Američania, ktorí prišli s projektom hospodárskej pomoci vojnou najviac postihnutým štátom, pôvodne navrhovali na čelo misie v Prahe svojho predstaviteľa. Ale neuspeli, hoci dodávky z USA tvorili až 70 percent z celkovej hodnoty pomoci.
Z diplomatickej korešpondencie tých čias vyplýva, že Američania a Briti spočiatku Alexejevovi nedôverovali, dokonca chceli odporučiť svojim vládam jeho odvolanie. Najviac sa za to zasadzoval vtedajší veľvyslanec USA v Československej republike Laurence Steinhardt. Mal obavy, že Alexejev by mohol presunúť časť dodávok UNRRA jednotkám Červenej armády, ktoré sa nachádzali do neskorej jesene 1945 na československom území.
V Prahe viedol Alexejev 15-členný tím zložený z britských, amerických a kanadských odborníkov.
Kto bol vlastne Alexejev? Veľa o ňom nevieme, hoci sme pátrali aj v ruských zdrojoch. Z dostupných údajov sa dozvedáme, že v rokoch 1939 – 1941 pôsobil na sovietskom obchodnom zastupiteľstve v Teheráne. Neskôr, až do skončenia vojny, pracoval na ministerstve (národnom komisariáte) zahraničného obchodu v Moskve ako zástupca náčelníka jeho východnej sekcie. Podľa dochovanej fotografie a krátkeho filmu z archívu UNRRA to bol človek stredného veku a mohutnej postavy.
V Prahe viedol Alexejev 15-členný tím zložený z britských, amerických a kanadských odborníkov. Vo viacerých väčších mestách zriadila UNRRA svoje odbočky, boli aj v Košiciach a Bratislave. Tu sa Alexejev prvýkrát objavil 5. júna 1945, aby osobne dozrel na rozdeľovanie tovaru z prvých transportov do najviac postihnutých okresov. Aj neskôr cestoval na Slovensko a hľadal trhliny v distribučnom systéme.
Amerického veľvyslanca znepokojovalo aj to, že české i slovenské médiá spočiatku nesprávne informovali o dodávkach UNRRA ako o sovietskej hospodárskej pomoci Československu. Mohlo to byť spôsobené aj tým, že pomoc prichádzala z východu v sprievode červenoarmejcov, dokonca dve lode sa vyskladnili nie v rumunskej Konstanci, ale vo vtedy sovietskej Odese. Čo ak to novinám podsúval sám Alexejev? Ale nič z týchto obáv sa nepotvrdilo.
Britský veľvyslanec v Prahe Philip Nichols sa o Alexejevovi neskôr vyjadril, že „mal dobrú vôľu a snahu urobiť čo najviac v ťažkej situácii, v ktorej sa ocitol“. Napokon viedol misiu až do 1. júna 1947, keď skončila svoju pôsobnosť v Prahe. A potom akoby sa bol pod zem prepadol. O ďalšom osude Alexejeva sa nedozvedáme ani z ojedinelej štúdie súčasného ruského historika Artema Zorina, venovanej československo-americkým vzťahom v súvislosti s činnosťou UNRRA.