Takto jasnozrivo videl našu prítomnosť, vtedy 50 rokov vzdialenú budúcnosť, jediný človek. Volal sa Isaac Asimov (1920 – 1992), nebol astrológ ani futurológ, ale autor fantazijných poviedok a románov.
V roku 1964 prebiehala v New Yorku Svetová výstava. Vtedajšie Československo sa na nej nezúčastnilo, zrejme preto, lebo tam chýbal Sovietsky zväz. Moskva sa totiž neúspešne uchádzala o usporiadanie tohto Expa s mottom Porozumením k mieru a potom ho bojkotovala. Asimov, ktorý sa narodil v Rusku, ale od svojich troch rokov žil v Amerike, bol už v tom čase nekorunovaným kráľom sci-fi. Práve vyšla jeho druhá zbierka poviedok o robotoch budúcnosti.
Na výstave v newyorskom Corona parku Asimova najviac zaujala expozícia firmy General Electric. Názorne ukazovala, ako elektrina zmenila životy ľudí v rokoch 1900, 1920, 1940 a 1960. Veľkému vizionárovi v tej chvíli zišlo na um: "A čo tak priblížiť situáciu o ďalších 50 rokov?“ V denníku New York Times vyšla 16. augusta Asimovova esej Návšteva Svetovej výstavy v roku 2014. "Je to najlepšia dlhodobá predpoveď, s akou som sa dosiaľ stretol,“ napísal vlani Jason Snell, známy americký publicista a odborník na informačné technológie.
"General Electric ukáže na Svetovej výstave svojho robota, vhodného na efektívne upratovanie,“ napísal Asimov. "Robotické slúžky“, ktoré samy povysávajú byt, sú už dnes realitou. "Objavia sa vozidlá s robotickým mozgom, nastavené na konkrétnu destináciu, ktoré k nej dorazia bez zásahu ľudských rúk.“ Aj táto Asimovova predstava sa už naplnila. Veď Volkswagen pred časom predstavil prototypy vozidiel s autopilotom, ktoré dokážu jazdiť po diaľnici bez vodiča. A v USA už niekoľko štátov umožňuje na svojich cestách premávku autonómnych vozidiel.
Predvídal vynález mobilného telefónu. No nielen to. "Komunikácia bude v roku 2014 prebiehať formou pohľad – zvuk a vy uvidíte aj počujete osobu, ktorej voláte,“ tvrdil Asimov v roku 1964. Jeho sen sa stal skutočnosťou, hoci namiesto pôvodne uvažovaného videotelefónu máme dnes Skype alebo FaceTime.
Ohlasoval revolúciu vo vzdelávaní. "Všetci študenti stredných škôl sa budú učiť základy počítačových technológií a budú perfektne kvalifikovaní v používaní počítačových jazykov.“ Dnes nám to už pripadá ako samozrejmosť, však? No v roku 1964 bol samočinný počítač zriedkavosťou vo väčšine krajín sveta. V Československu ich vtedy narátali 25. Boli malé a ich celková operačná rýchlosť nepresiahla 10-tisíc operácií za sekundu…
Rezeň zo skúmavky? Dobrú chuť!
Podstatné zmeny mali nastať v medicíne. "Zvýšená miera využitia mechanických zariadení, ktoré nahradia zlyhávajúce srdce a ľadviny, ďalej rekonštrukcia tuhnúcich tepien a praskajúcich nervov ešte viac znížia úmrtnosť a zvýšia očakávaný vek dožitia v niektorých častiach sveta na 85 rokov,“ tvrdil Asimov.
V roku 1964 bolo niečo také ešte ťažko predstaviteľné. Priemerná dĺžka života mužov v priemyselne najvyspelejších štátoch sveta sa vtedy pohybovala v rozmedzí 66 až 68 rokov (u nás o 2 roky menej) a žien 73 až 75 rokov. Dnes už vo viacerých krajinách (Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Japonsko) žijú v priemere o desať rokov dlhšie.
A čo sa týka transplantácií ľudských orgánov, sú takmer bežnou praxou v mnohých krajinách. Pripomeňme si, že Asimov napísal svoj článok tri roky pred prvou transplantáciou srdca (uskutočnil ju v Kapskom Meste chirurg Christiaan Barnard).
"Na svete bude žiť 6,5 miliardy ľudí, v Spojených štátoch – 350 miliónov,“ pokračoval vizionár. V tom čase mala svetová populácia iba 3 miliardy obyvateľov a predtým trvalo takmer 150 rokov, kým sa znásobila. Napriek tomu Asimov pomerne dobre odhadol jej ďalší rast. USA majú dnes 316 miliónov obyvateľov a na svete žije okolo 7,1 miliardy ľudí.
Autor slávnej trilógie Foundation o "histórii budúcnosti“ dobre vedel, že polovica ľudstva v 60. rokoch minulého storočia je podvyživená. Čo s tým? Očakával riešenie potravinového problému najmä od výsledkov výskumu v mikrobiológii. Písal o umelých rezňoch z modifikovaného droždia a morských rastlín. Dánsky výskumný tím vedený profesorom Markom Postom už vlani usporiadal verejnú ochutnávku hovädzieho burgeru, pripraveného takpovediac zo skúmavky, ale, pravdu povediac, málokomu chutil.
Asimov správne predpokladal, že "väčšia časť populácie bude trpieť nedostatkom“. Niektoré časti sveta sa dokonca "relatívne posunú späť“, dodával, čiže "materiálne“ budú na tom ešte horšie ako v roku 1964. Dnes denne zomiera od hladu na našej zemeguli 17– až 18-tisíc ľudí! Pritom svet má technológie schopné vyprodukovať potraviny, ktoré by mohli uživiť 15 až 20 miliárd obyvateľov…
Doba priala vizionárom a proroctvám
Z akých zdrojov čerpal vtedy 44-ročný Asimov istotu pre svoje smelé predpovede? Určite za tým nebola len intuícia a predstavivosť spisovateľa. Mal za sebou vedeckú prípravu. Vyštudoval biochémiu na Kolumbijskej univerzite a v roku 1948 sa stal dokonca profesorom biochémie na Bostonskej univerzite.
Medzitým zverejnil desiatky vedeckých publikácií, formuloval zákony robotiky, v roku 1958 sa však rozhodol odísť z univerzity a naplno sa venovať literárnej tvorbe. Aj esej Asimova treba vidieť v kontexte doby. Začiatkom 60. rokov minulého storočia prudko vzrástol záujem o budúcnosť. Prevratné vedecké objavy, rozvoj jadrovej energetiky a kozmonautiky, ale aj vzrastajúce riziká ich zneužitia nastolili otázku, čo bude so svetom a ľudstvom. Optimistické scenáre sa prelínali s pesimistickými.
Približovanie sa magického roku 2000 podnietilo nielen rozkvet futurológie, vedy o budúcnosti (prvá medzinárodná futurologická konferencia sa konala v roku 1967), ale aj science fiction, vedeckej fantasticky.
Okrem Asimova bol tu Angličan Arthur Clarke, ktorý prišiel ako prvý s nápadom geostacionárnej družice, zatiaľ čo ďalší Američan Robert Heinlein napísal prvý vedecko-fantastický bestseller (Cudzinec v cudzej zemi, 1961).
Rus Josif Šklovskij o rok neskôr uverejnil prvú, vedecky podloženú predstavu osvojovania slnečnej sústavy človekom a vyhľadávania mimozemských civilizácií. Poliak Stanisｳav Lem v diele Summa Technologiae v roku 1964 už predvídal vznik nanotechnológie a umelej inteligencie. Stojí za zmienku, že prvé literárne útvary v žánri sci-fi píšu už vtedy aj Slováci. Vychádzajú knihy Jána Bajlu (v románe Luna 2 neodpovedá autor predvída kozmické ozbrojené konflikty), Jozefa Tallu a Igora Rusnáka (komédia Prírodní ľudia o správaní sa mimozemšťanov medzi ľuďmi). Mimochodom, prvý Futurologický klub vznikol na Slovensku už v roku 1968. O dva roky neskôr sa musel premenovať na Sekciu vedeckej prognostiky, ktorá pôsobila v rámci Socialistickej akadémie. Futurológia totiž opätovne získala nálepku "buržoáznej pavedy“.
Ale vráťme sa k Asimovovi. Jeho slávna esej o svetovej výstave roku 2014 nevznikala teda na "zelenej lúke“. Opierala sa predovšetkým o búrlivo sa rozvíjajúce prírodné a technické vedy, o rýchle napredovanie techniky i o najlepšie diela vedeckej fantastiky.
Foto: FLICKR/James Vaughan
Čo mu vyšlo, čo nie a čo „áno aj nie“
Doba dávala krídla fantázii, odpovede na niektoré otázky však vtedajšia veda ešte ani netušila. To determinovalo aj autorov sci-fi. Asimov bol génius, vo svojej eseji však dokázal správne predpovedať asi 40 percent veci a čiastočne ďalších 30 percent. V ostatných prípadoch sa jednoducho netrafil.
Predpovedal napríklad, že hlavným problémom ľudí sa v roku 2014 stane ničnerobenie: „Ľudstvo bude moriť patologická nuda.“ Aj podľa vtedajších európskych futurológov, napríklad Jeana Fourastiého, mal pracovný týždeň už v roku 2000 trvať iba 30 hodín. Ľuďom malo stačiť odpracovať ročne 1 200 hodín, ale čo s toľkým voľným časom?
Asimovovi nevyšla ani predpoveď o vzďaľovaní sa ľudí od prírody. Podľa jeho predpokladov mala dnes väčšina obyvateľov miest bývať v podzemných bytoch, ktoré by sa ľahšie ochladzovali v lete a ohrievali v zimnom období.
Mýlil sa tiež, keď si myslel, že diaľnice v súčasnom svete postupne stratia význam, lebo v doprave začnú hrať prím vznášadlá. V centrách miest sa nepresadili "pohyblivé chodníky,“ čo bola ďalšia Asimovova predpoveď.
Slnečné elektrárne už fungujú aj u nás, ale termojadrové naďalej zostávajú hudbou budúcnosti. Asimov predpokladal, že do roku 2014 dve takéto experimentálne elektrárne (v krajnom prípade aspoň jedna) už budú na svete. Najnovšia prognóza hovorí o roku 2028 ako o cieľovom pre ich vznik.
Spisovateľ však očividne nezdieľal pesimizmus tých svojich súčasníkov – amerických vedcov z Massachusettského technologického inštitútu, ktorí predpokladali, že už v roku 2000 ľudstvo narazí na problém vyčerpaných prírodných zdrojov, predovšetkým ropy. Podľa najnovších odhadov sa známe zásoby ropy vyčerpajú do 40 rokov. A neznáme? Údajne vystačia aj v dlhodobom horizonte. Asimova ctí, že sa radšej vyhol viacerým predpovediam, na ktorých si v tom čase vylámali zuby aj známe kapacity z príslušných vedných odborov. Predpokladali, že medicíne sa už dnes podarí zvládnuť zhubné bujnenie buniek a počasie sa bude umelo regulovať prinajmenšom v rámci regiónov. Veľmoci už mali mať Mesiac nielen rozparcelovaný, ale vo svojich „zónach“ už mali ťažiť rudy so vzácnymi minerálmi a dopravovať ich na Zem. Asimov bol vizionár, nie fantasta či rojko.
Robot sluhom človeka či naopak?
V roku 1964 bol svet rozdelený studenou vojnou i Berlínskym múrom. Rozdelená tak bola aj budúcnosť, a to značne nerovnomerne, hoci vtedy na Západe módna teória konvergencie predpokladala postupne potláčanie rozdielov medzi kapitalizmom a socializmom. A nakoniec ich splynutie.
Ideológovia v moskovskom Kremli si však mysleli, že Sovietsky zväz čoskoro "dobehne a predbehne“ Ameriku a že už vtedajšia generácia sovietskych ľudí bude žiť v komunizme. A čo sa v tom čase hlásalo na zjazdoch komunistov v Moskve, to neskôr verejne opakovali vedúci súdruhovia v Prahe i v Bratislave.
Asimovovi jeho kritici vyčítali a dodnes zazlievajú, že sa vo svojich predpovediach málo venoval spoločenským problémom. Ako to, že si vedel predstaviť pristátie robotického vozidla na Marse (obdobu Curiosity), ale už nie globalizáciu ekonomiky, katastrofálne znečisťovanie životného prostredia, zásadné premeny životného štýlu (konzumerizmus!) alebo rozpad tradičnej rodiny? Autor kníh o inteligentných robotoch bol však po prvé veľkým fanúšikom techniky, po druhé, uvedomoval si veľké úskalia dlhodobých predpovedí ekonomického a sociálneho vývoja. Napokon, aj samotná futurológia sa začala výraznejšie venovať otázkam budúceho usporiadania sveta a rozvrstvenia spoločnosti až v 70. rokoch minulého storočia. V roku 1972 vyšla prvá správa Rímskeho klubu s varovaním o hraniciach hospodárskeho rastu.
Ako spomína Michal Majtan, čestný predseda Futurologickej spoločnosti Slovenska, u nás sa vtedy prognózovanie rozbehlo v rámci Československého výskumného ústavu práce, ktorý sídlil v Bratislave, ale mal oddelenia aj v Prahe.
"Dušou“ Laboratória pre tvorbu prognóz bol dnešný český prezident Miloš Zeman, spomedzi slovenských vedcov v ňom pôsobili Jozef Alan, Zora Bútorová, Fedor Gál, Michal Majtan. Prognóza z roku 1978, ktorá predpokladala ekonomickú stagnáciu v Československu, však znamenala zároveň nedobrovoľný zánik laboratória.
"Zeman si dovolil vtedy ešte viac,“ dodáva Majtan, "keď varoval, že ak nepríde k zásadnej zmene systému riadenia, Československo sa po roku 2000 ocitne medzi rozvojovými krajinami.“ Vedecké predvídanie budúcnosti na Slovensku potom obnovili okolo roku 1985 niektoré ústavy SAV vypracovaním tzv. súhrnnej prognózy do roku 2010. Viaceré jej závery sú ešte aj dnes zaujímavé, pred 30 rokmi však nikto u nás ani vo svete nemohol vedieť, že medzitým padne Berlínsky múr, rozpadne sa ZSSR, Juhoslávia i Československo, že v roku 1991 sa skončí studená vojna a v roku 2014 sa začne nová…
Asimov veľa očakával od robotov, ale správne nepredpokladal, že do roku 2014 vytlačia človeka z výroby či z iných sfér života. "Nebudú bežní ani veľmi dobrí, ale budú existovať,“ napísal. Netušil, že 85 najbohatších ľudí sveta bude dnes vlastniť toľko, čo polovica ľudstva. Správne však predvídal, že tých "šťastlivcov, čo sa budú venovať tvorivej práci“, nebude veľa a že väčšina bude "obsluhovať stroje“.
Veril v technický pokrok, zároveň však upozorňoval, že prinesie viac škody ako osohu, ak nebude znamenať zlepšenie kvality života pre celé ľudstvo. Je to vari málo posolstiev na jedného vizionára?