Tá, ktorá oroduje za Slovensko

, 17.09.2017 13:00

Na Slovensku máme jediný štátom uznaný kult osobnosti - kult jeho patrónky Panny Márie, Matky Božej, Bohorodičky. Jediný, zato rozvinutý ako v máloktorej krajine na svete. Veď kde inde je sviatok Sedembolestnej slávnosťou a dňom pracovného pokoja?

Majster z Okoličného a dielňa: Zvestovanie...
Majster z Okoličného a dielňa: Zvestovanie (fragment). Z aktuálnej výstavy SNG Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500. Autor: SNG

Mariánsky kult – to je v prvý júlový víkend aspoň štyristotisíc pútnikov na Levočskej hore. Ktorý slovenský politik, ktorá celebrita dokáže zhromaždiť naraz a na jednom mieste pod holým nebom toľkých ľudí? Na druhej strane, mariánsky kult u nás vyznávajú katolíci a pravoslávni, nie však evanjelici alebo veriaci ďalších protestantských cirkví. Nehovoriac už o státisícoch agnostikov a ateistov. Ale aj v katolíckej cirkvi sa ozývajú hlasy, či sa to s uctievaním Panny Márie nepreháňa a či sa tým neznevažuje posolstvo Ježiša Krista.

Nič nové pod slnkom, podobné pochybnosti zaznievali už v dávnej minulosti, prakticky od 4. storočia n.l., keď mariánsky kult vznikol a rýchlo sa šíril po východnom i západnom kresťanskom svete. Vznikol ako produkt ľudovej zbožnosti, lebo pre jednoduchý ľud predstava, že matka by sa mohla prihovoriť u svojho syna (,,Oroduj za nás"), bola veľmi lákavá. Tak nám to aspoň približuje autor Malých dejín cirkvi nemecký historik August Franzen.

Súhlasím, aby slovenský národ naďalej uctieval Bolestnú Pannu Máriu ako svoju patrónku.
Pápež Benedikt XIII.

Je zaujímavé, že raná kresťanská cirkev neprisudzovala Panne Márii podstatnejší význam a vôbec – voči ženám sa správala trocha macošsky. Až v 4. storočí začalo vysoké duchovenstvo vychádzať v ústrety takpovediac iniciatíve zdola v podobe procesií na miesta údajných zjavení a vykonaných zázrakov Božej matky. Dalo stavať prvé svätostánky, kaplnky i kostoly, vyhlasovalo prvé sviatky zasvätené len jej (predovšetkým Zvestovanie Panny Márie), súhlasilo s jej ikonami a vôbec s jej zobrazovaním.

Cirkev totiž potrebovala zhromažďovať a pripútavať ľudí k vybraným miestam. Zároveň jej však išlo o centralizáciu kresťanskej viery a kult svätých vôbec, a Panny Márie zvlášť, mohol veriacich odpútať od hlavnej myšlienky tohto náboženstva a viery.

Stávalo sa, ako píše Franzen, že krúžky vytvorené veriacimi okolo jednotlivých svätých, ktorých si vybrali napríklad za patrónov svojich remesiel alebo komunít, ich odkláňali od hlavného prúdu viery, ba viedli k vzniku rôznych siekt. Preto cirkevná hierarchia, ale aj svetská moc neskrývali obavy z prílišného uctievania Panny Márie či ďalších svätých, inými slovami: chceli mať kult pod kontrolou.

Už v 8. storočí prepukol spor o obrazy svätých, a hoci išlo o zdanlivo okrajovú vec, trval s malými prestávkami dlhšie ako jedno storočie a otriasol pomermi najmä v Byzantskej ríši. Začal sa za vlády tamojšieho cisára Leva III. v roku 726, keď silná podvodná erupcia v Egejskom mori tam vyvrhla nový ostrov. Cisárovi teológovia vysvetlili tento prírodný jav Božím hnevom. Boh sa vraj hnevá na kresťanov, ktorí sa prílišným uctievaním obrazov svätých dopúšťajú modloslužobníctva. O vplyve judaizmu a najmä islamu na takúto interpretáciu udalostí sotva možno pochybovať.

Išlo to až tak ďaleko, že cisár prikázal odstrániť z kostolov a ďalších svätostánkov nielen ikony Matky Božej či ďalších svätých, ale aj Ježiša Krista. Mníchov, ktorí sa venovali maľovaniu týchto obrazov vo svojich kláštoroch, poslal do vyhnanstva. Podrobne o tom píše v svojich Cirkevných dejinách aj slovenský historik Jozef Špirko. Ale kedy a ako sa dostal mariánsky kult na územie Slovenska? O tom si povedzme osobitne.

Zdravas', Mária

Ako uvádza historik Róbert Letz, knieža Pribina dal po prijatí kresťanstva postaviť a v roku 850 posvätiť kostol zasvätený Matke Božej v Blatnohrade (dnes Zalavár v Maďarsku). Výraznejšie sa však mariánsky kult začal prejavovať na našom území až po príchode vierozvestov na Veľkú Moravu v 70. rokoch 9. storočia. Podľa jedného z najuznávanejších znalcov veľkomoravskej kultúry Jána Dekana svedčí o tom aj najstaršie známe vyobrazenie Panny Márie u nás na bronzovom závesnom krížiku, nájdené pri obci Mača v okrese Galanta.

Po zániku Veľkej Moravy prevzali uctievanie Panny Márie od Slovanov staré maďarské kmene, ba prvý uhorský kráľ Štefan Veľký (1001 – 1038) jej hneď po nastúpení na trón zasvätil svoju ríšu. Nie náhodou sa územie svätoštefanskej koruny nazývalo aj Mariánské kráľovstvo (Regnum Marianum).

O niečo neskôr pápež Urban II. (1088 – 1099) zasvätil sobotu ako mariánsky deň. Práve tento pápež vyhlásil v roku 1096 prvú križiacku výpravu do Svätej zeme. Cieľ – oslobodiť Kristov hrob v Jeruzaleme od moslimských Arabov. Bez ohľadu na chabý výsledok siedmich výprav, uskutočnených v rozpätí pol druha storočia, mali niektoré z nich významné vedľajšie kultúrno-civilizačné efekty. Z hľadiska našej témy hodno spomenúť, že križiacke vojská sa stretli vo Svätej zemi s rozvinutým mariánskym kultom. Podľa legendy priniesli križiaci do Francúzska plášť Matky Božej. Na uchovanie takejto vzácnej relikvie postavili v meste Chartres (dnes asi 90 kilometrov od Paríža) monumentálnu katedrálu, a to už v novom – gotickom štýle.

Po celej Európe sa potom budovali chrámy zasvätené Panne Márii. Najstaršie mariánske kostoly na Slovensku sú tiež z onoho obdobia, prvý je v Trstíne – Hájičku (bol postavený v roku 1245), druhý v Partizánskej Ľupči (z roku 1263). Križiaci však priniesli zo svojich výprav ešte jeden predmet, ktorý sa spája s Pannou Máriou. Predpokladá sa, že ruženec bol odvodený od modlitebnej šnúry, ktorú používali veriaci v moslimských krajinách. Aby sa nemýlili, počítali modlitby perlami, navlečenými na takúto šnúru. Dominikánski mnísi ju neskôr upravili na ruženec (paternoster).

Mimochodom, predtým bol obvyklou modlitbou kresťana Otčenáš a Verím, až teraz pribudla Zdravas', Mária. V tomto období sa rozhojnili aj mariánske sviatky. Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa v 12. storočí začal šíriť v celej katolíckej cirkvi, a to aj proti rozhodnému odporu sv. Bernarda a vážnym pochybnostiam sv. Tomáša Akvinského. Títo dvaja veľkí teológovia svojej doby videli v myšlienke nepoškvrneného počatia oslabenie významu Ježiša Krista a jeho vykupiteľského di­ela.

Ako huby po daždi vznikali nové pútnické miesta. Koncom 13. storočia vynikalo medzi nimi najmä Loreto, mesto v strednom Taliansku, o ktorom sa rozšírilo, že po páde poslednej bašty kresťanstva na Východe tam anjeli preniesli nazaretský domček Svätej rodiny. Približne k tomuto obdobiu sa viažu aj prvé zmienky o Levoči ako pútnickom mieste. V roku 1247 vyrástla na tamojšej hore prvá kaplnka ako prejav vďaky Matke Božej za záchranu pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili blízke okolie. Pri tejto kaplnke sa potom pravidelne zhromažďovali mariánski ctitelia.

Už aj vtedy sa však našli ľudia, ktorí prejavy ľudovej zbožnosti využívali na kšeft a osobný profit. Český historik a publicista Vlastimil Vondruška sa v tejto súvislosti osobitne zmieňuje o kupčení s tzv. materským mliekom Panny Márie, ktoré sa už začiatkom 14. storočia predávalo vo fľaštičkách na trhoch počas pútí a cirkevných sviatkov. Išlo o mlieko, ktoré sa malo vytvoriť v prsiach panny nepoškvrnenej telesným hriechom a podľa stredovekých predstáv malo mať zázračné účinky pri liečení rôznych neduhov…

Ďalší rozmach mariánskeho kultu nastal v súvislosti s reformáciou a rekatolizáciou. „Po rozšírení reformácie na našom území sa mariánska úcta stala v katolíckej cirkvi výrazom na zdôraznenie špecifickosti katolicizmu v jeho konfrontácii s protestantizmom, ale aj s islamom,“ konštatuje Letz.

Ak ešte v 15. storočí cirkev regulovala, ba miestami až potláčala mariánsky kult v obave, že Božia matka zatieni svojho syna, v storočiach nasledujúcich necháva veciam voľnejší priebeh. Vznikali umelecké diela zobrazujúce Pannu Máriu, vrátane takých vrcholkov, ako bola Michelangelova Pieta, dokončená v roku 1500. Len o niečo neskôr, presne pred 500 rokmi, dokončil majster Pavol nadživotnú plastiku Panny Márie v hlavnom oltári levočského Chrámu svätého Jakuba.

V Uhorsku, a teda aj na území dnešného Slovenska vzniklo v tomto období mnoho ďalších umeleckých diel, chrámov, kláštorov, ale aj mariánskych pútnických miest, napríklad v Trnave, Topoľčanoch, Starých Horách atď. V Šaštíne dala v roku 1564 grófka Angelika Bakičova zhotoviť sošku Sedembolestnej Panny Márie a uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stoji vedľa šaštínskej katedrály. Motív? Grófkin manžel, šaštínsky hradný pán Imrich Czobor raz v hneve vyhodil ženu z koča. Tá si kľakla na zem a začala sa modliť k Bolestnej za obrátenie manžela. I stal sa zázrak…

Do Šaštína potom začali chodiť pútnici a prosiť, aby ich Matka Božia ochránila pred nájazdmi Turkov, ale aj za svoje osobné potreby. A údajne mnohých vyslyšala… Správu o tom poslal Arcibiskupský úrad v Trnave do Ríma a v roku 1727 dostal odpoveď od vtedajšieho pápeža Benedikta XIII.: „Súhlasím, aby slovenský národ naďalej uctieval Bolestnú Pannu Máriu ako svoju patrónku.“

Naopak, protestantské cirkvi, u nás predovšetkým evanjelici augsburského vyznania, mariánsky kult odmietli a dodnes odmietajú Pred niekoľkými rokmi sa k tomu vrátil súčasný generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik a vysvetľoval prečo. Kult uctievania Panny Márie odporuje podľa neho prvému Božiemu prikázaniu, ktoré hovorí: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ a zakazuje sa klaňať a slúžiť čomukoľvek a komukoľvek okrem Pána Boha. Evanjelická cirkev takisto odmieta aj modlitby k niekomu inému ako k Pánu Bohu, a teda i k Panne Márii. „Vyzdvihovanie Márie považujeme za znevažovanie diela Pána Ježiša Krista,“ zdôraznil Klátik a dodal: „Máriu si vážime a je nám príkladom viery v Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa.“

Symbol viery

Ak do 17. storočia bola Panna Mária a mariánsky kult symbolom viery katolíckych veriacich, v nasledujúcom storočí, už v období baroka, sa stala podľa Vondrušku aj symbolom pomocníčky v materstve a akýmsi komplementárnym doplnkom Ježiša Krista. „To znamená, že zosobňovala vlastnosti, ktoré Kristus ako muž nemohol veriacim ponúknuť,“ vysvetľuje historik.

Keď syn Márie Terézie, rakúsky cisár Jozef II. začal koncom 18. storočia boj proti niektorým prejavom cirkevnej moci, v rámci prvých opatrení zakázal púte a zrušil mariánske pútnické miesta. „On totiž veľmi dobre vedel, že práve Panna Mária symbolizuje ľudovú vieru a vnímal pevné postavenie mariánskeho kultu v rámci rímskokatolíckej cirkvi,“ myslí si Vondruška. Jozefovi však jeho pokus nevyšiel a uctievanie Panny Márie v krajinách habsburskej ríše, a teda aj na území dnešného Slovenska ešte viac zapustilo korene, nadobúdajúc pritom mnohoraké podoby. Od stavieb mariánskych stĺpov až po výjavy zo života Božej Matky namaľované na priečeliach meštianskych domov. Obraz Panny Márie bol v dome každej katolíckej rodiny, objavoval sa na minciach, medailách, ľudových výšivkách…

Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a v roku 1918 vznikla ako jeden z následníckych štátov Československá republika. V chaose, ktorý nastal v prvých dňoch po prevrate, prišlo k viacerým výtržnostiam. Napríklad už 3. novembra zaútočili rozvášnení Pražania na Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí a strhli ho. „Sochoborci“ v ňom videli symbol porážky českých stavov na Bielej hore v roku 1620. V skutočnosti tam stĺp vztýčili o 28 rokov neskôr na pamiatku českého víťazstva nad Švédmi. Ale čo už, stalo sa. Tým sa to však neskončilo.

V roku 1920 nový štát podporil vznik odštiepeneckej (od rímskokatolíckej) Československej cirkvi orientovanej skôr protestantsky a začal raziť heslo „Preč od Ríma!“ Tieto reformy vyvrcholili 6. júla 1925, na výročie upálenia Jana Husa, keď prezident T. G. Masaryk dal vyvesiť nad Pražským hradom čiernu husitskú zástavu s červeným kalichom. Vatikán sa ostro ohradil (ako možno takto sláviť kacíra?), pápežský nuncius na protest opustil Prahu.

Vo väčšine slovenskej spoločnosti sa táto politika Prahy nestretla s priaznivým ohlasom, na otvorený odpor narazila medzi tunajšími katolíkmi vedenými Andrejom Hlinkom. Mariánsky kult na Slovensku vtedy naberal silu, ale už v podobe kultu Sedembolestnej Panny Márie. V apríli 1927 totiž pápež Pius XI. na žiadosť slovenských biskupov vydal dekrét pod názvom Slávna u slovenského národa, ktorý oficiálne potvrdil Sedembolestnú ako patrónku Slovenska. Slovákom sa tak zároveň podarilo odlíšiť od Maďarov, ktorí dlhodobo vyznávajú kult Svätej Panny Márie.

Na tom sa máločo zmenilo aj počas prenasledovania katolíckej cirkvi po roku 1948. Naopak, v roku 1964 vyhlásil pápež Pavol VI. šaštínsky chrám za prvú baziliku na Slovensku. Pokračovali aj púte do Šaštína. Na jednej z nich, v roku 1984, si vtedajší trnavský biskup Július Gábriš dovolil v homílii viac ako inokedy. „Práve mariánska úcta zohrala v dejinách slovenského národa veľmi dôležitú úlohu,“ povedal, „tento národ žije a na Slovensku zostáva viera živá v mnohých srdciach.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Sedembolestná Panna Mária #patrónka Slovenska #Mariánsky kult
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet Rose Gerbera Mix

Sweet Rose Gerbera Mix

29,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk