Napoleon pripravil Bratislave ťažké chvíle

Meno Napoleona je veľkou legendou v dobrom, zlom i najhoršom. Správa, že osobne navštívil Bratislavu, je preto veľmi zaujímavá. Malo sa to stať koncom augusta 1809, ale nie je to celkom isté, údajne prišiel prísne inkognito, pobudol v meste krátky čas, a tak len z tradície vieme, že sa vybral na malý výlet na Somársky vrch.

25.06.2015 07:00
Bratislavský hrad, požiar, maľba Foto:
Požiar Bratislavského hradu v roku 1811 na pol druha storočia zmenil panorámu Bratislavy.
debata (48)

Na mieste, kde sa Napoleon zastavil, postavili neskôr kamenný stĺp s písmenami N. Q., pričom N. je Napoleon a Q. skratka od quiesco, odpočívať. Na Bratislavu sa pozrel aj z Petržalky, z miesta, kde sa krátko predtým odohrávali krvavé boje. Zastavil sa na dunajskom brehu pri hrobe francúzskeho dôstojníka pod stromom, ktorý už suchý vyťali po druhej svetovej vojne. Upravovali nábrežné cesty a vtedy odstránili aj spomínaný hrob. Je to len neistá a azda aj trochu sentimentálna epizóda, preliata krv je však nesporným faktom, hoci sa to všetko začalo takmer smiešne.

Traja Francúzi a most

Pätnásteho novembra 1805 o ôsmej hodine ráno zaútočili na bratislavský most traja Francúzi, poručík a dvaja husári. Odzbrojili stráž a zajali ju aj s mestským komisárom. Komisára neskôr obvinili, že most vydal Francúzom zradne a dobrovoľne, ale lodníci mu dosvedčili, že nik vraj nemal ani tušenie, že sú to Francúzi; boli v zelených uniformách a pokladali ich za vlastných.

A vlastne sa ani nič nestalo: Francúzi o tri dni most zasa opustili. Napokon o most v dnešnom zmysle slova ani nešlo.

Socha napoleonského vojaka v Bratislave. Foto: SHUTTERSTOCK
Napoleon, socha Napoleon Bratislava Socha napoleonského vojaka v Bratislave.

Dunaj pri Bratislave bol v tom čase plný ramien. Z dunajských nánosov sa vytvárali nové ostrovy, sihote, ktoré postupne zarastali kriakmi. Významný bol ostrov medzi Bratislavou a Petržalkou. Nazvali ho Mostná niva. Jeho polohu si aspoň približne možno predstaviť: neskôr tam vybudovali Sad Janka Kráľa, vtedajší Aupark. Ostrov sa používal ako prestupná stanica medzi kolovým a lietajúcim mostom. Cez Dunaj sa totiž prechádzalo viacerými spôsobmi; prechod umožňovalo zložité prepojenie pontónových a kolových mostov na ramenách medzi ostrovmi, ľudí prevážali aj prievozníci a za tuhých zím sa na druhý breh prechádzalo po ľade. V 18. storočí dopravu cez Dunaj vyriešil veľmi originálne lietajúci most, jednoduché, ale dômyselné zariadenie. Uprostred riečneho toku zakotvili dlhý rad lodí, pospájali ich lanami a na dlhé lano zavesili veľkú kompu. Stačilo ju správne natočiť a dunajský prúd ju poľahky pretláčal z jedného brehu na druhý.

Francúzi teda neobsadili most, ale nástupisko a veľký čln s plochým dnom. Je to zvláštne, ale historkou takmer komickou sa v Bratislave začali krvavé vojny; začali sa vlastne už dávno, ale ďaleko, iba teraz sa svetový konflikt presťahoval priamo na pôdu mesta.

Na začiatku stál vpád intervenčných vojsk do revolučného Francúzska. Pruské a rakúske vojská vnikli hlboko do krajiny. Vo Francúzsku sa spontánne vytvorili oddiely dobrovoľníkov, ktorí sa bez otáľania vybrali na front. Nepoznali bojové pravidlá, preto každý vojak bojoval, ako vedel. Rozptýlení strelci rozrušovali strnulé línie nepriateľa formované podľa dovtedajších zvyklostí do zovretých tvarov a do prelomených miest útočili pešiaci. Napoleon majstrovsky novú taktiku vypracoval k dokonalosti. Údernou silou jeho armád sa stalo delostrelectvo, ktoré rozbíjalo nepriateľskú bojovú zostavu.

Francúzi rozdrvili Prušiakov. Osamotené Rakúsko v roku 1805 rozpútalo novú vojnu, ale veľmi neúspešne. Napoleon takmer bez boja dobyl Viedeň a postúpil do blízkosti Bratislavy. Od mesta ho oddeľoval už len Dunaj, a to je tá chvíľa, keď sa tri dni po páde Viedne zjavili v Petržalke už spomínaní husári.

Drahá okupácia

27. novembra sa Francúzi znova objavili v Petržalke a vynútili si prechod do mesta. Štyristo ďalších jazdcov a pešiakov prekročilo Moravu a vošlo do mesta z druhej strany. Bratislavu okupovalo 10 000 vojakov a pribúdali aj ďalší. Bola to katastrofa, veď mesto malo v tom čase len okolo 25 000 obyvateľov. Do kasární a verejných budov sa Francúzi nepomestili, mešťania ich museli prijať aj vo svojich domoch. Všade vznikalo napätie, ešte šťastie, že sa Francúzi v meste veľmi nebavili. O tri dni odtiahli na Moravu, kde sa pri Slavkove 2. decembra 1805 odohrala slávna „bitka troch cisárov“, v ktorej Napoleon na hlavu porazil rakúske a ruské vojsko. Do Bratislavy sa vrátila francúzska okupačná armáda, vyše 18 000 ľudí a medzi nimi sedem generálov.

Náčrt situácie počas obliehania Bratislavy.... Foto: archív Petra Pišúta
Mapa, obliehanie Bratislavy Náčrt situácie počas obliehania Bratislavy. Vidieť tu dráhu streľby Napoleonových kanónov, ako z Petržalky ponad dnešný Sad Janka Kráľa pália do mestských ulíc.

Počet obyvateľov mesta sa v niekoľkých dňoch takmer zdvojnásobil a počet koní narástol ešte viac: len veliaci maršal ich mal tristo. Bratislava bola pripravená, nachystala si veľké zásoby, ale toto bolo priveľa. Denne sa vydávalo 14 000 porcií chleba (spolu viac ako 10 ton), 21 centov múky, rovnako mäsa, 300 000 litrov piva, 150 000 litrov vína, hory sena, slamy, ovsa, dreva…

Do mesta vošla bieda, ale mierové rokovanie v Primaciálnom paláci bolo honosné. Francúzov viedol slávny diplomat a minister zahraničia Charles Maurice Talleyrand, Rakúšanov knieža Ján Lichtenstein. Bola to drahá spoločnosť, len Talleyrandov pobyt vyšiel mesto na päťsto dukátov.

Dňa 26. decembra 1805 podpísali v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca slávny Bratislavský mier. V Bratislave ho pripomína pamätná tabuľa v podjazde Primaciálneho paláca, v Paríži ulica Rue de Presbourg a reliéf na Víťaznom oblúku. Pre Rakúsko znamenal katastrofu. Stratilo obrovské územie v Taliansku, asi šestinu obyvateľstva a muselo platiť vysokú vojnovú náhradu.

Francúzska okupácia vyšla mešťanov veľmi draho. Poznáme to do detailov, mestskí účtovníci boli dôkladní. Napoleonovi vojaci spotrebovali 402 118 porcií chleba (asi 300 ton), 201 887 porcií vína a 376 666 porcií piva, 462 centov mäsa, 279 volov, 1 081 centov múky, 7 928 meríc ovsa, 58 588 porcií sena, 38 564 otepí slamy, 879 siah dreva, 22 aj pol centa sviečok, 394 centov otrúb, 85 centov soli, za prácu mesto vyplatilo 24 108 dukátov, ako odškodné ďalších 39 279 dukátov, mimoriadne odmeny 5 361 dukátov – všetko dovedna 285 140 dukátov a 34 grajciarov…

Bola to čistá strata. Cisár mestu vyplatil 30 000 dukátov a vyhlásil, že štátna pokladnica je prázdna…

Najskôr povodeň, potom ostreľovanie

Navyše ťažké chvíle neprestávali. Najmä rok 1809 bol mimoriadne nešťastný. Hneď v januári ľadové kryhy zatarasili Dunaj. Rieka sa vyliala do mesta i do Petržalky. Rozdrvila lode vytiahnuté na breh. Do ulíc naplavila trámy, odtrhnuté člny, stromy, mŕtve zvieratá, nábytok a veľké kusy ľadu. Múry domov sa rúcali. Niekoľko ľudí sa utopilo. Voda zaplavila Zuckermandel a Blumentál, čiastočne Vydricu, Promenádu (Hviezdoslavovo námestie), Landererovu, Ružovú a Ondrejskú ulicu, celý Grösling, Dunajskú, Laurinskú a Dlhú ulicu, Hlavné a Primaciálne námestie. Zmietla prievoznícky dom aj s obyvateľmi. Na Gréckej nive sa utopilo 150 vykŕmených volov. V Petržalke zostal stáť len kostol.

Mesto sa ešte nespamätala z povodne a už prišli ďalšie zlé správy. Rakúsko napadlo Francúzsko. Francúzi odpovedali protiútokom. 13. mája kapitulovala Viedeň. Bratislavu chránil už len Dunaj a predmostie v Petržalke.

16. mája sa Francúzi pokúsili prejsť cez rieku v člnoch, do Bratislavy sa nedostali, ale bolo jasné, že toto bude boj, ako sa patrí. Do mesta prúdili kolóny s ranenými. Vojaci zaplnili Hrad, mestskú a židovskú nemocnicu, Nemocnicu milosrdných bratov, starobinec, na nemocnice premenili Grasalkovičov a letný arcibiskupský palác, jazdeckú školu; ranení ležali aj v súkromných domoch.

Medaila vydaná pri príležitosti podpísania... Foto: Jakub Dvořák
medaila, Napoleon Medaila vydaná pri príležitosti podpísania Bratislavského mieru. Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy.

Prvého júna Francúzi opäť zaútočili. Pod velením maršala Louisa Davouta nasadili do boja 14 000 mužov a desiatky diel, ale bez úspechu. Povolali posily, pustili sa do nového útoku, ale museli sa stiahnuť s veľkými stratami. Ale aj obrancovia prišli o 400 ľudí, a tak sa teda stiahli do pevnosti postavenej v parku.

Francúzi postúpili bližšie k Dunaju. Z miesta, kde dnes stojí Makarenkovo gymnázium, začali ponad Aupark ostreľovať mesto. Čoskoro horeli prvé domy na Promenáde, Dlhej a Panskej ulici, v okolí Dómu, na Panenskej, niekoľko gulí dopadlo aj na Schöndorfskú (Obchodnú) ulicu a do priľahlých vinohradov. Bratislavčania utekali, najprv do Blumentálu, neskôr do Lamača a Jura. Dňa 9. júna sa francúzsky výsadok na piatich veľkých člnoch neúspešne pokúsil o násilný prechod cez Dunaj. 26. júna maršal Davout oznámil, že ak sa mesto okamžite nevzdá, rozstrieľa ho. Sľúbená paľba sa začala ešte tú noc. Trvala takmer celý deň. Prišla nová, znova odmietnutá výzva, nové bombardovanie a potom ďalšie. Horela Kapitulská, Prepoštská, Ventúrska, Dlhá, Klobučnícka a Laurinská ulica. Podhradie vyhorelo úplne, požiare vzplanuli až za mestom na Zelenom trhu (koniec dnešného Námestia SNP). Zhorelo 125 domov. Boli mŕtvi aj ranení, škody za milión dukátov, ale mesto odolávalo.

A potom sa odrazu ukázalo, že to všetko bola len lesť. Francúzi sa v tajnosti pripravovali na bitku, ktorá sa odohrala 5. a 6. júla pri Wagrame na Moravskom poli a opäť sa skončila porážkou Rakúska.

Vjazd do Primaciálneho paláca s pamätnou... Foto: Jakub Dvořák
pamätná tabuľa, Bratislavský mier, Primaciálny palác Vjazd do Primaciálneho paláca s pamätnou tabuľou pripomínajúcou podpísanie Bratislavského mieru (1805).

Udatný bratislavský pluk

Okupácia Bratislavy trvala tentoraz veľmi dlho. 15. augusta oslávili Francúzi v meste Napoleonovu štyridsiatku. Slávnostne vysvietené ulice sa otriasali streľbou. V Redute sa konal ples, na ktorom sa zišlo vyše tisíc ľudí.

Zdalo sa, že Napoleon je vojensky neporaziteľný, a tak sa rozhodol udrieť na Moskvu. Roku 1812 prekročil hranice so šesťstotisícovou armádou. A to ostatné už poznáme: krvavá bitka pri Borodine, útoky partizánov, Kutuzov, mráz – to všetko zlomilo francúzsku vojenskú moc. Šestnásteho až devätnásteho októbra 1813 sa odohrala „bitka národov“ pri Lipsku, ktorá sa skončila francúzskou porážkou. Napoleon putoval do vyhnanstva na ostrove Elba, lenže v marci 1815 ušiel, vylodil sa vo Francúzsku a po období známom ako „sto dní“ 18. júna utrpel definitívnu porážku v bitke pri Waterloo v Belgicku.

Skončila sa veľká a krutá historická kapitola, ktorá patrí aj do našich dejín. V bitke pri Lipsku bojoval bratislavský pluk zložený prevažne zo Slovákov zverbovaný v troch prevažne slovenských župách: Bratislavskej, Nitrianskej a Trenčianskej. Za svoju udatnosť dostal meno Alexander, lebo ruský cár si ho vyžiadal, keď videl, ako statočne bojuje. Osobne ho viedol na slávnostnej prehliadke pri príležitosti Viedenského kongresu. Zásluhy slovenských vojakov v napoleonských vojnách sa v čase maďarizácie používali na obranu národných práv Slovákov. Literárne ich spracoval Ľudovít Štúr vo svojom diele Starý a nový věk Slováků.

A tak už len druhá strana hrdinskej mince: Vojna s Francúzmi stála Bratislavu 2 104 895 dukátov. Počet obyvateľov sa znížil takmer o polovicu, o 10 000 ľudí.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Napoleon #obliehanie Bratislavy #Bratislavský mier