Vlajku na slávnej fotke vztýčil skutočný východniar

Svoje rodisko opustil. Padol už za novú vlasť, ale túžil navštíviť tú starú. Príbeh Michaela Stranka, ktorý sa narodil ako Michal Strenk 10. novembra 1919 v obci Jarabina, stále na Slovensku nie je príliš známy. Je však súčasťou svetovej histórie.

23.02.2020 07:00
debata (95)

Bola to bitka, ktorú možno počas druhej svetovej vojny ani Spojené štáty nemuseli zviesť. Do dejín sa však napokon nezapísala len krutými bojmi a približne 25-tisíc obeťami, ale aj jednou z najslávnejších fotografií sveta. Snímka Joea Rosenthala z agentúry AP bude mať 23. februára 75 rokov. Fotografia zachytáva vztýčenie vlajky príslušníkmi americkej námornej pechoty na ostrove Iwó-džima počas bojov s Japoncami. Medzi šiestimi mariňákmi je na snímke aj rodák zo Slovenska Michael Strank.

Slávna fotografia Joea Rosenthala z agentúry AP... Foto: AP
Joe Rosenthal, vlajka Slávna fotografia Joea Rosenthala z agentúry AP bude mať 23. februára 75 rokov.

Ikonický moment

"Snímka vztýčenia americkej vlajky na hore Suribači na Iwó-džima je pravdepodobne jeden z najznámejších a emocionálne najsilnejších ikonických momentov druhej svetovej vojny v Pacifiku. Ďalšie dve spomienky týkajúce sa tohto konfliktu, ktoré sú zafixované v amerických mysliach, útok na Pearl Harbor a zhodenie atómových bômb, sú problematickejšie. Naopak, vztýčenie vlajky je symbolom víťazstva a triumfu,“ povedal pre Pravdu Daniel Sneider, expert na americkú zahraničnú politiku a Áziu zo Stanfordovej univerzity.

Ako sa chlapec z Jarabiny, ktorá sa nachádza v okrese Stará Ľubovňa, dostal na ostrov Iwó-džima v Pacifiku? Rodina Michaela Stranka odišla z Československa, keď mal len šesť rokov.

"Je veľkou škodou, že sa o ňom nezachovalo príliš veľa informácií. Strank sa napríklad nerád fotil. Vyhýbal sa tomu aj na vojenskej akadémii. Povedal by som však, že bol naozaj srdcom východniar. Jeho povaha sa v tom nezaprela,“ uviedol pre Pravdu Branislav Iľkovič z Neziskovej organizácie Michala Strenka v Starej Ľubovni. "Bol tvrdý, bol veľmi prísny na svojich podriadených vojakov. Mimoriadne veľa s nimi cvičil. Ale bolo to preto, lebo Strankovi záležalo na tom, aby zvládli vojenské povinnosti. Vojakom vštepoval, že keď budú poctivo cvičiť a trénovať, tak im to na bojisku zachráni život. Bol takou sliepkou, ktorá si pod krídlami chráni svoje kurčatá. Veľmi mu na vojakoch záležalo, stále ich chránil. Strank bol za nich schopný sa aj pobiť v krčme, za čo ho degradovali. Bolo v ňom niečo otcovské. Hovoria o tom vojaci v dokumente o Strankovi. Mali pocit, že pri ňom vojnu prežijú. Dodával im pocit istoty,“ opísal Iľkovič.

Spomenutý dokument sa volá Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom. Už zajtra, v nedeľu 23. februára si ho môžu záujemcovia pozrieť o šiestej večer v bratislavskom kine Mladosť. Strank počas štúdia na strednej škole uviedol, že by chcel byť americkým prezidentom. Odpovedal tak na otázku pre žiakov, čo by chceli robiť, keď budú dospelí.

Bitka o Iwó-džima

Strank skončil štúdium na strednej škole v Pensylvánii v roku 1937 a pracoval ako robotník na stavbe ciest. USA v tom čase ešte stále pociťovali následky svetovej hospodárskej krízy. Ale už sa blížila druhá svetová vojna. V roku 1939 sa Strank dostal do Zboru námornej pechoty USA v Pensylvánii. V rokoch 1939 až 1942 cvičil a slúžil v Spojených štátoch a na Kube. Strank dosiahol hodnosť seržanta, bol súčasťou elitného 3. práporu Marine Raiders. Bojoval na Šalamúnových ostrovoch a na ostrove Bougainville v Papue Novej Guinei. V roku 1944 ho preradili do 28. pluku námornej pechoty, 5. divízie. Neskôr sa zapojil do bitky o japonský ostrov Iwó-džima. Od 19. februára 1945 do 26. marca 1945 tu americké jednotky námornej pechoty a námorné sily bojovali proti cisárskej japonskej armáde.

"Bitka o Iwó-džima bola mimoriadne náročná. Americké sily čelili vynikajúcej obrane, ktorú vytvoril japonský generál Tadamiči Kuribajaši. Pred útokom USA evakuoval civilistov do Japonska. Z malého ostrova vytvoril špeciálne bojisko,“ reagoval pre Pravdu profesor Floridskej štátnej univerzity G. Kurt Piehler, ktorý je riaditeľom Inštitútu druhej svetovej vojny. "V tom čase už takmer neexistovalo japonské námorníctvo, takže sa dá argumentovať, že Iwó-džima sa dal obísť. Vojenskí lídri však ostrov chceli získať ako budúcu leteckú základňu pre americké stíhačky, ktoré by počas leteckej ofenzívy eskortovali ťažké bombardéry. Po dobytí ostrova a vytvorení pristávacích dráh tu poškodené ťažké bombardéry núdzovo pristáli asi 2 400-krát,“ pripomenul Piehler, ktorý napísal knihu Americký spôsob, ako si zapamätať vojnu.

Strankovi sa ostrov Iwo-džima stal osudným. Do bitky sa zapojil od jej začiatku. Američania očakávali, že vulkanický ostrov sa im podarí dobyť pomerne rýchlo. Bola to prvá veľká bitka na japonskom území. Americkým vojakom sa tak darilo postupovať len za cenu značných obetí, ale 23. februára 1945 šesť mariňákov vztýčilo vlajku na hore Suribači. Okrem Stranka sa na tom podieľali Ira Hayes, Harold Schultz, Franklin Sousley, Harold Keller a Harlon Block. Zaujímavosťou je, že to bolo už druhé vztýčenie vlajky v ten deň na Suribači. Mariňáci na druhý pokus nahradili menšiu vlajku väčšou.

Takto sa Strank dostal na Rosenthalovu fotografiu. Bohužiaľ sa už nedožil toho, aby zistil, že snímka sa stala veľmi slávnou. Veď na jej základe v roku 1954 na národnom cintoríne v Arlingtone odhalili pamätník americkej námornej pechoty. Strank na Iwó-džima zahynul 1. marca 1945 vo veku 25 rokov. Pochovaný je v Arlingtone.

Strank ako inšpirácia

"Je to smutné, ale príbeh jeho smrti tiež hovorí o tom, aký bol človek. Strankova prieskumná jednotka sa dostala do obkľúčenia Japoncov. Ako veliteľ to vyhodnotil tak, že jedinou šancou, ako sa z toho dostať, bolo zavolať delostreleckú podporu z vlastných lodí. Stranka zasiahla americká strela,“ vysvetlil Iľkovič. "Využil však šancu. Na vlastnú kótu, na ktorej sa nachádzal, dal príkaz strieľať. Po ukončení streľby sa ukázalo, že Strank bol jediný, kto pri tom padol. Prežili vojaci ležiaci pár metrov od neho. Posledné Strankovo rozhodnutie im zachránilo život. Ukázalo, aký bol odvážny a ako bral ohľad na svojich chlapcov, hoci riskoval život,“ povedal Iľkovič.

Michael Strank (10. november 1919 – 1. marec 1945) Foto: STRANK.ORG
Michael Strank Michael Strank (10. november 1919 – 1. marec 1945)

Ten pripomína, že Strank narukoval do americkej armády aj preto, že jeho mama mu veľa rozprávala o Československu a o Jarabine. "Veľmi túžil ísť ako vojak do Európy, oslobodiť Československo. Vďaka svojim schopnostiam sa však dostal do elitných mariňáckych jednotiek, ktoré sa vtedy formovali, a do Pacifiku. Jeho sen prísť do Československa sa teda už nesplnil,“ dodal Iľkovič.

Strankov príbeh a jeho morálne hodnoty však slúžia ako inšpirácia. "Zosobňuje hrdinskú odvahu byť slobodný a hlboké puto medzi našimi krajinami. Tak, ako sa počas druhej svetovej vojny zjednotili slovenskí patrioti v Slovenskom národnom povstaní proti totalite režimu, Strank a mnohí ďalší bojovali za slobodu na druhej strane sveta vo vojne v Pacifiku. Je nám cťou, že si môžeme pripomenúť jeho odkaz,“ uviedol hovorca amerického veľvyslanectva na Slovensku Griffin Rozell.

"Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na minulotýždňovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedala o transatlantickej aliancii, že sme spoločenstvo hodnôt, ktorého sila závisí od našej schopnosti tieto hodnoty brániť, presadzovať ich a každodenne podľa nich konať. Keď chránime naše spojenectvo, netýka sa to len vojenských rozpočtov a zbraní. Je to tiež obrana prostredníctvom našich politických, hospodárskych a sociálnych programov proti útokom zo strany iliberálnych vonkajších a vnútorných nepriateľov. Mali by sme oslavovať historické víťazstvá, ale vždy tak, aby sme ukázali, že sme schopní čeliť novým výzvam. Nebojujeme, aby sme prelievali krv, bojujeme, aby sme si získali srdcia a mysle,“ reagoval pre Pravdu autor knihy Transatlantické traumy Stanley Sloan z Atlantickej rady USA.

Michael Strank

  • Narodil sa ako Michal Strenk 10. novembra 1919 v obci Jarabina blízko Starej Ľubovne. Mal šesť rokov, keď s rodičmi odišiel do USA, kde sa narodili jeho bratia Petro a John a sestra Mary.
  • Pred druhou svetovou vojnou sa prihlásil do armády, v roku 1939 sa dostal do Zboru námornej pechoty USA.
  • Dosiahol hodnosť seržanta, bojoval na Šalamúnových ostrovoch a na ostrove Bougainville v Papue Novej Guinei, od 19. februára 1945 sa zapojil do bitky o japonský ostrov Iwó-džima.
  • Na hore Suribači na Iwó-džima 23. februára 1945 Strank a ďalších päť mariňákov vztýčili vlajku USA. Moment zachytil fotograf agentúry AP Joe Rosenthal.
  • Strank zahynul na Iwó-džima 1. marca 1945 vo veku 25 rokov.
  • Fotka z hory Suribači slúžila ako inšpirácia pre sochára Felixa De Weldona, autora vojnového pamätníka námornej pechoty USA v Arlingtone vo Virgínii.
  • Stranka v roku 2006 vo filme Vlajky našich otcov režiséra Clinta Eastwooda stvárnil herec Barry Pepper.

Deťom vysvetľujeme, ako sa skrýva fašizmus

Branislav Iľkovič z Neziskovej organizácie Michala Strenka v Starej Ľubovni hovorí, ako ho zaujal príbeh slovensko-amerického mariňáka narodeného v Jarabinej. "Mali sme pocit, že je príliš zabudnutý. Pritom Strank toho veľa dokázal, v USA je uznávaný,“ povedal pre Pravdu Iľkovič.

Ako ste sa dostali k histórii druhej svetovej vojny?

Priviedol ma k nej môj starý otec a potom som sa jej venoval ako zberateľ. Dedo bojoval v druhej svetovej vojne. Na jej konci bol aj osobným šoférom generála Ludvíka Svobodu. Jeho príbehy ma vtiahli do tej doby. Postupne som chcel so svojou zberateľskou vášňou urobiť niečo viac. Chcel som ten odkaz posunúť ďalej, tak, ako ho starý otec odovzdal mne. Hovorím o mladej generácii, ktorá sa podľa mňa dnes tak trochu stráca a je apatická. Z tejto myšlienky vzniklo vojenské múzeum, ktoré má vzdelávací charakter. Moju zbierku som chcel využiť na niečo dobré, na odovzdanie posolstva, aby tu niečo po nás zostalo. Aby sme nezabudli na odkaz druhej svetovej vojny. Hľadali sme potom vhodný názov, ako by sme pomenovali expozíciu. Mali sme viac rôznych nápadov, ale potom nám prišlo na um, že máme v okrese rodáka Michaela Stranka.

O ktorom sa veľa na Slovensku nehovorí.

Mali sme pocit, že je zabudnutý. Pritom toho veľa dokázal, v USA je uznávaný. Preto sme použili jeho meno, samozrejme, so súhlasom rodiny. Strankov osobný príbeh nás veľmi zaujal. Bol to tvrdý a skúsený vojak so zaujímavým životom. Preto sme sa rozhodli venovať mu časť expozície. Dokázal byť veľmi ľudský, mal morálne hodnoty, ktoré dnes chýbajú mnohým. Mal odvahu, bol aj tvrdý, ale zároveň bol otcovským typom.

Strank je na jednej z najslávnejších fotografií sveta. Vy robíte aj vzdelávacie podujatia pre deti. Ako reagujú na jeho príbeh?

Robíme tábory so zameraním na vojenstvo, učíme deti dávať prvú pomoc a podobne a do toho vsúvame dejiny. Na začiatku som bol skeptický. Mal som pocit, že dnešné deti sú stratené a nedá sa s nimi pracovať. Ale skúsil som to. A zistil som, že nie sú stratené, že mi dodávajú energiu. Možno my starší sme stratení a lámeme nad mladou generáciou palicu. Deti hlcú históriu, len je im ju potrebné správne podať. Musíme im vysvetliť, čo sú bludy, ako sa aj v dnešnej dobe skrýva fašizmus. Vzdelávame žiakov škôl tak, že im vysvetľujeme paralely. Porovnanie toho, čo sa dialo v rokoch 1938, 1939 s dnešnou dobou. Lebo tie paralely existujú. Mladí ľudia sú frustrovaní, nezamestnaní, hľadajú sa. Ľahko ich potom ovládnu rôzne ideológie, i fašizmus a rasová neznášanlivosť. Je potrebné deťom vštepiť, že nie sú stádo, že majú vlastný rozum. Keď počúvajú napríklad Kotlebu, aby chápali, čo je za tým, akí ľudia sa im prihovárajú a čo môže znamenať ich vláda.

95 debata chyba
Viac na túto tému: #Michael Strank #Joe Rosenthal