra do februára. Najprestížnejšie preteky sa konajú v januári, keď víťazný pes získa „pohár jeho veličenstva“, cenu sponzorovanú samotným kráľom.
Pes ako pracovný nástroj
Utrpenie týchto zvierat sa začína už príchodom na svet. Pre chovateľov v Španielsku nie sú „najlepšími priateľmi človeka“ ani domácimi miláčikmi, berú ich len ako pracovné nástroje.
Nikto sa s nimi nehrá, nevedia, čo je to pohladenie. Mnohé z nich zabijú hneď po narodení alebo ako šteňatá, ak majú ich majitelia pocit, že sa nehodia na lov či na preteky.
Ich domovom sú špinavé, tesné búdy, prípadne betónové „bunkre“, niektoré sú celé dni na reťazi. Bez čistej vody, kŕmené iba chlebom, o veterinárnej starostlivosti ani nehovoriac.
Aby boli vytrvalé, mnohí galgueros ich trénujú tak, že ich ťahajú za idúcim autom alebo motorkou. A pred poľovačkou im aj niekoľko dní nedávajú jesť, aby prebudili ich lovecké pudy. Vybrané sučky zase putujú do „množiarní“, aby rodili mladé.
Čítajte viac Najväčší masaker psov? Vitajte na čínskom festivale
Skutočné peklo však nastáva začiatkom februára, keď sa v Španielsku končí sezóna lovu zajacov i preteky chrtov. Loveckých psov sa v krajine rodí tak veľa, že pre majiteľov nemá význam starať sa o ne niekoľko rokov.
Niekedy je pre nich lacnejšie kúpiť si každý rok nového galga, ktorého dostať už za desať eur, ako mimo sezóny celé mesiace živiť zviera, z ktorého nemajú úžitok.
Pre mnohých sú psy ako veci na jedno použitie. A tak sa pravidelne zbavujú tých, ktoré sa už podľa nich nehodia na poľovačku ani na preteky. V ich očiach je pritom starý aj chrt, ktorý má len dva či tri roky.
Vyradené zvieratá iba zriedka odvedú do útulku. V lepšom prípade ich vyhodia, v tom horšom skántria. Nie však humánne, uspaním u veterinára, ale často veľmi krutým spôsobom, ktorý možno označiť za týranie.
Čítajte viac Mladíci, ktorí takmer utýrali psa na smrť, dostali mierne tresty
Podľa britského portálu Project Galgo sa majitelia svojím psom takto neraz pomstia za „hanbu“, čo im spôsobili – napríklad tým, že boli na pretekoch alebo na poľovačke príliš pomalé.
Ochranári zaznamenali prípady, keď chrty pálili kyselinou, podpaľovali benzínom, priväzovali ku koľajniciam, sťahovali z kože, obesili ich, otrávili alebo pochovali zaživa. Niektoré našli s vytrhnutými očami či utopené v studniach.
Foto: Facebook
Záchrana v útulkoch
Na smrť sú neraz odsúdené i psy, ktoré ich páni vydajú napospas osudu. Niektoré spútajú alebo im dolámu nohy, aby sa už nemohli vrátiť. Iné sa túlajú podvyživené a dehydrované, až kým neuhynú od vyčerpania. Výnimkou nie sú ani psy ubité kladivom.
Podľa Lunu je dnes v Andalúzii asi 2 000 poľovníkov, ktorí používajú chrty. Keď ich vyženú, v útulku Galgos del sur sa im usilujú pomôcť a nájsť nových majiteľov. Ak sem privezú psy v zúboženom stave, robia všetko pre to, aby ich vyliečili. Raz tak zachránili až 140 chrtov.
„Patrili jednej bande poľovníkov a žili v strašných podmienkach. Boli veľmi chudé, lebo im nedávali jesť, priväzovali ich k stene, žili vo vlastných exkrementoch. Pre poľovníkov boli len nástrojom. To, ako sa mali, im bolo ľahostajné. Takto sa vodí až 95 percentám loveckých psov v Španielsku,“ prezradil Luna francúzskym dokumentaristom.
Čítajte viac Strieľanie psov poľovníkmi by sa malo skončiť
Otrasné scény zažila i zverolekárka v andalúzskom meste Sevilla, kde Nadácia Benjamína Mehnerta prevádzkuje najväčší útulok pre lovecké psy v Európe. Žije ich tam vyše tisíc.
Najčastejšími zraneniami sú zlomeniny, no nie je núdza ani o oveľa závažnejšie prípady. Ošetrovali tam napríklad sučku, ktorej niekto strelil do hlavy brokovnicou. Keď sa dostala do útulku, chýbala jej časť nosa a hornej sánky.
Do útulkov zvieratá prichádzajú vystrašené. Boja sa, že sa tam k nim budú správať rovnako zle ako ich majitelia. Keď však zistia, že im už nik neubližuje, dostanú svoj pelech s dekou, plnú misku a pohladenie, časom pookrejú. Niečo také nikdy nepoznali.
Koľko chrtov v krajine každoročne zabijú, nie je známe, lebo sa to nikde neeviduje. Odhady hovoria o 50– až 80-tisíc psoch.
„Nedá sa to presne určiť, keďže ani nevieme, koľko sa ich narodí,“ vysvetlila pre National Geographic Tina Solerová, britská ochranárka, ktorá sa v roku 2007 spolu s rodinou presťahovala do mesta Murcia v juhovýchodnom Španielsku, aby tam založila útulok Galgo del Sol (Slnečný chrt).
Luna tvrdí, že kedysi to bývalo ešte horšie. Majitelia údajne likvidovali až 90 percent nepotrebných zvierat, ale vďaka osvete a práci ochranárov už zabíjanie nie je také systematické. Pomohlo aj to, že sa vybudovalo viacero útulkov, kam teraz chovatelia môžu odovzdať vyradené chrty.
Ako príklad Luna uviedol chovateľa, ktorý do útulku priviedol päť psov. „Bol úprimný a povedal, že kým nezačali fungovať útulky pre zvieratá, zabíjal všetky svoje chrty. Priznal sa, že to teraz ľutuje,“ zveril sa ochranár v rozhovore pre španielsku televíziu.
Krvavé tradície
Prečo sa však Španielsko tak vymyká zo štandardov EÚ? Ako je možné, že zatiaľ čo iné európske štáty hľadajú spôsoby, ako zlepšiť život zvierat a bojovať proti ich týraniu, v tejto krajine pred tým ľudia i úrady zatvárajú oči?
Je to zložitý problém, lebo presadiť v Španielsku zákony na ochranu zvierat trvá veľmi dlho a chýba na to politická vôľa. Dobrým príkladom sú býčie zápasy.
Čítajte viac VIDEO: Zachraňuje tých, ktorých sa iní vzdali. Jana bojuje na kopaniciach o životy týraných zvierat
V júli 2010 katalánsky parlament v Barcelone schválil zákon, ktorým od roku 2012 na území svojho autonómneho regiónu koridu zakázal. Fanúšikovia tohto krvavého „športu“ sa však sťažovali, a tak zasiahol ústavný súd v Madride.
V októbri 2016 rozhodol, že zákaz býčích zápasov je v rozpore s ústavou a zrušil ho. Zdôvodnenie? Regionálne inštitúcie vraj nemôžu zakázať činnosť, ktorá je súčasťou španielskeho „kultúrneho dedičstva“.
Touto argumentáciou odzbrojili aj Brusel, pretože EÚ nemá právomoc regulovať kultúrne tradície, náboženské obrady ani športové či zábavné podujatia vrátane koridy. To je kompetenciou členských štátov.
Podobne je to s loveckými psami – aj tam sa galgueros oháňajú „národnými tradíciami“. Zákony na ochranu zvierat vstúpili v Španielsku do platnosti v rokoch 2004, 2007 a 2010 a priniesli istú úľavu i pre chrty.
Čítajte viac Psy treba chovať iba na mäso, prikazuje Severná Kórea
Potom však nastalo obrovské sklamanie. Aktivisti vkladali veľké nádeje do celonárodného zákona na ochranu zvierat, ktorý španielsky parlament prijal v decembri 2022.
Ochranári dúfali, že sa konečne bude týkať aj loveckých psov. Poľovnícka loby v Španielsku má však ohromný vplyv a medzi lovcami sú i mnohí politici.
Niet divu, že si vydobyli výnimku – plemená ako galgo, podenco a ďalšie psy určené na lov poslanci spod ochrany jednoducho vyňali. Nepovažujú ich za „cítiace bytosti“, iba za „vec“. Oficiálne sú len súčasťou poľovníckej výbavy, ich zabitie sa preto netrestá.
Čítajte viac VIDEO: Kopance, päste, šliapanie po hlavách. V českých kravínoch brutálne týrajú nevinné zvieratá
Miliardové zisky
Boj za záchranu španielskych chrtov nesťažuje iba nezáujem politikov a úradov (aj tam možno nájsť veľa poľovníkov), ale tiež nedostatok peňazí.
Podľa štúdie španielskej nadácie Artemisan zamestnáva poľovnícke odvetvie v tejto krajine až 187-tisíc ľudí s ročným obratom okolo 6,5 miliardy eur. Len na daniach z týchto príjmov prúdi do verejných rozpočtov približne 614 miliónov eur ročne.
Aj to je dôvod, prečo štát nemá chuť obmedzovať chovateľov loveckých psov. Paradoxom je, že kým ochranárske organizácie trápia finančné suchoty a väčšinou sú odkázané na pomoc dobrovoľníkov a príspevky občanov, poľovnícke združenia dostávajú štedré dotácie od štátu, regionálnych vlád a samosprávy.
Čítajte viac Juhokórejčania ročne zjedia asi milión psov, Mun Če-in chce túto stáročnú prax ukončiť
Stačí sa pozrieť na ohromujúce čísla, ktoré na základe dostupných údajov zverejnila strana PACMA. Z nich vyplýva, že iba v rokoch 2018 až 2022 dostali regionálne poľovnícke organizácie takmer 3,9 milióna eur.
Rekord dosiahla poľovnícka federácia Rioja, ktorá od štátu dostala priamu podporu v hodnote vyše 638-tisíc eur. K tomu treba prirátať rôzne dary, zľavy či venované pozemky.
„Toto obrovské množstvo peňazí by sa malo investovať do pomoci organizáciám na ochranu zvierat pri pokrytí výdavkov na psy a iné zvieratá, ktoré končia opustené a majú vážne zdravotné problémy,“ vyzvala strana PACMA, bojujúca za zrušenie týchto dotácií.
Prieskumy verejnej mienky pritom dokazujú, že až 80 percent Španielov odmieta týranie loveckých psov. To, že k nemu naďalej dochádza, je podľa Lunu možné len preto, že chovatelia chrtov cítia podporu politikov.
Foto: VETO
Žaloby za týranie
Majú lovecké psy v Španielsku šancu na lepšiu budúcnosť? Ochrancovia zvierat sa nevzdávajú a pomoc dostávajú aj zo zahraničia.
Na Západe už pôsobia organizácie, ktoré sa venujú práve záchrane španielskych chrtov. Robia zbierky, pomáhajú s adopciami opustených psov, no pripravujú i rôzne kampane a protestné podujatia, aby na problém upozorňovali.
„Chcem, aby lov so psami v Španielsku zakázali. Len tak možno to týranie a vyhadzovanie zastaviť. Inak to bude pokračovať a situácia sa nikdy nezlepší,“ zdôraznil Luna v dokumentárnom filme.
Čítajte viac Strieľanie psov poslanci obmedzili
Zatiaľ sa spolu s ostatnými ochrancami zvierat aspoň snaží hľadať domov vyhodeným chrtom a dostať pred súd tých, ktorí psy týrajú a brutálne zabíjajú. Je to však nesmierne ťažké, lebo úradníci ich činy kryjú.
Skúsená právnička v Córdobe, s ktorou Luna spolupracuje, už podala žalobu asi na 70 poľovníkov za týranie zhruba 1 100 psov. „Jeden z prípadov nás veľmi dojal,“ zaspomínala si.
V istom zariadení vtedy zhabali 24 psov – vychudnutých na kosť, posiatych kliešťami a inými parazitmi. Na dvore, odkiaľ ich zobrali, našli aj pozostatky psov, ktoré tam uhynuli od hladu.
„Súdny proces trval takmer tri roky, ale nakoniec sme dosiahli rozsudok, ktorý bol pre Španielsko prelomový – 18 mesiacov väzenia, zákaz chovu zvierat na štyri roky a odškodné 3 000 eur za nemajetkovú ujmu,“ pochválila sa.
Nádejou sú i ľudia ako Eduardo. Na poľovačky chodí už od 12 rokov, priviedol ho k tomu otec a stalo sa to jeho vášňou. „Je to ako droga. Človek zbadá zajaca a hneď dostane dávku adrenalínu,“ opísal.
Čítajte viac Priviazal sučku o bránu a bil ju rúčkou z vidiel. Seniora zo Svodína obvinila enviropolícia
K svojim šiestim chrtom má však – na rozdiel od kolegov – priateľský vzťah. Pohoršuje ho brutalita, s akou sa k štvornohým pomocníkom správajú ostatní poľovníci.
„Nerobia nám dobré meno. Trvá dlho vychovať dobrého psa a neverím, že ho možno len tak vyhnať bez toho, aby niečo necítili. Keď dnes človek nechce psa, môže, našťastie, zavolať spolok na ochranu zvierat a ten si poňho príde. Nie je dôvod, aby ho týral alebo vyhodil,“ prezradil francúzskym filmárom.
Možno raz k tomu poznaniu dospejú aj ostatní galgueros.
