Čím sa zabíjalo na jatkách prvej svetovej?

Francúzsky generál Charles Mangin, prezývaný Kat, povedal o bojoch v prvej svetovej vojne pamätnú vetu: "Akýkoľvek ťah spravíte, stratíte veľa mužov." Jatky na bojiskách Veľkej vojny umožnili nové zbrane, ktoré vznikli vďaka technologickému pokroku počas priemyselnej revolúcie. Ktoré novinky využívali vojaci v bojoch a ktoré z nich reálne ovplyvnili priebeh a výsledok vojny?

04.07.2014 07:00
1. svetová vojna, zákopy, zbrane, Francúzsko Foto:
Zákopová vojna nútila armády vymýšľať nové, sofistikovanejšie zbrane.
debata (4)

Prvá svetová vojna. Aká zbraň sa vám vybaví pri týchto slovách? U mnohých to zrejme bude puška s bajonetom. Na začiatku vojny skutočne mohla byť jej symbolom. Vývoj zbraní však počas štyroch rokov vojny napredoval desivým tempom a v roku 1918 by už symboly bojov boli zrejme iné. Medzičasom totiž do bojov zasiahli prvé tanky, plameňomety, vo veľkom sa využíval nevyspytateľný jedovatý plyn, na oblohe si svoju nesmrteľnosť vydobyli prvé letecké esá. Na konci Veľkej vojny by ju už zrejme lepšie reprezentovali ľahké automatické zbrane. Tie mali v prvej svetovej vojne väčšiu váhu ako tanky či lietadlá. Ale pekne po poriadku.

Tank

Zákopy, do ktorých sa hneď na začiatku vojny zakopali vojaci na oboch stranách bojiska, priamo podmienili vznik nového bojového stroja – tanku. Akýkoľvek výpad cez územie nikoho, pokryté a podkopané mínami, znamenal veľké straty. Námorná veľmoc Británia sa preto inšpirovala bojovými loďami. Prečo nevytvoriť obrnenú loď pre súš? Hoci návrh tanku nakreslil už Leonardo da Vinci v 15. storočí, za prvý tank sa považuje britský Little Willie, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1915. Išlo však len o prototyp k sériovo vyrábaným tankom Mark.

Briti tank Mark I prvýkrát využili v bitke pri Somme, išlo však skôr o experiment, nestal sa rozhodujúcou zbraňou bitky. V roku 1917 už mali vlastný tank aj Francúzi. Renault FT17 bol výnimočný tým, že ako prvý mal delo umiestnené v otočnej veži navrchu, teda koncept, ktorý využívajú tanky dodnes. Tanky Mark i Renault boli v boji prvýkrát naozaj masovo použité v bitke pri Cambrai na prelome novembra a decembra 1917. Dohoda v boji využila takmer 400 tankov, z nich však Nemci asi 180 zničili. Tank je však skutočným vynálezom prvej svetovej vojny.

Bojový plyn

Aj ďalšiu charakteristickú zbraň využívanú počas prvej svetovej vojny, jedovaté plyny, začali bojujúce strany uplatňovať pre patovú situáciu, vyplývajúcu zo zákopovej vojny. Nemci chceli použiť jedovatý plyn už koncom januára 1915 na východnom fronte proti Rusom, no mrazivé počasie tento pokus zmarilo. A tak sa neslávnym pionierom v tejto oblasti stalo mesto Ypres, kde Nemci 22. apríla nasadili proti Francúzom chlór. Podobne ako pri tankoch ani bojové plyny nespôsobili nepriateľovi rozhodujúce rany. Občas sa dokonca obrátili proti útočníkom.

Nové chemické zbrane najskôr vyvolali absolútny šok. Približne z 15-tisíc vojakov zasiahnutých v prvej vlne asi tretina zomrela. V tom čase nebola vo výbave jednotiek žiadna účinná ochrana. Práve na základe použitia bojových plynov prudko napredoval aj vývoj plynovej masky. Po prvých britských pokusoch, ktoré pôsobili ako maska včelára, vznikla v roku 1916 moderne vyzerajúca plynová maska. Prvá svetová vojna inak prispela k viacerým novým objavom, okrem iného mobilných röntgenov či dámskych hygienických vložiek.

Lietadlo

Film Báječní muži na lietajúcich strojoch, v ktorom majú piloti pionieri čo robiť, aby udržali svoj stroj vo vzduchu, sa odohrával v roku 1910. Už o rok neskôr, vo vojne Talianov s Turkami, sa nad územím Líbye odohral prvý letecký útok. Postaral sa oň Talian Giulio Gavotti. Ani v prvej svetovej vojne na seba letecký útok nedal dlho čakať. Odohral sa už začiatkom septembra 1914 v bitke pri Čching-tao, kde Japonci útočili na Nemcami ovládaný prístav v dnešnej Číne. Na Nemcov zas útočili dva japonské hydroplány od francúzskeho výrobcu Farmana.

V októbri 1914 prebehol prvý letecký súboj, v ktorom jedno lietadlo (francúzske) zostrelilo vo vzdušnom súboji iné (nemecké). Bol to tiež práve francúzsky pilot Adolphe Pégoud, ktorý sa stal historicky prvým leteckým esom. Najznámejším letcom prvej svetovej vojny však bol rozhodne Nemec Manfred von Richthofen, známy ako Červený barón. Kým ho v roku 1918 zostrelili, stihol vyhrať 80 vzdušných súbojov. Letectvo však bolo v prvej svetovej vojne stále v plienkach, lietadlá mali veľký význam najmä ako prieskumníci za nepriateľskými líniami.

Pištoľ použitá pri atentáte na rakúskeho... Foto: SITA/AP, Ronald Zak
1. svetová vojna, zbraň, pištoľ, Pištoľ použitá pri atentáte na rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda v Sarajeve.

Plameňomet

Koncept plameňometu siaha až do čias Byzantskej ríše a v modernej podobe jestvoval už pred rokom 1914. V prvej svetovej vojne však preň našli praktické využitie. Áno, opäť to súviselo so zákopovou vojnou. Keď sa pechote konečne podarilo preniknúť až k zákopom nepriateľa, zväčša nasledovalo „čistenie“. Vyhľadávanie a zabíjanie ukrytých vojakov. Ak sa pri tom používali granáty, poškodilo to zákop, a to bola škoda, keďže sa v budúcnosti mohol útočníkom hodiť. Praktickým riešením boli teda plameňomety, ktoré bunkre „vyčistili“ a objekt pritom nepoškodili.

Nemci mali vlastnú jednotku „plameňometčíkov“ už od roku 1911, no v bojoch prvej svetovej túto zbraň prvýkrát využili až v júli 1915. Hoci spôsobovala viac hrôzu ako reálne škody nepriateľovi (bola ťažká, mala krátky dostrel pod 10 metrov, rovnako i krátku výdrž pod dve minúty), Nemci ju vo vojne využili minimálne pri tristo príležitostiach. S plameňometmi experimentovali aj vojaci Dohody. Podobne ako iné nové zbrane Veľkej vojny aj plameňomety sa začali naplno využívať až o dve desaťročia neskôr, v druhej svetovej vojne.

Ľahké automatické zbrane

Keď mal autor knihy o zbraniach v prvej svetovej vojne – kurátor Paul Cornish z Imperial War Museum v Londýne – určiť, ktorá nová zbraň najviac ovplyvnila boje vo Veľkej vojne, vybral si ľahké automatické zbrane z druhej polovice konfliktu. „V roku 1914 sa vojak útočiaci na zákop nepriateľa mohol spoliehať ešte len na svoju pušku s bajonetom. V posledných rokoch vojny sa však aj obyčajná pechota mohla postarať o rozhodujúci útok práve vďaka ľahkým automatickým zbraniam, ktoré umožňovali útok so silnou streľbou za pohybu,“ vysvetlil Cornish.

Táto zmena spôsobila, že zo zákopovej sa stala opäť dynamická vojna a urýchlila víťazstvo na strane Dohody. „Ale bolo to rovnako vykúpené obrovskou cenou na ľudských životoch. Taktická zákopová vojna v rokoch 1915 až 1917 stála život mnohých a mnohých mužov, no keď sa front dal opäť do pohybu, straty na životoch zasa pripomínali jatky z prvého roku konfliktu,“ uzavrel Cornish v rozhovore pre British Library a odcitoval slávnu vetu francúzskeho generála „Kata“ Mangina.

Podivné zbrane prvej svetovej vojny

Bezpilotné lietadlo

1. svetová vojna, bezpilotné lietadlo, zbrane

O drónoch Pravda písala na začiatku tohto roku ako o trende pre rok 2014. Málo sa však vie, že s prvými bezpilotnými lietadlami sa experimentovalo už o storočie skôr – v roku 1916. Pre americké námorníctvo ho vyvíjali vynálezcovia Elmer Sperry a Peter Hewitt, pôvodne ako lietajúcu bombu. Na prvý testovací let drón vzlietol v marci 1918, no bol príliš nepresný, aby ho vedeli použiť proti lodiam. Námorníctvo niekoľko rokov po vojne projekt zastavilo.

Cár tank

1. svetová vojna, cár tank, zbrane

Predstavte si deväť metrov vysokú a takmer 18 metrov dlhú trojkolku. Pridajte kanón, osem guľometov a letecký motor. A máte pred sebou bizarné dielo ruského konštruktéra Nikolaja Lebedenka z roku 1914. Miniatúrny model zaujal cára Mikuláša II. a projekt podporil. Šesťdesiattonová ozruta ale pri teste zapadla do blata a nebolo mechaniky, ktorá by ju vedela vyslobodiť. „Tank“ ostal na mieste a do šrotu ho postupne rozoberali až do roku 1923!

Rukavica s dýkou

1. svetová vojna, rukavica s dýkou, zbrane

Predstavte si umelú „ruku“ kapitána Hooka z rozprávky o Petrovi Panovi. Hák na jej konci len zarovnajte do ostrej dýky. A viete presne, ako vyzerala kovová rukavica s dýkou, ktorú vyvinuli spolu štáty Dohody ako zbraň pre boj zblízka v neúprosnej zákopovej vojne. Pri „čistení“ nepriateľských zákopov sa často používali primitívne zbrane ako nože či dokonca palice. Kovová rukavica mohla mať skôr psychologický efekt – nepriateľ ostal v šoku.

Dúchadlo proti plynu

1. svetová vojna, dúchadlo proti plynu, zbrane

Hertha Ayrtonová bola britská vedkyňa z prelomu 19. a 20. storočia, bojovníčka za práva žien a… tiež vynálezkyňa dúchadla proti jedovatým vojenským plynom. Na vynáleze začala pracovať krátko po tom, čo Nemci prvýkrát použili bojový plyn pri meste Ypres. Britská armáda vynález najskôr odmietla, no po negatívnej reakcii v tlači si objednala až 104-tisíc „Ayrtonovej dúchadiel“, ktoré mali odvrátiť prúd vzduchu s jedovatým plynom späť k nepriateľovi.

Zeppeliny s bombami

1. svetová vojna, vzducholoď, Zeppelin

Pri slove Zeppelin si človek spomenie buď na haváriu vzducholode Hindenburg v 30. rokoch, prípadne na legendárnu rockovú skupinu zo 70. rokov minulého storočia. Vzducholode (nielen Zeppelin ale aj Schütte-Lanz) sa však využívali aj v prvej svetovej vojne, predovšetkým na nemecké bombardovanie cieľov v Británii. Počas asi päťdesiatich náletov zhodili 5 000 bômb a zabili vyše 550 ľudí. Z 84 vzducholodí Nemci stratili pri náletoch 30.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #vojaci #zbrane #1. svetová vojna