Vedeli ste, že delfíny v spánku „vypínajú“ len jednu polovicu mozgu a jedno oko majú vždy otvorené, aby dávali pozor na nebezpečenstvo? Pri pôrodoch delfínov dokonca často pomáhajú iné samice, ktoré fungujú ako pôrodné asistentky. Zuzanu Mathéovú svet delfínov fascinoval natoľko, že dnes je jedinou certifikovanou delfínoterapeutkou na Slovensku. Tejto práci sa naplno venuje už dvanásť rokov.
„Je to srdiečkové dievča.“
Toto mi o nej povedala učiteľka z Bratislavy Eva Šothová, ktorá ju spoznala, keď hľadala niekoho, kto by bol ochotný pomôcť vdove po básnikovi Rúfusovi s delfínoterapiou pre postihnutú dcéru Zuzanku.
Na náš rozhovor prišla vysoká štíhla blondínka, z ktorej sršala vnímavosť pre každý zaujímavý a pekný detail naokolo. Pohotovo vybrala mobil a fotila všetko, čo ju nadchlo. Vzápätí vytiahla okrem múdrych kníh aj plyšový symbol delfína, ktorý pri rozhovore dekoroval stôl. Neviem, či aj ostatní delfínoterapeuti v Európe sršia takým optimizmom a takým nadšením pre detaily ako Zuzka Mathéová, ale tejto žene to rozhodne svedčí. Vyškolených delfínoterapeutov je v Európe síce až 30, ale túto fascinujúcu prácu aktívne vykonávajú piati. V Amerike je ich oveľa viac.
Zuzana vyštudovala špeciálnu pedagogiku pre sluchovo postihnutých a športovú kultúru. Okrem toho absolvovala rôzne formy kurzov a najnovšie aj štúdium polyvagálnej teórie – ako prvá u nás.
Metódu so zvláštnym názvom vyvinul Dr. Stephen Porges a objasňuje, ako autonómny nervový systém podvedome reaguje na bezpečie, prípadne ohrozenie prostredníctvom troch hierarchických stavov. Aby toho nebolo málo, ešte trikrát týždenne učí na základnej škole v Bratislave a vyučuje on-line formou cudzie jazyky – nemčinu i taliančinu. Tvrdí, že spomenuté odbory a kurzy, práca s ľuďmi a voda sa u nej „vzácne poskladali“ do kombinácie, v ktorej nachádza naplnenie, radosť, ba poslanie. Ako prízvukuje, sedieť za počítačom nie je jej „šálka kávy“, z pravidelného zamestnania preto odišla.
„A dobre som urobila! Robila som niekoľko rokov vo dvoch celosvetových korporátoch, ja však potrebujem pracovať s ľuďmi, prírodou,“ uisťuje. Mala iba osem rokov, keď ju očaril televízny seriál Flipper. „Môj otec bol výborným plavcom, reprezentoval Československo, veľa študoval o prírode, jeho obľúbený časopis bol National Geographic, nosil ho domov a jedno vydanie bolo venované delfínom. Hoci som nevedela po anglicky, stačili mi obrázky, a pri ich prezeraní som si povedala: Toto je môj svet!“ priznáva s iskrou v očiach.
Čítajte viac Magda Rúfusová: žena s brisknou mysľou a „nepredajnou dušou“, manželka proroka. Prečo si ju Milan vybral?
Sicília ako druhý domov
Listujúc v pamäti pokračuje: „Potápaniu sa profesionálne venujem 36 rokov, už v 14 rokoch som sa dostala do potápačského klubu v Bratislave. O rok neskôr som si urobila prvú medzinárodnú certifikačnú skúšku. Neskôr som sa dostala na Sicíliu, ktorá sa mi stala druhým domovom. No a keďže môj obľúbený film je Magická hlbočina, zaujalo ma, že časť filmu sa točila práve v Taormine. Keď som tam začala pracovať v potápačskej škole, presne v deň môjho príchodu, žiaľ, zomrel Jacques-Yves Cousteau, známy prieskumník morí, ekológ, filmár i fotograf,“ opisuje nám Zuzana cestu, ktorá ju postupne doviedla až k delfínom.
Stála pri zrode delfinária v Egypte, kde pracovala ako potápačská inštruktorka. Pomáhala dokonca pri jeho budovaní, hľadaní pozemku. Mala prísľub, že v ňom bude aj pôsobiť. Napokon, keď bolo všetko vybavené, už nebola prizvaná do tímu. „Vložila som do toho veľa energie a zrazu sa mi môj sen zrútil. Ale delfíny akoby mi pripomínali: Nevzdávaj sa, tvoj čas určite príde!“ prehodí.
Ponuku robiť delfínoterapeutku objavila na internete ako štyridsiatnička: prihlásila sa, urobila si v Rakúsku kurz, absolvovala potrebnú prax v Turecku. Meno prvej klientky si pamätá dodnes – Andrejka z Vrbového. Odvtedy už 28 rokov cez delfíní inštitút pomáha deťom, z toho dvanásť rokov profesionálne.
Foto: archív Zuzany Mathéovej
Nedá nám neopýtať sa, kde sa stretla s delfínmi vo vode prvýkrát. Bolo to prekvapivo vo Fínsku v roku 1998. „Pracovala som tam v domove, v ktorom žili deti i dospelí s mentálnym znevýhodnením a boli to umelci. Do najbližšieho delfinária som išla vlakom. Pamätám sa, že už o siedmej ráno som im klopala na dvere. Ešte mali oficiálne zatvorené, ale pustili ma tam a prvé, čo som uvidela, bolo mláďatko Lévi s mamičkou. Delfínia mama mi napokon dovolila, aby som sa ho dotkla. Myslela som si, že jeho koža bude jemná, mäkká, ako keď pohladíte psíka. Napodiv, tá koža bola veľmi pevná. Iba na brušku, kde majú delfíny viac tukovej vrstvy, je koža mäkšia,“ objasňuje.
Dnes za delfínmi s klientmi cestuje do Turecka, kde delfínoterapiu ponúkajú už osemnásty rok. Aj v Grécku pomáhala otvárať delfínoterapiu. „V Aténach v zoo sme mali deväť delfínov. Pracovala som tam v rokoch 2020 – 2022 a predstavte si, objavila som tam aj jedného z tých, ktorých som videla vo Fínsku – Léviho,“ oživuje spomienky. Predtým, v roku 2017, ešte stihla zamieriť do Rumunska. „Tam sme otvárali delfínoterapiu, ktorá bola v krytej hale. Stále funguje ako súčasť planetária a zoo,“ dozvedáme sa.
Čítajte viac Google plánuje rozlúštiť reč delfínov. Pomôcť má nová umelá inteligencia DolphinGemma
Zázračné schopnosti delfínov?
Každé stretnutie s delfínom berie s rešpektom. „Je to obrovské zviera, má dva až štyri metre. Keď som s nimi vo vode, snažím sa vnímať určité signály, napríklad keď zviera potrebuje pauzu. Je to jedinečný tvor aj tým, že používa sonar, ktorý mu umožňuje ‚vidieť’ pomocou zvuku. Využíva ho na navigáciu, lov koristi a prieskum okolia, najmä v kalnej vode alebo v hĺbkach, kam nepreniká svetlo. Tým sonarom vysiela ultrazvukové vlny, ktoré prechádzajú celým naším telom a vlny sa od nás alebo od konkrétneho objektu odrazia, prechádzajú dolnou čeľusťou delfína až do mozgu. On ‚vidí’ predmet akoby v podobe formátu 3D. Napríklad presne vie, že nejaká ryba sa nachádza pred ním tri kilometre. Pri kontakte s človekom dokáže harmonizovať obe jeho mozgové pologule. Pri terapii dokáže ovplyvniť jemnú či hrubú motoriku dieťaťa, kontakt s ním nás dokáže dostať do alfa hladiny. Viaceré výskumy to potvrdili,“ vysvetľuje delfínoterapeutka.
Foto: archív Zuzany Mathéovej
K hyperaktívnym deťom si Zuzana v rámci terapie vyberá mladšie delfíny, ktoré sú aktívnejšie. V 95 percentách delfinárií platí, že sú vo vode buď iba samce, alebo, naopak, striktne iba samice. Nikdy nie spolu v jednom priestore. A dôvod? Keďže delfíny sú sexuálne pomerne aktívne živočíchy, v delfináriách nie sú podmienky na to, aby sa tam rodili mláďatá (okrem trebárs talianskeho Riccione), lebo tým by sa napríklad v prvých dňoch musela pravidelne odoberať krv na kontrolu ich stavu.
„V Rumunsku som pracovala len so samičkami, ony boli ako ‚baby’ – trošku na seba žiarlili,“ poznamená Zuzana s humorom. Spomenie aj prípad ženy zverejnený na internete, ktorej delfín pri spoločnej plavbe „narazil nosom“ do hrudného koša. Skončila v nemocnici, ale tam jej na mieste, ktoré označil delfín, zistili tumor. Zuzana má k tomu vysvetlenie: „Delfíny vidia röntgenovo.“ Sú však háklivé napríklad na zmenu teploty a čím je voda okolo nich teplejšia, tým viac sa im „búria“ hormóny.
„Každého pobyt s delfínom obohatí iným spôsobom. Niektorí rodičia chcú, aby ich dieťa pri terapii dokázalo otvoriť nehybné rúčky, iní, aby prestalo nosiť plienky, ďalší, aby ich spazmické dieťa konečne prehovorilo. Niektoré pozitívne zmeny vidíme už počas terapie, iné sa dostavia až po pobyte, doma. Niekedy nenastane to, čo si želáme, ale čosi úplne iné. Vždy rodičom pred delfínoterapiou vysvetlím, čo bude celý proces obnášať. Samotná terapia s delfínmi trvá desať dní po tridsať minút. Ale okrem toho môžu klienti absolvovať aj masáže, určité prvky kraniosakrálnej či inej terapie, všetko závisí od osobnej konzultácie.
Naraz máme na terapii šesť rodín. Ročne sa mi prihlási okolo šesťdesiat slovenských rodín, ale mám aj rodiny z Rakúska, zo Srbska, z Nemecka. Desaťdňová terapia pre jedno dieťa stojí okolo 4 000 eur, k tomu treba pripočítať poistenie, letenky do Turecka, samotný pobyt,“ vyratúva Zuzana. Mimochodom, vedeli ste, že v delfináriách delfíny kŕmia iba mrazenými rybami? A keďže nepijú vodu, ryby iba prehltnú a hydratáciu majú zaručenú práve z nich.
Čítajte viac Toto sú Maldivy Chorvátska: Rajský ostrov s azúrovým morom, delfínmi a zmätočne pomenovanými dedinami
Svojho koňa má na ranči v Taliansku
Zuzana Mathéová je akčná žena a okrem delfínov má aj ďalšiu nevšednú záľubu – westernové jazdenie. Ide o štýl reining, ktorý je čoraz populárnejší nielen v Taliansku, ale aj vo Švajčiarsku, v Nemecku, v Česku. Vychádza z práce kovbojov na rančoch v Severnej Amerike, ktorý sa vyvinul do samostatného športového odvetvia s dôrazom na voľnosť pohybu, pohodlie a praktickosť. Raz za štvrťrok Zuzana vyráža zo Slovenska a meria 9,5 hodiny cesty, aby prežila minimálne týždeň (cez letné prázdniny dlhšie) s koňom Oklahoma. S rančom v meste Pesaro spolupracuje šesť rokov. „Ešte pred covidom som si ani nepomyslela, že raz budem mať vlastného koňa, ale nakoniec som sa rozhodla, že si ho kúpim. Má šesť rokov, vynikajúcu povahu, je pokojný, vnímavý,“ prezrádza žena, ktorá plánuje skúsiť aj hipoterapiu.
Foto: archív Zuzany Mathéovej
Zážitkové jazdenie s deťmi a klientmi už tiež zaradila do svojho „portfólia“, a to práve v už spomínanom malebnom prímorskom meste Pesaro v regióne Marche (kde žil napríklad aj legendárny operný spevák Pavarotti), ktoré je aj členom siete kreatívnych miest UNESCO. Kým na delfínoterapiu je ideálna jar a leto, na zážitkové jazdenie je vhodné aj zimné obdobie. „Čerešničkou na torte“ u akčnej Zuzky je kurz neverbálnej komunikácie s koňom pre Slovákov a slovenské firmy. „Tam zistíte veľa vecí o sebe. Kôň je, podobne ako delfín, ako zrkadlo: ukáže vám rešpekt alebo vám naznačí hranice, a po tomto kurze sa možno už inak pozeráte na svojich spolupracovníkov, na vašu prácu, na vzťahy. More je od ranča vzdialené iba pätnásť minút. Je to teda veľmi príjemné stretnutie: kultúra, príroda, výborné jedlo, ale aj terapia,“ dodáva usmievavá Zuzana, ktorá si vychutnáva život plnými dúškami.
A pritom neustále cíti potrebu vzdelávať sa, lebo, ako hovorí: „Neustále sa stretávam s takmer každou diagnózou u detí či dospelých a tak im môžem odovzdať ešte nejakú pridanú hodnotu. Okrem pomoci deťom však vnímam veľkú potrebu venovať sa aj ich rodičom. Neraz mám pocit, že oni potrebujú terapiu ešte viac ako ich deti, lebo niekedy už nevládzu,“ dodáva žena, ktorá cez svoju všestrannosť, zvedavosť a húževnatosť objavila to, čomu sa hovorí poslanie. Nachádza v ňom radosť a prináša ju aj do života iných.
