Na Slovensku mal štátne oslavy aj Stalin

Slováci len za posledných 120 rokov zažili päť štátnych prevratov alebo revolúcií, boli občanmi niekoľkých štátnych útvarov. Mnohí pritom nezmenili miesto svojho bydliska. Každý z týchto štátov mal svoj systém sviatkov, štátnych osláv a ďalších rituálov.

29.10.2020 06:00
Stalin Foto:
Josif Vissarionovič Stalin (1878 - 1953).
debata (45)

Pre našich predkov žijúcich v Rakúsko-Uhorsku bol veľkým sviatkom 20. august, keď sa slávil svätý Štefan, zakladateľ uhorského štátu. Ďalším sviatkom (okrem cirkevných) bol 15. marec, pripomínala sa ním kossuthovská revolúcia z rokov 1848 – 1849.

Ale jediným oficiálnym štátnym sviatkom monarchie bol vtedy 18. august – narodeniny cisára Františka Jozefa I. (1830 – 1916). Pestovanie obdivu k panovníkovi sa začalo vlastne už od prvých mesiacov jeho vlády, keď mal iba 18 rokov. V ten deň sa konali zaňho omše, fakľové sprievody, premenovali sa po ňom ulice a veľké stavby.

Po vzniku Československa vystriedal tento kult monarchu kult prezidenta. Dnes už aj viacerí českí historici pripúšťajú, že niektoré formy uctievania TGM čerpali z tradícií rakúskeho dvora a nepristali parlamentnej demokracii. Ešte za života Tomáša G. Masaryka sa mu stavali sochy a v roku 1935 schválil parlament Lex Masaryk – zákon o zásluhách prezidenta Osloboditeľa, ktorý mu zabezpečoval viac-menej nedotknuteľnosť.

Ľudáci sa rozišli s dedičstvom ČSR. S výnimkou 1. mája, jeho oslavám však dali nový obsah ako sviatku „národnej práce".

Dialo sa to spravidla v súvislosti s hlavným sviatkom prvej republiky – 28. októbrom, vznikom československej štátnosti. Ďalšími štátnymi sviatkami (okrem cirkevných) bol 1. máj a 6. júl – spomienka na upálenie Jana Husa (Deň sv. Cyrila a Metoda bol iba pamätným dňom).

V Slovenskom štáte bol hlavným sviatkom 14. marec, dátum jeho vzniku. Ľudáci sa rozišli s dedičstvom ČSR, s výnimkou 1. mája, jeho oslavám však dali nový obsah ako sviatku „národnej práce".

Pod egidou najvyšších štátnych orgánov prebiehali oslavy nielen narodenín a menín prezidenta Tisa (paradoxne viac menín ako narodenín), ale 19. apríla sa každoročne oslavovali s veľkou pompou aj narodeniny Adolfa Hitlera. Konali sa slávnostné akadémie v mestách i v školách. „V nijakej inej Hitlerom ovládanej krajine neboli oslavy jeho narodenín natoľko servilné ako v Bratislave,“ tvrdí historik Dušan Kováč.

Po druhej svetovej vojne vystriedal v Československu kult Tisa a Hitlera pre zmenu kult Klementa Gottwalda a Josifa Stalina. V predvečer 21. decembra sa vo veľkom oslavovali narodeniny sovietskeho generalissima. V roku 1949, na jeho sedemdesiatiny, sa „vyznamenali" súdruhovia z vedenia KSS, keď navrhli premenovať Gerlach na Stalinov štít, čo sa aj stalo.

Medzi pamätné dni sa neskôr dostal 5. marec, deň úmrtia Stalina. Československý ľud si ho pripomínal do roku 1956, teda do odsúdenia kultu osobnosti novým lídrom Nikitom Chruščovom.

Čo je zaujímavé, výročia Víťazného februára, Slovenského národného povstania a Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie sa nestali za komunistov štátnymi sviatkami ani dňami pracovného pokoja. Zákon z roku 1951 ich zaradil medzi novoutvorené a menej dôležité „významné dni". Čo však nebránilo tomu, aby sa každoročne nekonali veľké zhromaždenia v predvečer 25. februára a najmä 7. novembra.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #Stalin #história Slovenska #Josif Vissarionovič Stalin