Na zemi leží topoľ. Je vidieť, že zvnútra je úplne dutý. Stačila by možno letná smršť, ktorá by ho zlomila v najnevhodnejšej chvíli.
"Netreba to vnímať cez emócie, ale zdravým rozumom. Na pohľad zelený strom, ale pozrite sa do vnútra toho kmeňa, to hovorí za všetko. Kúpele si nemôžu dovoliť takto hazardovať s ľudským životom,“ dodáva praktický arborista Matej Štefunko z Piešťan, ktorý sa už vyše dvadsať rokov zaoberá ošetrovaním stromov.
Rúbu sa v zelenom stave, aby sa vedela lepšie vyhodnotiť aj otázka vitality stromov. Hodnotenie stromov sa totiž vždy vykonáva v dvoch obdobiach – bez listov a v olistenom stave.
Takéto dreviny už nedokážu odolávať vonkajším vplyvom a stávajú sa bezprostredným rizikom pre verejnosť. V prvej fáze výrubu ako súčasti revitalizácie, ktorá odštartovala dnes, 8. júna 2026, je potrebné odstrániť 26 najviac poškodených jedincov. Stromová aleja, priľahlé chodníky a trávnaté plochy sú počas realizácie prác z bezpečnostných dôvodov uzatvorené páskami. Na mieste je nasadená ťažká technika, ale chodci majú k dispozícii obchádzkové trasy a kúpeľná prevádzka na ostrove nemá byť nijako ovplyvnená.
Foto: PRO DEVO
"Žiadny starý strom by nemal spadnúť, ale skončiť preventívnym výrubom, najmä, ak sa nachádza niekde v meste alebo pri promenáde,“ pokračuje Štefunko. "Stromy boli skontrolované a vyhodnotené firmou, ktorá sa zaoberá hodnotením stromov. Ide o topole čierne, tzv. pyramidálnu formu. Svoje stanovisko vydal aj pamiatkový úrad, pretože alej má historickú hodnotu a tento postup je aj podľa nich korektný.“
Čítajte viac Pacienti rozhodujú: Piešťany dominujú kúpeľnému rebríčku
"Kompletné vyrúbanie celej aleje naraz by nebolo správnym riešením. V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom sme zvolili citlivý prístup postupnej výmeny stromov po častiach v horizonte šiestich rokov,“ uvádzajú zástupcovia kúpeľov.
Foto: PRO DEVO
Výber nových drevín musí zároveň rešpektovať vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR o zákaze výsadby alergénnych stromov v kúpeľnom prostredí. Topoľ takýmto stromom je, a ak chcú kúpele chrániť zdravie svojich hostí – predovšetkým alergikov – budú sa musieť rozhodnúť pre iný druh stromov, ktorý bude vytvárať charakteristické stromoradie tvoriace príjemný tieň počas letných mesiacov. O druhu alebo druhoch sa ešte nerozhodlo.
Dominova promenáda a topoľová aleja na Kúpeľnom ostrove
Foto: PRO DEVO
Topoľová aleja patrí k najvýznamnejším promenádam na Kúpeľnom ostrove v Piešťany. Mnohí návštevníci ju poznajú ako dlhú topoľovú aleju vedúcu k hotelom a liečebným domom, no jej názov má zaujímavé historické pozadie.
Promenáda nesie meno českého botanika Karla Domina, významného vedca a profesora Karlovej univerzity v Prahe. Domin sa intenzívne venoval výskumu flóry Piešťan a okolia. Výsledkom jeho práce bola publikácia Piešťanská květena z roku 1931, v ktorej zdokumentoval viac ako tisíc druhov rastlín rastúcich v Piešťanoch a na úpätí Považského Inovca.
Na začiatku Dominovej promenády, centrálnej aleje Kúpeľného ostrova, stojí pamätník Karla Domina. Bol odhalený v júli 1935 ešte počas jeho života a za jeho osobnej účasti. Súčasťou pamätníka sú tri pamätné tabule so slovenským, anglickým a nemeckým textom.
Čo za strom je topoľ?
Topoľ (lat. Populus) patrí do čeľade vŕbovitých. Existuje približne 25 až 30 druhov topoľov, medzi najznámejšie patria topoľ čierny, biely a osika. Typické sú pre ne rovné kmene, rýchly rast a obľuba vlhších stanovíšť pri riekach a vodných tokoch.
Topoľ patrí medzi rekordérov:
- mladé topole môžu prirásť aj 1 až 2 metre za rok
- už po 20 až 30 rokoch dosahujú výšku, ktorú iné stromy získavajú až po niekoľkých desaťročiach
- dospelé stromy bežne dorastajú do 25 až 40 metrov.
Práve preto ich sadili pozdĺž ciest, hrádzí a kúpeľných promenád. Majú však alergénny potenciál.
