Burger bol vyučený typograf. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny odslúžil dva roky v československej armáde. Keď vznikol Slovenský štát, svojím remeslom sa živil v arizovanej tlačiarni v Bratislave.
Nebola to však jeho jediná práca. "Zapojil sa do tajnej odbojovej skupiny mladých komunistov, ktorá sa venovala záchrane slovenských Židov pred transportmi. Burger tlačil falošné krstné listy. V auguste 1942 bola akcia prezradená. Chytili ho a s jeho ženou deportovali,“ pripomína portál Pamäť národa.
Kde si bol, Bože, keď si toto dopustil? Na dovolenke? alebo si spal?Adolf Burger
Manželka Gisela, ktorá mala 22 rokov, zahynula po zavlečení do nacistického koncentráku Auschwitz. "Po smrti mojej ženy som mal dve možnosti. Ísť na drôt, chytiť sa tisíc voltov a byť mŕtvy. Rozhodol som sa však pre život, aby som mohol napísať o tom, čo tu urobili,“ citovala agentúra ČTK z dávnejšieho rozhovoru s Burgerom, keď spomínal na zločiny páchané nacistami. Boli zosobášení len sedem mesiacov, keď Gisela Burgerová v decembri 1942 zahynula v plynovej komore.
Prežil peklo, videl smrť
Burger zostal nažive, pretože nacisti potrebovali časť zdravých a výkonných väzňov na otrocké práce. V zajatí pravidelne videl, ako iných ženú na smrť hneď po príchode do Auschwitzu, ktorý hitlerovci zriadili na okupovanom poľskom území.
Zvlášť mu v hororových spomienkach utkvel moment, keď prišiel transport s mladistvými. "Vo vlaku bolo dvetisíc detí vo veku osem až dvanásť rokov. Mengele si z nich vybral dvojčatá a ostatné poslal do plynovej komory,“ pripomenula ČTK svedectvo Burgera. "Kde si bol, Bože, keď si toto dopustil? Na dovolenke? Alebo si spal?“ dodal. Josef Mengele bol nacistický lekár, ktorý robil brutálne pokusy na väzňoch v Auschwitzi. Za obeť si vybral približne 1 500 párov dvojčiat, pričom väčšina neprežila jeho šialene zvrhlé experimenty.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V apríli 1944 previezli Burgera do Sachsenhausenu. Ocitol sa v špeciálnom bloku tamojšieho koncentráku. Pointa? Zaradili ho medzi 140 väzňov, ktorí museli vyrábať falošné bankovky. "Bola to najväčšia falšovateľská akcia v dejinách, ktorú spustilo nacistické Nemecko za účelom oslabenia britskej meny a pre svoje vlastné finančné machinácie,“ uvádza Pamäť národa. Falšovali sa aj americké doláre a osobné doklady.
Mŕtvola na dovolenke
Po presune z Auschwitzu do Sachsenhausenu netrpel Burger podvýživou ako predtým. "Dostávali sme relatívne dobrú stravu. A vo voľnom čase nám dokonca dovolili hrať stolný tenis,“ poznamenal Burger v rozhovore pre Pravdu v roku 2007.
Kúsok lepšieho prežívania vyplýval jedine z toho, že Nemci potrebovali zdravých šikovných falšovateľov. "Dobre sme vedeli, že po splnení úlohy nás nečaká nič iné ako smrť,“ zdôraznil v zmienenom interview. Obrazne hovorieval, že sa cítil ako mŕtvola na dovolenke. Esesáci pritom dôrazne varovali týchto väzňov, že ak nebudú pracovať poctivo, tak ich zavraždia. "Šiestich aj zastrelili,“ povedal Burger.
Odhaduje sa, že v tlačiarni v Sachsenhausene vyrobili až 132 miliónov kusov britskej meny, čo bol obrovský objem peňazí. Falšovali sa bankovky v hodnote päť a desať libier. "Bol to vskutku diabolský plán – zriadiť štátnu tlačiareň na výrobu nepravých bankoviek znepriatelených štátov, podlomiť ich ekonomiku a zároveň naplniť vlastnú štátnu kasu,“ vravel Burger pre Pravdu.
Kto bol Adolf Burger
- Pochádzal z Veľkej Lomnice, kde sa narodil 12. augusta 1917.
- Vyučil sa za typografa, čo využil na záchranu Židov v počiatočnom období vojnového Slovenského štátu. Tlačil im falošné krstné listy, aby počas rastúceho antisemitizmu zakryl ich židovský pôvod
- V roku 1942 ho zatkli spolu s manželkou Giselou. Najprv ich transportovali do zberného tábora v Žiline a stadiaľ do nacistického koncentráku Auschwitz. Jeho žena zahynula, Burgera presunuli do Sachsenhausenu, kde väzni vyrábali falošné bankovky.
- Keď Nemci nezvratne prehrávali vojnu, skupinu väzňov, v ktorej bol Burger, presunuli do Mauthausenu a potom do Ebensee. Záchrany života sa dočkal pri rýchlom postupe oslobodzujúcej americkej armády.
- Po skončení vojny nenašiel na slovenskom území nažive nikoho z príbuzných, tak sa usadil v Prahe. V hlavnom meste Česka, kde žil do konca života, zomrel 6. decembra 2016 vo veku 99 rokov.
Falšovateľská dielňa mala na tie časy najlepšie dostupné technické vybavenie. Od ofsetu cez kníhtlač až po fotolaboratórium. Ak vypadol prúd, využíval sa náhradný zdroj elektrickej energie.
Mimochodom, falzifikáty boli také kvalitné, že mnohé zostali v obehu ešte dlhé roky po skončení vojny. Objavili sa aj vo vtedajšom Československu. Burger hovoril, že tamojšie úrady postupne stiahli tritisíc kusov britských bankoviek; posledné okolo roku 1960.
Záchrana života
Keď postupoval front, vo februári 1945 premiestnili skupinu väzňov, v ktorej bol Burger, do Mauthausenu a odtiaľ do Ebensee. Keď by sa blížila neodvratná porážka nacistov, všetkých falšovateľov mali v pláne odstrániť. Burger pripomínal, že o utajenej výrobe falzifikátov vedelo minimum čelných predstaviteľov hitlerovskej ríše.
Väzni aj po presunoch museli pokračovať v práci. Zachránil ich veľmi rýchly postup amerických vojakov. Burger a s ním ostatní nenašli smrť v podzemných dielňach, ale dožili sa oslobodenia. "V Ebensee bola jedna časť podmínovaná a my sme mali vyletieť do vzduchu. Lenže Američania prišli tak rýchlo, že to Nemci nestihli urobiť. A my sme zostali živí,“ citovala ho z minulosti táto česká agentúra.
Vyvraždená rodina
Po nadobudnutí slobody Burgerovi odľahlo len na krátky čas. Po vystúpení z vlaku v Poprade, pri ktorom sa nachádza vo vzdialenosti osem kilometrov obec Veľká Lomnica, ho čakal šok. Z blízkych príbuzných nenašiel nikoho živého. Žiadneho neobjavil nažive ani neskôr.
Hneď zistil, že členov rodiny pomáhali deportovať gardisti, medzi ktorými boli aj jeho bývalí spolužiaci. "Mal som vo vrecku revolver a chcelo sa mi strieľať, ale rýchlo som si to rozmyslel a nasadol do nočného vlaku, ktorý ma odviezol do Prahy,“ opisoval svoj rýchly odchod z rodného regiónu na české územie.
V Prahe sa usadil a znovu sa oženil. S druhou manželkou mal tri deti. Neskôr, keď sa začali množiť tvrdenia spochybňujúce či zľahčujúce holokaust, Burger sa pustil do písania. V roku 1983 mu vyšla kniha Komando falšovateľov. O štvrťstoročie doplnil toto dielo. Na pulty kníhkupectiev sa dostalo s názvom Diablova dielňa. Nemecko-rakúsky film, ktorý čerpal z tejto knihy, získal v roku 2008 Oscara za najlepší cudzojazyčný film.