Hirošima narušila rovnováhu sveta

, 10.08.2015 18:00
Hirošima
Zahraničný korešpondent stojí dva dni po výbuchu pred troskami budovy, ktorá bola kedysi výstavným centrom. Trosky stoja dodnes ako pamätník zvaný tiež Atómový dóm. Autor:

Little Boy (Malý chlapec) a Fat Man (Tlsťoch). Kódové označenia posledných dvoch bômb v druhej svetovej vojne. A zároveň prvých dvoch bômb v studenej vojne. Jedna vybuchla 6. augusta 1945 nad Hirošimou, druhá o tri dni neskôr nad Nagasaki. Jadrové explózie premenili obe japonské mestá na hromady trosiek, v ktorých zomrelo viac ako 200-tisíc civilistov. Diskusie na tému, či to bolo naozaj nevyhnutné, trvajú už 70 rokov, pričom sa vedú na všetkých možných úrovniach.

Vladimir Putin tvrdí, že Stalin by sotva použil v apríli 1945 atómovú bombu proti Hitlerovi – samozrejme, keby ju sovietsky diktátor vtedy mal – lebo nepriateľ sa už vzdával. "V rokoch 1941 a 1942, keď sa rozhodovalo o bytí či nebytí štátu, by ju zrejme použil,“ pripustil ruský prezident v rozhovore pre televíznu stanicu Russian Today. "Američania však zaútočili atómovou bombou proti takmer porazenému Japonsku.“

Na tomto príklade chcel Putin ilustrovať nielen rozdielne prístupy USA a ZSSR k zahraničnopo­litickým problémom, ale – ako sa vyjadril – aj "zásadné kulturologické odlišnosti, ktoré ležia v základoch amerického a ruského sebauvedomenia“.

Otázky typu, "čo by asi podnikol Stalin, keby“, sú akiste z oblasti špekulácií alebo tzv. alternatívnych dejín. Ak sa máme držať iba faktov, treba konštatovať, že Stalin vedel o pripravenosti Spojených štátov použiť atómovú zbraň proti Japoncom skôr, ako mu to naznačil americký prezident Harry Truman na Postupimskej konferencii dva týždne pred Hirošimou. Vedel o tom dosť od sovietskej rozviedky a – neprotestoval. Isteže, nevedel si ešte predstaviť všetky účinky tejto novej zbrane pri použití vo vojne. Akú spúšť po sebe zanechá po zhodení na veľké mesto. Ale to vtedy nedokázal odhadnúť ani Truman.

Čo písala Pravda

Na druhý deň po zničení Hirošimy vyšla správa sovietskej agentúry TASS, ktorú už 7. augusta večer uverejnili Izvestija. Podrobne referovala o Trumanovom vyhlásení k tejto udalosti. Bomba mala mať silu 20 kiloton trinitrotoluénu (neskôr sa údaj spresnil na 13 kiloton) a na jej vývoji a zhotovení pracovalo 125-tisíc ľudí. Denník citoval Trumanove slova, že Spojené štáty sú schopné novou zbraňou úplne zničiť vojenský potenciál Japonska. A informoval o plánoch zriadiť v USA komisiu pre atómovú energiu, ktorá by mala na starosti jej využitie v záujme "zachovania mieru v celom svete“. Ani slovko komentára, ktorý by nejako spochybnil či dokonca odsúdil čin Američanov.

Mimochodom, podobne informovala československá tlač – komunistická i nekomunistická. Vtedajšia Pravda priniesla prvú správu 8. augusta pod názvom Ukončia atómové bomby vojnu s Japonskom? Pri referovaní o Trumanovom vyhlásení sa denník odvolával na informácie agentúry Reuters z predchádzajúceho dňa a citoval tiež britský bulvár Daily Mail, podľa ktorého "dve atómové bomby dokážu zničiť celé ľudstvo“.

Pozoruhodná je však záverečná časť správy:,,Nie sú známe podrobnosti o zložení tejto zbrane. Ide o nový zdroj energie, ktorý sa bude dať použiť aj na blahodarnejšie účely. Vedci však varujú pred jej zneužitím, ak sa vymkne spod kontroly.“ Na druhý deň mala Pravda upravenú správu Reuters z 8. augusta "Mesto Hirošima je stále zahalené hustým dymom,“ informovala svetová tlačová agentúra. "Požiare trvajú a horúčavu vedci prirovnávajú k teplu, ktoré vyžarujú vesmírne telesá.“

Reuters sa odvolávala na vysielanie japonského rozhlasu. Podľa neho ľudské straty a materiálne škody spôsobené leteckým útokom na Hirošimu sa nedali ešte ani približne odhadnúť. "Predpokladá sa, že ľudí na voľnom priestranstve výbuch atómovej bomby spálil, v domoch ich zahubil obrovský tlak vzduchu a horúčava.“

Pôvodne chcel Washington šetriť civilné obyvateľstvo protivníka. Podľa predstáv Trumanovho predchodcu Franklina Roosevelta, s ktorými sa zveril najbližšiemu okoliu krátko pred svojou smrťou v apríli 1945, mali atómové bomby zničiť japonské loďstvo. Málokto počítal s tým, že ich zhodia na veľké mestá. "Predpokladali sme, že to budú vojenské ciele, a nie stred mesta,“ sťažoval sa neskôr Robert Brode, jeden z fyzikov, ktorí sa zúčastnili na supertajnom projekte v Los Alamos. "Účinok našej zbrane nás preto zdesil.“

Ale Trumanovi ľudia, predovšetkým jeho dôverník, štátny tajomník James Byrnes, chceli dosiahnuť maximálny odstrašujúci účinok. A to nielen na japonskú vládu a jej armádu, ale aj na širšiu verejnosť a na prípadného ďalšieho protivníka USA. Tým sa postupne stával doterajší spojenec – Sovietsky zväz. "Byrnes tvrdil, že koncom vojny nám bomba umožní diktovať naše vlastné podmienky,“ spomínal neskôr Truman. Prezident sa nezmienil, komu všetkému ich mala bomba diktovať, podľa viacerých historikov je však pravdepodobné, že Byrnes bol už vtedy presvedčený o efektívnosti tzv. jadrovej diplomacie.

Japonské mesto Hirošima po bombovom útoku pred...
Japonské mesto Hirošima po bombovom útoku pred 70. rokmi a dnes. Na obrázku Katedrála Urakami. Autor: Reuters

Dlhé mlčanie o rádioaktivite

Mesto Nagasaki bolo náhradným cieľom, "Tlsťocha“ mali pôvodne zhodiť na mestečko Kókura, kde sa nachádzali vojenské sklady. Kókuru však 9. augusta zahaľovali nepreniknuteľné mračná, a tak posádka lietadla B-29 si to s jeho pekelným nákladom namierila nad 240-tisícové Nagasaki, veľké námorné stredisko na západnom pobreží ostrova Kjúšú.

Prečo nestačila skaza Hirošimy? Americký generálny štáb chcel vraj explóziou druhej bomby vyvolať u protivníka dojem, že USA majú k dispozícii celý jadrový arzenál (v skutočnosti výroba ďalšej takejto bomby mohla vtedy trvať niekoľko mesiacov). Aj v slovenských novinách sa vzápätí objavila správa, že "spojenci budú používať atómové bomby dovtedy, kým sa Japonsko nevzdá“. Na ostrovoch v Tichomorí malo byť pripravených "dosť obrovitých lietajúcich pevností a atómových bômb, schopných zničiť niekoľko desiatok japonských miest“.

Noviny písali o ničivej sile bomby, o tisíckach zuhoľnatených mŕtvol v uliciach Hirošimy: "Medzi tými, čo zahynuli v plameňoch, sa nedá rozpoznať, kto je muž a kto žena.“ Spočiatku sa však vôbec nezmieňovali o rádioaktívnom nebezpečenstve novej zbrane. Neskôr vyšlo najavo, že niektorí vedci z Los Alamos, kde A-bombu skonštruovali, žiadali pred útokom na Hirošimu generála Leslie Grovesa, vojenského šéfa celého projektu, aby obyvateľstvo nejakým spôsobom upozornili (napríklad zhadzovaním letákov) na nezvyčajné účinky tejto zbrane. "Armáda návrh odmietla,“ zistil už v roku 1956 známy rakúsky publicista Robert Jungk, "lebo sa obávala, že výstraha by sa mohla vysvetľovať ako priznanie použitia zbrane, ktorá sa podobá otravným plynom.“

Čiže, dodajme, prvej široko použitej zbrani hromadného ničenia z čias prvej svetovej vojny. Zrejme aj z tohto dôvodu sa armáda pokúšala zamlčať, koľko obetí útoku zomrelo na účinky žiarenia. Po týždni však do niektorých amerických médií preniklo vyjadrenie Dr. Harolda Jacobsona z Kolumbijskej univerzity o tom, že hirošimská bomba zanechala po sebe v okolitom prostredí smrteľnú rádioaktivitu na dlhé roky. Informáciu prevzali aj viaceré české a slovenské noviny. Vzápätí však uverejnili aj stručné dementi Ministerstva vojny USA.

V úsilí zastaviť Stalina

Stalina zaujímali všetky účinky A-bomby, preto nariadil vojenskej rozviedke, aby ich preskúmala na mieste činu. Dôstojníci GRU, ktorí pracovali pod diplomatickým krytím na ambasáde v Tokiu, odcestovali hneď po kapitulácii Japonska 14. augusta do Hirošimy a Nagasaki, aby zistili pre Kremeľ podrobnosti o škodách a obetiach. Keď sa ich dozvedel, vážne zapochyboval o skutočných motívoch použitia A-bomby. Išlo tým Američanom naozaj o čo najrýchlejšie ukončenie vojny? Ak áno, tak prečo vlastne? Nie náhodou preto, aby sa Sovietsky zväz nestihol zapojiť do vojny s Japonskom a zabezpečiť si svoje strategické záujmy na Ďalekom východe?

Americkí historici pripúšťajú to aj ono, za primárny motív bombardovania Hirošimy a Nagasaki však väčšinou naďalej považujú snahu o rýchlu kapituláciu Japonska a o zníženie strát na strane spojencov. Iste, bolo v tom aj varovanie rozpínavým Sovietom, ale až na druhom mieste, tvrdia. David Holloway, írský historik pôsobiaci v USA, sa však domnieva, že druhý motív posilňoval prvý a Gar Alperovitz, profesor Marylandskej univerzity, ide ešte ďalej, keď píše, že Truman, a najmä Byrnes nemali na rýchlej kapitulácii až taký veľký záujem, ako sa predpokladá, veď vojna im poskytovala javisko, na ktorom mohli predviesť jadrové zbrane. Vraj načo by to robili? Aby zastrašili Sovietov a prinútili ich k ústupkom, odpovedá Alperovitz.

Skúsme si aspoň zbežne overiť túto hypotézu. Červená armáda sa zapojila do vojny v Tichomorí skôr, ako sa pôvodne plánovalo, už na tretí deň po zničení Hirošimy, keď jej jednotky vtrhli do čínskeho Mandžuska, ktoré od roku 1932 okupovali Japonci. Podľa niektorých historikov (Robert Butow, Geoffrey Roberts a i.) sovietsky vpád ovplyvnil nasledujúcu kapituláciu Japonska prinajmenšom rovnakou mierou ako atómový útok Američanov. Rýchly postup Červenej armády totiž pochoval aj posledné nádeje Tokia na vyjednávania o skončení vojny. Nesplnili sa však ani Stalinove očakávania, že vstupom do vojny dosiahne v Tichomorí väčšie územné zisky, ako dohodla Veľká trojka v Jalte vo februári 1945.

Okrem Južného Sachalinu, Kurilských ostrovov a prístavov Port Arthur i Darien si totiž sovietsky vládca brúsil zuby ešte aj na severnú polovicu japonského ostrova Hokkaido. Už 16. augusta 1945 navrhol Trumanovi, že kapituláciu Japoncov v tejto časti ostrova prijme Červená armáda. Odmietavá odpoveď prišla o dva dni: kapituláciu na všetkých hlavných ostrovoch Japonska, vrátane Hokkaida, prijmú Spojené štáty, namietol Truman. Stalin si ponechal na rozmyslenie štyri dni. "Ja ani moji kolegovia sme nepredpokladali, že dostaneme takúto odpoveď,“ reagoval napokon a odvolal rozkaz, ktorým sa mala začať sovietska invázia na Hokkaide.

Akoby na oplátku Stalin medzitým zhodil zo stola Trumanovu žiadosť o poskytnutie základne na Kurilských ostrovoch Američanom. "Nechápem, ako niekomu mohlo niečo také vôbec napadnúť,“ posťažoval si americkému prezidentovi. "Žiadosť tohto druhu sa predkladá buď porazenej krajine, alebo spojeneckej krajine, ktorá nedokáže brániť konkrétnu časť svojho územia.“

V protihitlerovskej koalícii očividne vznikali trhliny. Nešlo totiž o jediný spor či "nedorozumenie“. Truman i Churchill mali v tom istom čase vážne výhrady k ustanoveniu komunistických vlád v Rumunsku a Bulharsku. Moskva tie vlády, samozrejme, okamžite uznala. Skrátka, rýchlo sa schyľovalo k studenej vojne. Vytúžený mier mal veľmi krátke trvanie…

Dobehnúť a predbehnúť Ameriku

Stalin sa obával, že atómové zbrane poskytnú Spojeným štátom vojenskú prevahu. Ak nie dnes, tak určite zajtra, keď si vytvoria celý jadrový arzenál. Podľa ruských historikov bratov Roja a Žoresa Medvedevovcov si však počkal na hlásenie rozviedky a zrejme až na jeho základe si plne uvedomil, čo sa stalo. "Hirošima otriasla celým svetom, pretože narušila jeho rovnováhu,“ povedal Borisovi Vannikovovi, ktorý od februára 1943 spoluzod­povedal za sovietsky atómový projekt v Štátnom výbore obrany.

Už 20. augusta 1945 zriadil Stalin Zvláštny výbor pod vedením Lavrentija Beriju s mimoriadnymi právomocami. Výroba atómovej bomby sa odvtedy stala prioritou č. 1. Igorovi Kurčatovovi, vedeckému šéfovi projektu, Stalin odkázal: "Odteraz si môžete zažiadať, čo chcete, a budete vypočutí.“ Požiadavky organizácií, podliehajúcich Zvláštnemu výboru, mali prednosť vo všetkom – v materiálno-technickom a personálnom zabezpečení aj vo financovaní. Išlo to bez predbežnej kalkulácie nákladov a bez schvaľovania rozpočtu, čo sa v centrálne riadenej a plánovanej ekonomike považovalo za čosi nevídané.

"V praxi to znamenalo neobmedzené financovanie alebo tzv. otvorený účet v štátnej banke,“ približujú Medvedevovci. Známe heslo "dobehnúť a predbehnúť Ameriku“ sa začalo v ZSSR prvýkrát uplatňovať práve pri tomto strategickom ťahu. Pracovalo v Spojených štátoch na projekte Manhattan 125-tisíc ľudí? V Sovietskom zväze sa ich zapojilo už do konca roku 1945 trikrát viac! V prvej etape sa pozornosť sústredila na vyhľadávanie uránových rúd. Bez uránu sa sovietsky atómový projekt nemohol pohnúť. Nejaké jeho zásoby sa našli v sovietskom okupačnom pásme Nemecka, to však nestačilo. Ale bolo tu ešte Československo…

Už koncom augusta 1945 obsadili špeciálne jednotky Červenej armády jáchymovské bane, o niečo neskôr tam prišli sovietski experti. O tri mesiace vznikla tajná medzivládna zmluva O ťažbe uránových rúd v Československu a ich dodávkach do Sovietskeho zväzu. Neprešla žiadnym pripomienkovým konaním a na schôdzke pražskej vlády sa o nej vôbec nediskutovalo. Pritom sa uzatvárala na 20 rokov, s možnosťou predĺženia a všetky zásoby uránu na území ČSR sa podľa nej dávali k dispozícii sovietskemu zbrojnému priemyslu.

Sovietski geológovia začali vďaka tomu už v roku 1946 preskúmavať aj nádejné lokality na Slovensku. Týkalo sa to najmä Novoveskej Huty, Muráňa a Selca v okolí Spišskej Novej Vsi. Podľa zistení Jozefa Daniela, ktorý kedysi pracoval v uránovom priemysle, sa tam s ťažbou rádioaktívnych rúd začalo už o rok po príchode sovietskych expertov. „Na Slovensku sa však táto ruda našťastie nikdy nespracovala, celá ťažba sa vozila na sovietsku Ukrajinu, do sovietskeho Estónska a do českých podnikov,“ dodáva Daniel. Štatistika o ťažbe uránu patrila vtedy medzi najprísnejšie strážené štátne tajomstvá. Dnes sa už vie, že napríklad z rudy vyťaženej v Novoveskej Hute sa za 28 rokov získalo 286 ton vzácneho kovu.

Samozrejme, bol to zlomok z toho, čo vydala ruda z jáchymovských baní. Podľa odtajnených ruských prameňov bez československého uránu by sotva vznikol prvý sovietsky jadrový reaktor alebo prvá atómová bomba. Tú vyskúšali Sovieti už v auguste 1949. Studená vojna potom nabrala obrátky – začali sa preteky v jadrovom zbrojení, a v zbrojení vôbec.

SLNKO VYCHÁDZA

  • 7. júl 1937: Japonsko napadlo Čínu. Ultranacionalis­tickí vojenskí lídri odobrili plán na okupáciu Číny, Mandžuska a Kórey na základe konceptu Hakko Ichiu – starej šintoistickej predstavy „celého sveta pod jednou strechou“, pod vládou japonského svätého imperátora. Invázia vtiahla Japonsko do druhej svetovej vojny.
  • 1938: Nemeckí vedci Otto Hahn a Fritz Strassman predviedli jadrové štiepenie – rozdelenie jadra atómu uránu a premenenie časti jeho hmoty na energiu. Začína sa projekt japonskej atómovej bomby, vedie ho fyzik Yoshio Nishina. Japonsko získava cyklotrón – na obohatenie uránu – od Kalifornskej univerzity.
  • 1939: Nemecko začína projekt vlastnej atómovej bomby. Súperiace tímy, ktoré vedú fyzici Kurt Diebner a Werner Heisenberg, skúmajú zariadenia na báze uránia a plutónia.
  • August: Vedci na čele s Albertom Einsteinom v liste americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi varujú pred nemeckým projektom atómovej bomby. List odporúča, aby USA vyvinuli vlastnú atómovú bombu – zrodil sa projekt Manhattan.
Pohľad na zničenú Hirošimu z augusta 1945....
Pohľad na zničenú Hirošimu z augusta 1945. Bomba, ktorá v januári 1961 hrozila výbuchom na území USA, mala až 260-krát ničivejšiu silu ako tá, čo zrovnala so zemou mesto v Japonsku. Autor: SITA/AP

BLESKOVÁ VOJNA

  • September: Adolf Hitler napadol Poľsko. Británia a Francúzsko vyhlásili vojnu Nemecku. Británia začala projekt GEN75 na výrobu atómovej bomby.
  • 1940: Heisenbergov chránenec Carl Friedrich Freiherr von Weizsäcke navrhuje použiť ako jadrovú výbušninu eka-rhenium. Eka-rhenium – dnes nazývané neptúnium – sa rozpadá na plutónium.
  • 1941: Heisenbergov tím požiadal v Nemecku o patent na bombu z plutónia.
  • 7. december: Japonsko zaútočilo na Pearl Harbor, čím vtiahlo USA do druhej svetovej vojny.
  • 1942: Sovietsky vodca Josif Stalin sa dozvedel o americkom i nemeckom projekte atómovej bomby. Začína sa sovietsky jadrový zbrojný program, vedie ho fyzik Igor Kurčatov.
  • 1944: Americký projekt Manhattan zamestnáva takmer 129-tisíc ľudí vrátane britských a kanadských jadrových vedcov, vedie ho Robert Oppenheimer.
Výbuch jadrovej bomby nad Nagasaki.
Výbuch jadrovej bomby nad Nagasaki. Autor: SITA/AP

OCEĽOVÝ DÁŽĎ

  • 1. apríl 1945: USA napadli Okinawu – posledný míľnik na ceste k dobytiu Japonska. V 81-dňovej bitve zahynulo vyše 110-tisíc Japoncov a 14-tisíc Američanov. Americké bombardovanie japonských miest donútilo Tokio presunúť svoj atómový projekt do Hungnamu, dnes Severná Kórea.
  • 12. apríl: Zomrel Roosevelt, americkým prezidentom sa stáva Harry S. Truman. Keď ho oboznámia s projektom Manhattan, pokladá bombu za spôsob, ako rýchlo ukončiť vojnu a zachrániť americké životy.
  • 7. máj: Spojenecké sily prijali bezpodmienečnú kapituláciu Nemecka – vojna v Tichomorí pokračuje.
  • 18. jún 1945: Truman schválil plán invázie a okupácie Japonska. Na invázii sa zúčastní 2,7 milióna amerických vojakov.
  • Júl: Dve atómové bomby – uránovú Little Boy a plutóniovú Fat Man – dopravili do Tinianu na Mariánskych ostrovoch okupovaných USA.
  • 16. júl, test Trinity: Vyvrcholením výskumu v hodnote 2 miliárd (dnešných 26,3 miliardy) dolárov je výbuch prototypu plutóniovej nálože v púšti v Novom Mexiku. Vydáva štvornásobok očakávaného množstva energie. Oppenheimer cituje hinduistickú Bhagavad-gítu: „Som smrť, ničiteľ svetov.“
  • 26. júl, Postupimská deklarácia: USA, Británia a Čína žiadajú Japoncov, aby sa vzdali, inak budú čeliť „rýchlej a úplnej deštrukcii“. Japonsko vyhlásenie ignorovalo.
  • 6. august, 8.15: Bombardér B-29 Enola Gay letiaci vo výške 9 150 metrov zhadzuje atómovú bombu na Hirošimu. Zomiera prakticky všetko v okruhu 1000 metrov od epicentra.
  • 9. august, 11.02: USA zhadzujú plutóniovú bombu na Nagasaki.
  • 14. august: Japonsko kapituluje
Hirošima a Nagasaki

Hirošima a Nagasaki tesne po atómovom útoku a dnes.

Fotogaléria
Japonské mesto Hirošima po bombovom útoku pred...
Japonské mesto Hirošima po bombovom útoku pred...
+6Japonské mesto Hirošima po bombovom útoku pred...

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#hirošima #atómová bomba #Nagasaki
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku