Spojenci po vylodení rýchlo postupovali Francúzskom (25. augusta 1944 bol oslobodený Paríž) a do konca vojny sa Nemci na západnom fronte zmohli už len na jednu nebezpečnú protiofenzívu, keď v decembri 1944 zaútočili v Ardenách. Ani táto prekvapivá operácia, ktorá spôsobila spojencom značné straty, však nepomohla zvrátiť výsledok vojny.
Úvahy o otvorení druhého európskeho bojiska, ktoré by viazalo časť nemeckých síl, sa objavili už krátko po tom, čo Hitler v júni 1941 napadol svojho niekdajšieho sovietskeho spojenca. Po rokovaní Stalinovho ministra zahraničia Viačeslava Molotova v USA a Veľkej Británii v polovici roku 1942 nevylúčili západní spojenci otvorenie druhého frontu ešte koncom toho istého roku. Neskôr sa termín posunul na rok 1943, keď sa Angličania a Američania vylodili na Apeninskom polostrove.
Začiatok plánovania invázie vo Francúzsku sa datuje do začiatku januára 1943. Operácia nazvaná Overlord sa mala podľa pôvodných predpokladov uskutočniť na začiatku mája a mala byť koordinovaná so sovietskou ofenzívou i ďalšími bojmi v Taliansku (aby Nemci nemohli presúvať jednotky medzi bojiskami), nakoniec však bolo vylodenie v Normandii aj ďalšie akcie o mesiac posunuté.
Samotná invázia v Normandii začala krátko po polnoci, keď zoskočili výsadkári s úlohou zabezpečiť mosty a východy z pláží. Ráno sa potom začali vyloďovať americké jednotky na plážach Utah a Omaha, ktoré o hodinu neskôr nasledovali Briti a Kanaďania na úsekoch Gold, Juno a Sword. Najťažšie boje sa odohrali na Omahe, kde Američania útočili proti najsilnejšej nemeckej obrane. Celkovo sa ten deň vylodilo v Normandii cez 150-tisíc spojeneckých vojakov.
Ráno 6. júna 1944 sa v Normandii vylodilo okolo 35-tisíc mužov, z ktorých do večera viac ako 3-tisíc zahynulo. Na tunajších plážach sa do konca júla vylodilo celkom 1,5 milióna vojakov. Bitka o Normandiu si k tomuto dátumu vyžiadala viac ako 44-tisíc mŕtvych na strane spojencov, 54-tisíc v radoch Nemcov a 20-tisíc medzi francúzskym civilným obyvateľstvom.
Výročie vylodenia si pripomenú Obama aj Putin, nie však spolu
Francúzsky prezident François Hollande vo štvrtok absolvuje náročný program pozostávajúci z dvoch pracovných večerí. Podľa utorňajších informácií americkej agentúry AP bude prvou v poradí pracovné posedenie s americkým prezidentom Barackom Obamom. Po dvoch hodinách v Elyzejskom paláci bude nasledovať jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Jedna z večerí preto podľa zdroja zrejme bude servírovaná mimo krytých priestorov sídla.
Cieľom prezidentskej kancelárie je zabezpečiť dostatočné časové rozpätie medzi oboma večerami a zároveň umožniť potrebnú dĺžku oboch stretnutí. Dôvodom takéhoto postupu je súčasné napätie medzi USA a Ruskom pre pretrvávajúcu krízu na Ukrajine. Napriek tomu, že Obama aj Putin sú hosťami piatkovej spomienkovej slávnosti pri príležitosti 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii, osobne sa stretnúť neplánujú.
Medzi hosťami zo 17 krajín budú popri hostiteľovi, prezidentovi Francúzska Françoisovi Hollandovi, aj britská kráľovná Alžbeta II., premiér Veľkej Británie David Cameron, prezident USA Barack Obama, prezident Ruskej federácie Vladimír Putin, novozvolený prezident Ukrajiny Petro Porošenko, spolková kancelárka Nemecka Angela Merkelová a ďalší.
Do Normandie má namierené aj prezident Gašparovič
Prezident SR Ivan Gašparovič sa v piatok 6. júna zúčastní na medzinárodnej spomienkovej ceremónii k 70. výročiu vylodenia spojencov v Normandii. Na slávnostné spomienkové podujatie odcestuje na základe pozvania prezidenta Francúzskej republiky Françoisa Hollanda, informovala Soňa Záňová z komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR. Spomienkové podujatie sa koná vo francúzskom Ouistrehame a miestom ceremónie bude jedna z pláží vylodenia Sword.