Vojne sa ťažko dalo zabrániť

, 09.05.2020 08:00

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch, ktorá sa rozšírila z USA, zmenila dejiny. Prispela k tomu, že nacistický vodca Adolf Hitler uchopil v Nemecku moc. Výsledkom bola druhá svetová vojna a viac ako 70 miliónov mŕtvych.

Profesor histórie Frank McDonough priamo spája hospodárske problémy s nástupom Hitlera. Prudko sa zvyšujúca nezamestnanosť zasiahla prakticky celé Nemecko. Hitler bol do svetovej hospodárskej krízy na politickej scéne hlasný, ale do značnej miery marginálny hráč. Mal za sebou neúspešný mníchovský pivný puč v roku 1923, za ktorý skončil na deväť mesiacov vo väzení.

Adolf Hitler rozpútal v roku 1939...
Adolf Hitler rozpútal v roku 1939 najstrašnejšiu vojnu v dejinách. (Na snímke je z mája 1938, keď sa zúčastnil na položení základného kameňa budúcej fabriky v Dolnom Sasku.) Autor: SITA/AP

Cesta k moci

Proces s Hitlerom po pokuse o prevrat zaujal verejnosť a budúci diktátor za mrežami začal pracovať na knihe Mein Kampf. V roku 1928 však Hitlerova Národnosocialis­tická nemecká robotnícka strana (NSDAP) získala vo voľbách len 2,6 percenta hlasov.

O dva roky neskôr už boli nacisti druhý najúspešnejší politický subjekt na scéne. „Hospodárska kríza spôsobila, že v Nemecku bolo viac ako šesť miliónov nezamestnaných. Vo voľbách v roku 1930 nacisti získali 18,25 percenta hlasov a v júli 1932 voľby vyhrali so ziskom viac ako 37 percent. Vyše 13 miliónov Nemcov volilo NSDAP. Nacisti na svoju stranu dostali veľkú časť obyvateľstva. Hitler sa stal najslávnejším nemeckým politikom,“ povedal pre Pravdu McDonough, ktorý pôsobí na Liverpool John Moores University a vlani publikoval prvý diel knihy Hitlerove roky.

V novembri 1932 Nemci opäť hlasovali. NSDAP trocha poklesla, dostala o niečo viac ako 33 percent hlasov. Ale politická a ekonomická paralýza Nemecka už dláždila Hitlerovi cestu k moci. V januári 1933 ho prezident Paul von Hindenburg vymenoval za kancelára.

„Myslím si, že hlava štátu a nemecké konzervatívne kruhy chápali, že Hitler je extrémista. Ale šéf nacistov chcel vybudovať armádu a vystupoval proti komunistom. Von Hindenburg a ďalší pravicoví politici s tým nemali problém. Konzervatívne kruhy, ktoré pomohli Hitlerovi k moci, tiež neboli proti obmedzeniu demokracie a zrušeniu Versaillskej zmluvy. Prevládalo v nich presvedčenie, že Nemecko má byť ľudovou, autoritatívnou diktatúrou. Ale nakoniec Hitlera nedokázali kontrolovať,“ tvrdí McDonough.

NSDAP v marci 1933 ďalším voľbám dominovala so ziskom takmer 44 percent hlasov. Toto hlasovanie už sprevádzalo otvorené zastrašovanie oponentov a konalo sa po požiari budovy Ríšskeho snemu, z ktorého obvinili skupinu komunistov.

Nacisti však stále v parlamente na väčšinu potrebovali spojencov. Pravicové strany Hitlerovi pomohli presadiť diktátorské právomoci. Voľby v novembri 1933 už boli len v réžii NSDAP.

Chýbali ochota a sila

Samozrejme, prevzatie moci nacistami v Nemecku sa nedialo v medzinárodnom vákuu. „Nielen nástup Adolfa Hitlera, ale aj jeho kroky v domácej, ako aj zahraničnej politike, ovplyvňovali situáciu aj v Československu, respektíve v strednej Európe. Opätovná militarizácia Porýnia, obnovenie zbrojenia a zastavenie platieb reparácií jasne ukazovali, že Hitler nemal záujem o dodržiavanie Versaillskej zmluvy. A de facto bolo očividné, že ju chce revidovať či zrušiť. Zároveň Hitlerove kroky poukazovali na to, že vo vtedajšej Európe nebola ochota a dostatočná sila, ktorá by prinútila Nemecko, aby dodržiavalo ustanovenia mierovej zmluvy,“ reagoval pre Pravdu Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Konzervatívne kruhy, ktoré pomohli Hitlerovi k moci, tiež neboli proti obmedzeniu demokracie a zrušeniu Versaillskej zmluvy.
Frank McDonough, profesor histórie

Odborník pripomína, že situácia v Berlíne mala priamy vplyv na dianie v Československu. „Úspechy, ktoré dosiahlo Nemecko v 30. rokoch, vedelo využiť vo svoj prospech vďaka propagandistickej mašinérií. Tá radikalizovala aj značnú časť nemeckého obyvateľstva v Československu. Týmito ľuďmi potom argumentoval Hitler počas mnohých rokovaní v roku 1938, ktoré vyvrcholili Mníchovskou dohodou a stratou československého pohraničia. Je potrebné uviesť, že podobnú taktiku využili nacisti aj pri snahe rozbiť zvyšky republiky v marci 1939, kedy však úlohu piatej kolóny zohrali radikáli z ľudáckej HSĽS,“ uviedol Posch.

Smerom ku konfliktu

Hitler počas svojej politickej kariéry zdôrazňoval, ako nemecká armáda prehrala prvú svetovú vojnu, lebo jej vrazili dýku do chrbta nepriatelia. "Obviňoval z toho Židov, komunistov, a do istej miery aj kapitalistov. Židia podľa neho boli súčasťou medzinárodného sprisahania proti Nemecku. Z Hitlerovho pohľadu bolo potrebné sa ich zbaviť, čo by krajine umožnilo začať druhú svetovú vojnu a vytvoriť čistú nemeckú spoločnosť,“ vysvetlil McDonaugh.

Tieto predstavy viedli až k holokaustu a šesť miliónom židovských obetí. Už na základe norimberských zákonov z roku 1935, ktoré sa postupne dopĺňali, prišli Židia, Rómovia aj černosi o politické a občianske práva v Nemecku. Bola to diskriminácia, ktorá viedla ku genocíde.

Zároveň Hitlerove kroky poukazovali na to, že vo vtedajšej Európe nebola ochota a dostatočná sila, ktorá by prinútila Nemecko, aby dodržiavalo ustanovenia mierovej zmluvy,
Martin Posch z Historického ústavu SAV

No Hitler obete nevnímal. „Z Nemecka chcel urobiť superveľmoc. V tom nakoniec neuspel, lebo vojnu prehral. Konfliktu sa však ťažko dalo zabrániť,“ myslí si McDonaugh. „Dokonca aj bez Hitlera by sa Nemecko vydalo na cestu zbrojenia, keby ho viedol nejaký iný pravicový autoritár. A tiež by chcel zrušiť Versaillskú dohodu. Viedlo by to k vojne. Možno by však jej súčasťou nebola genocída Židov. V tejto veci zohral Hitler hlavnú úlohu,“ pripomenul odborník.

„Samozrejme, žiadny historik nemá rád otázky týkajúce sa toho, čo by bolo keby. V prípade nástupu nacizmu a nástupu Hitlera k moci je však niekoľko momentov, pri ktorých by sa dal do istej miery predpovedať vývoj. Versaillská mierová zmluva predstavovala pre nemecké politické elity dokument, ktorého odstránenie pokladali za nevyhnutnosť. Ešte v 20. rokoch nemecký kancelár Gustav Stresemann vyvíjal snahu o zmenu hraníc na východe Nemecka. Malo to však ísť mierovou cestou. Je vysoko pravdepodobné, že k zmenám v strednej Európe by prišlo aj bez nástupu NSDAP k moci. Otázne je, či by sa to riešilo za diplomatickým stolom, alebo na bojovom poli,“ uviedol Posch.

Expert si myslí, že pri dnešnom pohľade na postup a reálnu, a nie propagandistickú, silu nacistického Nemecka, bolo možné pri dostatočne skorom zásahu nacistické Nemecko poraziť. „Sú to však údaje, ktoré máme teraz, 75 rokov po ukončení bojov. Často okrem toho zabúdame na jednu veľmi dôležitú vec. Dobovú situáciu, náladu a skúsenosti obyvateľstva. Spomienky na boje prvej svetovej vojny a bojiská ako Verdun, Somme alebo Marna boli, pochopiteľne, veľmi živé. Ľudia si naplno uvedomovali, akú tragédiu prinesie ďalší konflikt. Preto sa mu mnohí chceli vyhnúť, často aj za cenu morálnych a politických kompromisov,“ povedal Posch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Adolf Hitler #druhá svetová vojna
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku