Bielikovu fotoikonu vystavia tam, kde vznikla

Tank verzus človek. Goliáš s Dávidom, ktorí sa v okamihu dejín úplnou náhodou stretli zoči-voči pred Univerzitou Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave. Na jednej strane kovová nemysliaca mašina, oproti bezbranný muž s odhalenou hruďou.

20.08.2014 14:00
debata (43)
Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom. Foto: LADISLAV BIELIK ©
Bielik, august 1968, NEPOUŽÍVAŤ Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom.

Svetoznáma čiernobiela fotografia z 21. augusta 1968, ktorú urobil vtedajší fotoreportér denníka Smena Ladislav Bielik, dodnes nič nestratila na sile. Po 46 rokoch od vzniku ju teraz vystavia tam, kde kedysi vznikla.

Nočná mora eštebákov

„Prvý raz som ju videl ako malé decko, v starých novinách. Ukázal mi ju brat Tomáš,“ spomína autorov syn Peter Bielik (40), redaktor spravodajskej TA3. Nechápal vtedy, prečo o nej nikomu nesmie hovoriť. Cítil však, že môže byť hrdý, že ju spravil „oco“.

Fotka vyšla na titulke Smeny 22. augusta, originálny výtlačok novín si rodina Bielikovcov stráži ako oko v hlave. Negatív však dlho ležal kdesi v pivnici. „Raz v noci o druhej k nám vpadli čudní páni. Bez vysvetlenia začali snoriť, no nič nenašli,“ opisuje Peter, aký záujem oň prejavovala ŠtB.

Za života si kvôli nej autor veľa vytrpel. O miesto v Smene rýchlo prišiel. Potom sa ho zbavili aj v športovom týždenníku Štart, jeho práce boli vraj „príliš umelecké“.

„Aj teraz plačem, keď čítam otcove žiadosti o zamestnanie. Hoci bol boxer, silná osobnosť, kdekade prosil, že potrebuje uživiť rodinu, v ktorej má čoskoro pribudnúť druhé dieťa, ja,“ hovorí Peter. Peniaze musela zabezpečovať mama Alica, takisto novinárka. Jemu sa len občas darilo fotiť príležitostne, napríklad školské triedy či zábery pre zväz invalidov.

Niekedy robil aj pre priateľov motoristov, dynamické momentky zo súťaží. Práve to sa mu stalo osudným. Pre maďarského kamaráta, autokrosára Petra Szabócsfiho, filmoval v roku 1984 preteky do vrchu pri Budapešti. Zo strechy autobusu, výhodného, ale nebezpečného miesta, nešťastne spadol a zlomil si väz. „Mal som deväť rokov, keď mi krstná mama oznámila, že otec zomrel. V ten deň sa mi skončilo detstvo.“

Ďalší osud muža z Bielikovej fotografie tiež nebol šťastný. Bratislavskému inštalatérovi Emilovi Gallovi, tak sa volal, najprv krátko po sebe umrela manželka aj mama. Asi dva roky po tom, čo sa pred univerzitou postavil tanku, spáchal samovraždu.

Súdny spor s DPA

Počas „zamatovej“ v roku 1989 začal po starej fotke pátrať Pavol Meluš, súčasný správca fotoarchívu Laca Bielika a kurátor jeho výstav. Syn Peter vtedy prehrabal tisíce „pivničných“ fotonegatívov a napokon našiel aj ten najvzácnejší. „V roku 1990 sme fotografiu dali na prvú otcovu výstavu v Grémiu na Gorkého ulici. Lenže návštevníci nás stále upozorňovali – tú snímku predsa poznáme, videli sme ju už na výstavách v Nemecku, Rakúsku, vo Vatikáne…“

Autorské dielo totiž nelegálne šírila nemecká tlačová agentúra DPA. Skopírovala ju zrejme priamo z novín a roky predávala partnerom. Ako majetok agentúry sa prezentovala aj v sérii dokumentov 100 rokov svedectiev, ktoré paradoxne vysielala aj TA3. Česká publikácia Světové dějiny ju zase opisuje ako záber z „lidového povstání v roku 1956 v Budapešti“.

Petrovi Bielikovi sa podarilo dokladovať niekoľko miliónov nepovolených použití fotografie. Vzišiel z toho nechutný súdny proces s DPA, ktorý napokon autorova rodina vyhrala. Hoci vedenie agentúry cynicky tvrdilo, že tento „schnapschuss“ vznikol len nechceným cvaknutím prístroja. Viedenský profesor v oblasti fotožurnalistiky Gerhard Jagschitz mal evidentne iný názor, dielko vo svojom posudku označil výrazom – fotoikona.

Na druhú Bielikovu výstavu v roku 1998 už človek stojaci oproti tanku pozýval ľudí zväčšený na bilboarde s plochou 48 štvorcových metrov z fasády bratislavskej Umeleckej besedy. V roku 2002 Bielikovo súborné dielo putovalo na americký kontinent. Teraz sa na ňu návštevníci môžu tešiť na výstave priamo v priestoroch univerzity.

„Rád by som jej našiel trvalé dôstojné miesto. Ľuďom a veciam treba vrátiť, čo im patrí,“ pripomenie Peter Bielik svoj plán vytvoriť podzemnú galériu s názvom Camera Obskura v parčíku na Šafárikovom námestí. Budúce výstavisko je už zakreslené do územného plánu Bratislavy, práce však nateraz komplikuje prestavba námestia spojená s rekonštrukciou Starého mosta.

Foto: LADISLAV BIELIK ©
Bielik, august 1968, NEPOUŽÍVAŤ
Foto: LADISLAV BIELIK ©
Bielik, august 1968, NEPOUŽÍVAŤ
Tri fotografie z Bratislavy po vstupe... Foto: LADISLAV BIELIK ©
Bielik, august 1968, NEPOUŽÍVAŤ Tri fotografie z Bratislavy po vstupe okupačných vojsk. Všetky budú súčasťou výstavy, ktorú vo štvrtok sprístupnia na Univerzite Komenského na Šafárikovom námestí.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #august 1968 #Ladislav Bielik