Pričom počasie môže byť pekné – vtedy množstvo obyvateľov väčších miest dáva prednosť pobytu v prírode, alebo škaredé – vtedy mnohí nevystrčia nos z domu.
Výnimkou boli azda len prvé priame voľby v roku 1999, ktoré zaujali už svojou novosťou. Ale aj tým, že proti Rudolfovi Schusterovi, spoločnému kandidátovi širokej vládnej koalície, sa v poslednej chvíli postavil expremiér Vladimír Mečiar. Na prvom kole sa vtedy zúčastnilo bezmála 74 percent oprávnených voličov a na druhom ešte o pol druha percenta viac.
V ďalších prezidentských voľbách sa to už nezopakovalo, a čo do voličskej účasti mali klesajúci trend. Napríklad v roku 2004 prišlo hlasovať v prvom kole už len 48 percent oprávnených voličov a v druhom ešte menej – 43,5 percenta, hoci sa rozhodovalo opäť medzi Mečiarom a – pre zmenu – Ivanom Gašparovičom. Treba však pripomenúť, že prvýkrát sa volilo iba jeden deň.
Prekvapujúco až tretí – hoci s minimálnym odstupom – skončil Eduard Kukan, ktorému prieskumy predpovedali postup do druhého kola. Tie isté prieskumy však počítali s voličskou účasťou až o 26 percent vyššou.
Nižšia volebná účasť v doterajšej histórii priamej voľby nahrávala spravidla tým kandidátom, ktorí mali za sebou politické strany so stabilnou a disciplinovanou voličskou základňou. Veľa však záviselo aj od schopnosti protikandidátov zmobilizovať váhajúcich voličov.
Podľa politológa Rastislava Tótha mala nižšia volebná účasť v roku 2004 nahrávať jednoznačne Mečiarovi. „Ak sa nič mimoriadne nestane, predseda HZDS môže pokojne plávať k víťazstvu,“ povedal vtedy. Zároveň však pripustil, že zmenu môžu priniesť najmä voliči, ktorí sa na prvom kole nezúčastnili. Niektoré strany, napríklad KDH, v tom čase vyzývali druhé kolo bojkotovať, lebo vraj obaja favoriti predstavovali rovnaké zlo. „Ako keby si želali víťazstvo predsedu HZDS,“ komentoval ich počínanie analytik Ján Baránek. Nakoniec – aj pri nižšej účasti ako v prvom kole – súboj vyhral Gašparovič s pomerne výrazným, bezmála 60-percentným, rozdielom.
O päť rokov neskôr sa situácia s volebnou účasťou viac-mennej zopakovala, ibaže v opačnom garde. V prvom kole hlasovalo 43,6 a v druhom takmer 51,7 percenta oprávnených voličov, Proti Gašparovičovi, ktorý sa uchádzal o prezidentský post druhýkrát s podporou strán vládnej koalície (Smer, SNS, HZD), stála tentoraz Iveta Radičová, opierajúca sa o opozičné strany (SDKU, KDH, SMK, OKA). Účasť občanov väčších miest bola nadpriemerná, naopak, účasť vidieckych voličov najmä z menších obcí podpriemerná. Napriek tomu zvíťazil Gašparovič, špekulovalo sa, že ho podporili aj voliči Františka Mikloška z prvého kola (dali mu viac ako päť percent hlasov).
„Ľudia volia v prvom kole, ako chcú, v druhom ako musia,“ komentoval vtedy výsledky Pavel Haulík pre Pravdu z agentúry MVK. Ani v roku 2014 sa neudiali s volebnou účasťou žiadne zázraky: 43,4 percenta oprávnených voličov v prvom kole, bezmála 50,5 percenta v druhom. Prvé kolo vyhral podľa očakávaní Robert Fico, ale iba so 4-percentným náskokom pred Andrejom Kiskom. Radovan Procházka, ktorý skončil na treťom mieste, vyhlásil, že dá svoj hlas Kiskovi, štvrtý Kňažko mu ponúkol svoje bilbordy. Druhé kolo vyhral Kiska, ktorý dnes v súvislosti s financovaním svojej predvolebnej kampane čelí závažným podozreniam z daňového podvodu.
Účasť voličov bude zrejme patriť medzi rozhodujúce faktory aj v terajšej, v poradí už piatej priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Udrží sa opäť na úrovni 43 až 50 percent alebo sa priblíži k 60 percentám, ako to bolo vo vlaňajších voľbách českej hlavy štátu?