Prípad Polanski ukazuje (ne)spravodlivosť

"Prípad Polanski" ukazuje, aké zložité a neporovnateľné bývajú etické situácie a aké ťažké je, ak sa nedá jednoznačne hodnotiť, napísal poľský denník Gazeta Wyborcza v poznámkach k prípadom filmového režiséra Romana Polanského a biskupa Józefa Wesolowského.

07.11.2014 07:00
Roman Polanski, režisér Foto: ,
Roman Polanski pózuje s muzikálovými hercami z upírskeho predstavenia.
debata

Kým režisérovho vydania sa od Poľska dožadujú Spojené štáty kvôli tomu, že Polanski v Hollywoode v roku 1977 pohlavne zneužil trinásťročnú dievčinu, vydanie Wesolowského žiada od Vatikánu Dominikánska republika, kde biskup pôsobil ako pápežský nuncius a podľa vyšetrovateľov sa tu dopúšťal obťažovania a sexuálneho zneužívania chlapcov.

„Pedofília je nepochybne trestný čin, ak nie zločin. Avšak porovnanie Polanského pedofílie s pedofíliou Wesolowského a iných, ktorí roky zneužívajú deti vďaka svojej moci, akú nad nimi majú, možno povedať, že existuje zločin ľahší a ťažší,“ usúdila v denníku filozofka a etička Magdalena Środová. (Podľa odborníkov je pedofília diagnóza, ktorá nemusí znamenať, že pedofilný človek pácha sexuálne delikty a zločiny).

Z morálneho hľadiska možno totiž odhadnúť rozsah a množstvo krívd spôsobených páchateľom, ako aj ich súvislosť. Akokoľvek, samozrejme, že je ťažké povedať, či je viac vinný násilník zneužívajúci v dome známeho herca, alebo ten, kto to isté pácha na fare.

Režisér Roman Polanski a producent Gene... Foto: SITA/AP, STR
Roman Polanski, Poľsko, režisér Režisér Roman Polanski a producent Gene Gutowski na fotografii zo 60. rokov.

Hoci sa Polanského morálna vina zdá o niečo ľahšia, a to hlavne kvôli tomu, že mu obeť odpustila, napriek tomu určite nie je taká „ľahučká“, ako sa nedávno vyjadril veľký moralista (režisér) Krzysztof Zanussi. Podľa neho skutočnosť, že sa všetko odohralo v mieste „obzvlášť voľných mravov“ a vo svete, kde „maloleté prostitútky“ samé skáču režisérom do postele, vinu výrazne zmenšuje.

To teda nie. A prečo – keď správne požadujeme trest pre Wesolowského a spol. – prečo nepotrestať Polanského?

Polanski je z právneho hľadiska nepochybne vinný. Zločin nie je (v USA) premlčaný, ale páchateľ unikol a uniká spravodlivosti. Škoda, že sa nevydá dobrovoľne. Je vhodné pripomenúť pravdu, ktorá je v poľskej realite slabo vnímaná, a síce, že podriadiť sa zákonu je základnou morálnou povinnosťou každého občana.

„Túto povinnosť nezmenšuje ani vek občana, ani jeho veľkosť, ani zásluhy v kultúre a voči vlasti, ani tragické detstvo,“ poznamenala autorka v narážke na Polanského detstvo v krakovskom gete, kde prežil holokaust. „Znamenalo by to totiž, že ľudia mladší, neznámi a bez zásluh sú voči práve v horšom postavení a majú väčšie povinnosti. Právo predsa musí byť nestranné.“

„Na Polanského prípad nemám jednoznačný názor. Ako súkromná osoba, ktorá má rada Polanského filmy, si myslím, že by ho mali nechať na pokoji; ako človek dbalý zákona som za jeho vydanie; ako etička uznávam, že odpustenie obete zmazáva vinu páchateľa. Zvyšok by mal byť vecou jeho vlastného svedomia,“ myslí si Magdalena Środová.

Poľsko-francúzsky režisér Roman Polanski s... Foto: SITA/AP, Lionel Cironneau
Roman Polanski, režisér Poľsko-francúzsky režisér Roman Polanski s cenou Cézar, ktorú dostal vo februári 2014 v Paríži.

„Som ale presvedčená, že ‚prípad Polanski‘ – bez ohľadu na to, ako dopadne – bude mať veľký spoločenský význam,“ usudzuje Środová. „Zaslúžil sa totiž o rozšírenie povedomia o zle pedofílie a o neľútostnosti zákona v tomto smere. A to je dôležité, pretože pedofilné správanie bolo po stáročia na dennom poriadku a nebolo ani odsudzované, ani trestané. Považovalo sa za ‚prirodzené‘, či prinajmenšom za 'súkromnú vec ', a nie za zločin. Pretože donedávna nemali deti – a ani ženy – vôbec právo sa ozvať, aby bojovali za svoje práva. A stále sa vyskytujú ľudia aj politické strany, ktoré si myslia, že domáce násilie je skôr vecou tradície.“

„Prípad Polanski“ tiež odhalil, ako sa relativizuje právo: pokiaľ si o niekom myslíme, že je „náš“, máme sklon považovať ho za nevinného. Za to vinu „cudzieho“ vidíme so všetkou prísnosťou.

Teraz sa debata sústreďuje na rovnosť národných práv: keď nám Američania nevydali Edwarda Mazura (podnikateľa podozrivého zo zosnovania vraždy veliteľa poľskej polície generála Marka Papala), tak my im nevydáme Polanského! Predsa nič, čo je absurdné, nám nie je cudzie…

debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #zákon #USA #súd #biskup #pedofília #Roman Polanski