Podľa prvej teórie vytvorila nový koronavírus nie príroda, ale vedci v tajných laboratóriách, najskôr so zlým úmyslom. Podľa druhej nás teraz čaká hromadné očkovanie, počas ktorého všetkých ľudí na planéte zároveň "začipujú“. A tak vládcovia sveta alebo tí, čo aspirujú na svetovládu, dostanú ľudstvo konečne pod kontrolu. Oba konšpiračné bludy zaštítil minulý týždeň autoritou straníckeho vodcu – prinajmenšom u svojich súkmeňovcov a priaznivcov – Marian Kotleba.
Kto ašpiruje na svetovládu? Kedysi dávno to boli templári, neskôr slobodomurári, dnes najmä klub Bilderberg, nazvaný podľa holandského hotela, v ktorom v roku 1954 vznikol. Ide o uzavretú skupinu 120 až 150 osobností, ktoré sa odvtedy pravidelne stretávajú a debatujú o najpálčivejších problémoch ľudstva. Bez prístupu médií a verejnosti.
Činnosť tohto uzavretého spoločenstva „spropagoval“ najmä litovský novinár žijúci v Španielsku Daniel Estulin, popredný konšpiračný teoretik, ktorého knihy patria medzi najpredávanejšie (jeho bestseller vyšiel pred niekoľkými rokmi aj v češtine). Dnes sa venuje najmä koronakríze a vidí za ňou, samozrejme, kradmú ruku „bilderbergovcov“. Po nej vraj také štáty ako Slovensko (a Litva) prídu aj o zvyšky svojej suverenity.
„Koronavírus je biologická zbraň," tvrdí Estulin od začiatku krízy. „Je to spôsob, ako zdôvodniť pandémiou blížiaci sa ekonomický kolaps, bankrot trhov a koniec liberálnej demokracie,“ prízvukuje.
Do tohto súdka patrí aj konšpiračná teória o novom svetovom poriadku. Podľa nej malá medzinárodná skupina najmocnejších ľudí ovláda vlády, najväčšie priemyselné korporácie a mediálne organizácie. Hlavným nástrojom na získanie tejto nadvlády je vraj systém centrálneho bankovníctva. Americký sociológ Wiliam Domhoff kladie začiatok popularity tejto teórie do historicky prelomového roku 1990.
Podľa amerického historika Daniela Pipesa majú autori konšpiračných teórií tendenciu vidieť za všetkým dianím pôsobenie skrytých síl a veria v sprisahania ako v hybnú silu dejín. Raz je to sprisahanie slobodomurárov, inokedy sprisahanie svetového židovstva alebo liberálov či voľnomyšlienkarov.
Slobodní murári si za svoju neobľúbenosť vo verejnosti mohli tak trochu aj sami. Ich spolky si kládli síce ušľachtilé ciele – mravné zdokonaľovanie spoločnosti, presadzovanie hodnôt solidarity a humanity – boli však proti transparentnosti, neradi sa zviditeľňovali. Riadili sa heslom naučme sa mlčať, a mlčali dokonca aj o svojej dobročinnosti. Nuž a čo je uzavreté, skryté, tajomné, to býva dosť podozrivé. Najnovším príkladom je práve príbeh Bilderbergu.
Nie je náhoda, že rôzne konšpirácie, fámy alebo hoaxy (po slovenský – lži, falošné a klamlivé správy) najľahšie vznikajú aj sa šíria v situáciách kritického nedostatku hodnoverných informácií, čo býva v čase vojnových konfliktov, prírodných katastrof a veľkých epidémií.
Keď kraľuje pseudoveda
Ochorenie AIDS spôsobené vírusom HIV je veľkou pliagou najmä na africkom kontinente. Už po odhalení ochorenia pred štyrmi desaťročiami vznikla teória, ktorú uvádza vo svojom prehľade najväčších konšpirácií britská autorka Jamie Kingová. Podľa tejto teórie bol vírus rozšírený (prípadne aj vytvorený) úmyselne so zámerom zabezpečiť úbytok ľudstva v preľudnených oblastiach sveta.
Vraj sa mal takto znížiť najmä počet černochov, homosexuálov, asociálov a narkomanov. Jedným z dôkazov platnosti teórie mali byť horibilné sumy, ktoré bezvýsledne išli na výskum AIDS. Na základe takéhoto spochybňovania výskumu sa v minulosti začalo dokonca trestné stíhanie niektorých amerických laboratórií. A medzi Afroameričanmi sa rozšíril názor, že v tomto sprisahaní proti nim hrali významnú úlohu aj členovia Ku-klux-klanu…
Horšie to dopadlo v Juhoafrickej republike (JAR), kde sa zároveň s epidémiou AIDS rozšírili konšpiračné teórie o sprisahaní západných vlád a veľkovýrobcov liekov. Nezískali by takú popularitu, keby ich nepodporili tamojšie najvyššie miesta vrátane prezidenta Thabo Mbekimiho (nastúpil do úradu v júli 1999) a jeho ministerky zdravotníctva Manto Tshabala-Msimangovej. Tá otvorene nazvala AIDS „rasistickým sprisahaním Západu proti obyvateľom Južnej Afriky“.
V ostatných desaťročiach strašia odporcovia očkovania najmä autizmom.
V tom čase sa počet tehotných žien nakazených vírusom HIV vyšplhal takmer na 30 percent a prudko stúpal aj počet detí, ktoré sa s ním narodili. Vo svete boli už dostupné účinné lieky – antivirotiká, ministerka JAR ich však odmietala a odporúčala alternatívnu liečbu AIDS cesnakom, koreninovou zeleninou a citrónmi. Zároveň robila reklamu výživovým doplnkom istého doktora Matthiasa Ratha, ktorý ochorenie „liečil“ multivitamínmi…
Kto bol doktor Rath? Kontroverzný lekár a obchodník z Nemecka, ktorý podľa odhadov prispel k predčasnému úmrtiu okolo 330-tisíc chorých, nakazených vírusom HIV tým, že ich nalákal na vedecky nepodloženú liečbu. Juhoafrický súd označil v roku 2008 jeho praktiky za nezákonné. „Rathov prípad ukazuje, čo sa stane, keď pseudoveda má hlavné slovo,“ napísal v tejto súvislosti britský lekár a publicista Ben Galdacre.
Foto: SITA/AP, Patrick Ngugi
Čo komu uniklo
Podobné konšpiračné teórie kolovali aj o ebole, ktorej vírus sa prvýkrát objavil v roku 1976. Akurát ebola na rozdiel od AIDS je oveľa zákernejšia. Keď choroba prepukne, napáda a rozkladá vnútorné orgány a poškodzuje mozog. Podľa jedných konšpirátorov vírus vznikol v laboratóriách CIA, podľa iných je dielom prírody, ale mocné inštitúcie úmyselne zatajujú účinný liek proti tomuto ochoreniu, aby sa aspoň zmiernilo preľudnenie planéty.
Ešte jedna teória hovorí o tom, že ebola vôbec neexistuje, je to len výmysel farmaceutických firiem, aby vnútili ľuďom svoje vakcíny. Američan Mark Fenster, autor knihy o sprisahaneckých teóriách, trefne poznamenáva, že kým vírusom eboly sa človek nakazí iba pri priamom kontakte s chorým, konšpiračné špekulácie môže „nachytať“ aj nepriamo a prakticky všade.
Pristavme sa na chvíľu pri teóriách o nebezpečných vírusoch vyvinutých v laboratóriách, ktoré z nich údajne unikli, či už náhodou, alebo zámerne. Ako Pravde vysvetlila virologička Tatiana Betáková z Biomedicínskeho centra SAV, nástroje reverznej genetiky už umožňujú vedcom pripraviť potrebné vírusy. Využívajú sa napríklad pri príprave očkovacích látok. „Vyrábame vírusy s rôznymi mutáciami, aby sme mohli študovať povedzme funkciu proteínov alebo interakcie s bunkovými proteínmi,“ povedala Betáková.
Čo sa týka možného úniku vírusov z laboratórií, v odbornej literatúre sa spomína prípad predchodcu súčasného koronavírusu SARS-CoV-1, ktorý mal uniknúť (dokonca dvakrát) z laboratória v Číne v roku 2004. „Vtedy sa im to podarilo udržať pod kontrolou a vírus sa nerozšíril mimo Číny,“ poznamenala Betáková.
Okrem toho existuje podozrenie, že v roku 1977 unikol nedopatrením alebo v dôsledku nehody z laboratória v Chabarovsku chrípkový vírus H1N1. Spôsobil epidémiu a ohrozoval takmer výhradne deti a mladých ľudí do 25 rokov. Vírus sa dostal na územie Sovietskeho zväzu síce zo severnej Číny, ale keďže ho skúmali v ZSSR a Moskva ho ako prvá nahlásila Svetovej zdravotníckej organizácii, tento typ chrípky dostal názov „ruská“.
Už dávnejšie vznikli konšpirácie o únikoch nebezpečných vírusov alebo baktérií z laboratórií, ktoré pracovali na vývoji biologických zbraní. Napríklad v roku 1979 prepukla lokálna epidémia slezinovej sneti (antraxu) v Sverdlovsku (dnes Jekaterinburg) na Urale. Sovietske úrady dlho tvrdili, že pôvodcom bolo nakazené mäso. Niektoré súčasné ruské výskumy a svedectvá pamätníkov však hovoria o náhodnom úniku spór antraxu z tamojšieho vojenského laboratória. Podľa západných odborníkov na bioterorizmus a biologickú bezpečnosť Jeffreyho Ryana a Jana Glaruma ide o jediný dokumentovaný prípad svojho druhu, „ale aj ten vyvoláva plno nejasností“.
Prípad však spôsobil zhoršenie vzťahov medzi Spojenými štátmi a ZSSR, keďže Moskva ešte v roku 1972 podpísala dohovor o zákaze biologických zbraní.
Konšpirácie o úniku biologickej zbrane sprevádzajú od samého začiatku aj pandémiu nového koronavírusu. Podľa jedných unikol z čínskeho, podľa iných z amerického laboratória. Správy tohto druhu viackrát dementovala Svetová zdravotnícka organizácia aj vedecké autority. Zatiaľ bez väčšieho úspechu. Niektoré sprisahanecké teórie majú skrátka dlhú životnosť. A zatiaľ sa na ne nenašla vhodná vakcína.
Strašidlo vakcinácie
Keď sme pri očkovacích látkach a vakcinácii, tak ide o zvláštnu kapitolu v dejinách ľudskej hlúposti a ohlupovania ľudí.
Už očkovanie proti pravým kiahňam, ktoré spôsobili smrť miliónov ľudí, a najmä detí, narazilo pred dvesto rokmi na tvrdý odpor. Dôvodilo sa neprípustným „zásahom do Božej všemohúcnosti“. A v našich končinách, konkrétne v Topoľčanoch, vypukol ešte aj pred 75 rokmi takmer pogrom, keď židovský lekár išiel zaočkovať nežidovské deti proti tým istým kiahňam. „Ratujte, chce ich otráviť!“ kričali vystrašené matky.
Hnutie antivakcionistov manipuluje dnes s verejnosťou oveľa zručnejšie; veď vo svojich radoch má aj vzdelancov, dokonca niektorých lekárov. V ostatných desaťročiach strašia odporcovia očkovania najmä autizmom. Tvrdia napríklad, že je lepšie, ak dieťa prekoná osýpky, ako by sa malo tomuto ochoreniu vyhnúť včasnou vakcináciou. Riskuje totiž, že sa stane autistom. Darmo odborníci varujú, že ide o klamstvo a že osýpky môžu spôsobiť ťažké až smrteľné zdravotné komplikácie…
V súvislosti s novým koronavírusom sa falošné správy a špekulácie uberajú niekoľkými smermi. Podľa jedných je celá pandémia bohapustý výmysel a na "zbytočnej“ vakcinácii sa vraj opäť nabalia najmä farmaceutické firmy.
Ďalší spájajú predpokladané očkovanie s akýmsi „čipovaním“. Betáková to zaraďuje medzi typické konšpiračné teórie, postavené na „hlúpych výmysloch, starých publikáciách, resp. lživých tvrdeniach“, ktorými ich autori "zámerne dezinformujú verejnosť“.
Naopak, tretí obviňujú „tých, čo stoja za súčasnou pandémiou“ zo zámerného zdržiavania vývoja a výroby vhodnej vakcíny. Vraj dočkáme sa jej, až keď už bude neskoro a na COVID-19 zomrú státisíce, možno až milióny ľudí. Ale medzitým sa niekto nekresťansky obohatí na kríze a niekto zase sa úplne ožobráči, lebo vo svete príde k prerozdeleniu trhov i moci.
Betáková trpezlivo vysvetľuje, prečo klinické testy novej vakcíny trvajú tak dlho. Prečo sa najprv robia na 20 až 100 dobrovoľníkoch, potom na niekoľkých stovkách a v tretej fáze na tisícke dobrovoľníkov. „Až keď sa vie o všetkých rizikách a vedľajších účinkoch, ktoré však nesmú ohrozovať zdravie, až vtedy je vakcína bezpečná a môže ísť do výroby, ktorá tiež trvá nejaký čas,“ uzatvára virologička.
Múdry pochopí. A hlupák? Hlupák má odpoveď skôr, ako vôbec pochopil otázku. Alebo žeby nie?